Preskočiť na obsah
  |  

Borrell: Je najvyšší čas posilniť spoločnú európsku obranu

Európska únia má najvyšší čas, aby posilnila spoločnú európsku obranu a vybavila svoje členské krajiny novými obrannými prostriedkami. Na Európskej konferencii o bezpečnosti a obrane v Bruseli to v utorok uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Borrell vo svojom vystúpení na druhom ročníku konferencie uviedol, že EÚ vlani urobila veľa vyhlásení a prijala veľa záväzkov na posilnenie svojej obranyschopnosti, teraz však "nastal čas prejsť od slov k činom".
Podľa jeho slov sú súčasnosti "v stávke" hodnoty a bezpečnosť EÚ, a preto obranná spolupráca medzi členmi eurobloku "nie je luxusom, ale povinnosťou a "kľúčom k prežitiu".

EÚ musí podľa Borrella obnoviť dodávky vojenského materiálu pre svoje členské krajiny, ktoré sa znížili v dôsledku poskytovania podpory Ruskom napadnutej Ukrajine.

"Našou najnaliehavejšou výzvou je teraz doplniť vybavenie a zásobovanie, aby sme mohli aj naďalej podporovať Ukrajinu, vyplniť medzery v kľúčových oblastiach a posilniť technologickú a priemyselnú základňu obrany," vyhlásil Borrell.

Zdôraznil, že krajiny EÚ musia tieto výzvy v záujme efektivity riešiť spoločne.

Borrell pripomenul, že Únia v marci po dlhých prípravách prijala svoju novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu na najbližších 10 rokov, známu ako "Strategický kompas". Zároveň pripustil, že túto stratégiu bude potrebné aktualizovať v reakcii na ničím nevyprovokovanú ruskú agresiu voči Ukrajine, ktorá zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe.

(tasr)

  |  

Veľká časť Dusla stále stojí, vedenie spoločnosti čaká na nižšie ceny plynu

Chemička Duslo po augustovej plánovanej odstávke z dôvodu vysokej ceny plynu stále neobnovila výrobu čpavku, kyseliny dusičnej, močoviny, prímesi do naftových motorov AdBlue a časti minerálnych hnojív. Firma je pripravená spustiť výrobu, pokiaľ sa znížia ceny plynu a vláda prijme pravidlá na zaistenie konkurencieschopnosti slovenských firiem, informoval generálny riaditeľ spoločnosti Petr Bláha.

"Spustená je v obmedzenom režime iba časť organickej chémie, ktorá dominantne vyrába produkty pre gumárenský priemysel a lepidlá," priblížil Bláha. "Pokiaľ sa ceny zemného plynu znížia a budú zo strany vlády prijaté pravidlá umožňujúce fungovanie firiem a zaistenie ich konkurencieschopnosti v rámci Európy (jasné pravidlá o zastropovaní cien komodít), sme pripravení výrobu obnoviť," dodal Bláha.

Duslo v auguste pôvodne odstavilo výrobu na šesť týždňov z prevádzkových dôvodov, no vzhľadom na vysoké ceny zemného plynu, ktorý je pre podnik základnou surovinou, sa rozhodlo odstávku predĺžiť. To by ale mohlo viesť k nedostatku niektorých výrobkov, ako je napríklad prípravok do moderných naftových motorov AdBlue nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, ktoré firma zásobuje. Jeho výrobu z rovnakých dôvodov obmedzili aj ďalší európski výrobcovia.

Hoci zahraničné médiá upozorňujú na možné problémy a klesajúce zásoby výrobkov na báze močoviny, medzi ktoré AdBlue patrí, či kedy a koľko by mohlo na trhu prípravku chýbať, si Bláha netrúfol odhadnúť. "Nie sme jediní výrobcovia v rámci Európy," dodal.

(tasr)

  |  

Nemecko: Silnejúci prílev utečencov znepokojuje vládu i samosprávy

Nemecko prijalo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už jeden milión ukrajinských utečencov, pričom stále rastie aj počet migrantov z krajín Blízkeho východu. Vysoký počet osôb prichádzajúcich do Nemecka sa stal kľúčovým bodom utorkových rokovaní nemeckej spolkovej vlády s miestnymi samosprávami.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v utorok vyjadrila znepokojenie aj nad zvyšujúcim sa počtom utečencov, ktorí prichádzajú do Nemecka z Blízkeho východu prostredníctvom takzvanej balkánskej cesty. "Zvládnutie tejto situácie je len otázkou spojenia síl vlády, spolkových krajín a samospráv," uviedla Faeserová.

Faeserová v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD povedala, že podniká kroky na európskej úrovni, aby zamedzila presunom utečencov cez Balkán. Dodala, že spolková vláda v súčasnosti skúma možnosti, ako pomôcť jednotlivým samosprávam tak, že by nevyužívané budovy vo vlastníctve štátu premenila na ubytovacie centrá.

Šéfka rezortu vnútra však zdôraznila, že nič nenasvedčuje tomu, že by si utečenci vyberali Nemecko ako cieľovú destináciu preto, lebo ponúka lepšie benefity ako ostatné európske krajiny. Odkazovala tak na vyjadrenie lídra nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza, ktorý utečencov z Ukrajiny obvinil zo "sociálneho turizmu". Neskôr sa za tento výrok ospravedlnil.

Agentúra DPA pripomína, že v porovnaní s vlaňajškom stúpol počet žiadostí o azyl v Nemecku o 35 percent.

(tasr)

  |  

Kollár by o predčasných voľbách hovoril najprv s najsilnejšou stranou opozície

Pokiaľ by predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) rokoval o takých vážnych krokoch, akými sú predčasné voľby, ako s prvou by sa bavil s najsilnejšou opozičnou stranou. Tou je podľa jeho slov aktuálne Hlas-SD.

Pokiaľ by predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) rokoval o takých vážnych krokoch, akými sú predčasné voľby, ako s prvou by sa bavil s najsilnejšou opozičnou stranou. Tou je podľa jeho slov aktuálne Hlas-SD.

Uviedol to v utorok v reakcii na návrh dohody zo strany Smeru-SD a jeho lídra Roberta Fica, ktorá má viesť k predčasným voľbám. Kollár odmieta, aby im Fico "diktoval hru".

"Budem sa baviť so všetkými, Fico je len časť opozície. Najprv, samozrejme, keby som takéto vážne kroky chcel prerokovať, pôjdem za najsilnejšou opozičnou stranou, a to je dnes Peter Pellegrini a strana Hlas-SD," uviedol Kollár.

Opätovne zdôraznil, že pokiaľ vláda vie prijímať dôležité zákony, môže fungovať aj ako menšinová. Až v prípade, že by sa tak nedialo a kabinet by nebol funkčný, bola by takáto diskusia na mieste. Na margo avizovaného rokovania opozície, ktoré chce organizovať Pellegrini, uviedol, že je to legitímny postup opozičných strán.

Líder Smeru-SD navrhol dohodu predsedov vládnych a parlamentných opozičných strán s nezaradenými poslancami. Má garantovať schopnosť NR SR prijať nevyhnutné zákony proti zdražovaniu a pre dostatok energií, na ktorých sa strany dohodnú. Okrem toho má stanoviť presný legislatívny postup smerujúci k predčasným voľbám v prvej polovici roka 2023.

Okrúhly stôl opozičných strán na pôde parlamentu chce organizovať aj Pellegrini. Hovoriť plánuje o jednotnom postupe opozície. Chce, aby naň prišla aj SaS. Šéfka poslaneckého klubu liberálov Anna Zemanová reagovala, že osobne nevidí dôvod na spájanie sa opozície, no o prípadnej pozvánke sa v klube poradia.

(tasr)

  |  

Nový ruský útok zasiahol "kritickú infraštruktúru" v Ľvove

Najnovší ruský útok zasiahol v utorok "kritickú infraštruktúru" v západoukrajinskom meste Ľvov, informoval tamojší starosta Andrij Sadovyj. Ľvovská oblasť na Ukrajine hraničí s Poľskom.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že "v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach". Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho denník The Guardian.

Ľvovská oblasť hraničí s Poľskom a je jednou z najvzdialenejších od Ruska aj od štyroch oblastí Ukrajiny, ktoré Moskva čiastočne okupuje a nedávno vyhlásila ich anexiu.

(tasr)

  |  

Turecko žiada rýchle prímerie na Ukrajine. Erdogan sa opäť stretne s Putinom

Turecko medzičasom vyzvalo na "čo najrýchlejšie" uzavretie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Ako povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, obe strany konfliktu sa totiž v súčasnosti čoraz viac vzďaľujú od možnosti diplomatického riešenia.

AFP pripomína, že Putin a Erdogan sa stretli aj na okraj septembrového regionálneho summitu v Uzbekistane. Erdogan už viackrát naliehal na Putina, aby znížil napätie vyvolané vojnou na Ukrajine, a v septembri vyzval Moskvu, aby mierovým rokovaniam dala ďalšiu šancu.

Turecko, ktoré má blízke vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, sa považuje za potenciálneho sprostredkovateľa riešenia konfliktu. V júli napríklad pomohlo sprostredkovať dohodu o vývoze ukrajinského obilia zablokovaného v čiernomorských prístavoch.

Turecko, ktoré je členom NATO, sa nepridalo k sankciám uvaleným na Moskvu západnými krajinami. AFP píše, že Erdogan sa usiluje o posilňovanie obchodných vzťahov s Ruskom s cieľom stabilizovať ekonomiku vlastnej krajiny pred budúcoročnými voľbami.

K masívnym útokom ruských síl na ukrajinské mestá, ktoré v pondelok usmrtili najmenej 19 ľudí a spôsobili zranenia vyše sto osobám, sa Erdogan zatiaľ nevyjadril.

Šéf tureckej diplomacie Čavušoglu však po útokoch telefonoval s ukrajinským rezortným partnerom Dmytrom Kulebom, uviedol zdroj z prostredia tureckej diplomacie bez ďalších podrobností.

(tasr)