Smer-SD apeluje na dohodu opozičných parlamentných i mimoparlamentných politických strán, ktorá povedie k predčasným voľbám. Rokovať chce s jednotlivými stranami na bilaterálnej úrovni. Uviedol to predseda Smeru-SD Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii. Opozičné strany vyzval, aby odhodili osobné animozity a pristúpili k dohode na spoločnom postupe.
Fico deklaroval, že zvýšenie rozpočtu na tento rok o 207 miliónov eur viazaných na opätovné vyplatenie 13. dôchodkov podporí strana v Národnej rade (NR) SR bez podmienok. Podporu zvýšenia rozpočtu o 1,3 miliardy eur o kompenzáciu dôsledkov rastu cien energií a podporu budúcoročného rozpočtu podmieňuje dohodou na predčasných parlamentných voľbách v prvej polovici roka 2023.
Aj o tomto postupe chce rokovať s opozičnými stranami. So spoločnou dohodou môžu podľa jeho slov následne rokovať aj s koalíciou.
"Musíme spájať opozíciu, musíme byť jednotní. Nikto tu nezostavuje vládu. Len musíme vyhovieť verejnosti, ktorá nenávidí túto vládu," vyhlásil. Za prvoradý označil spoločný postup opozície, najlepšiu cestu k tomu vidí práve v bilaterálnych rokovaniach medzi jednotlivými opozičnými stranami.
Šéf Smeru-SD skonštatoval, že ak má parlament fungovať a ak sa má opozícia zapájať do prijímania vládnych návrhov, musia sa dohodnúť na predčasných voľbách.
Zdôraznil, že vládnuť v krajine musí vláda. Tá súčasná je však podľa neho zruinovaná a neschopná vládnutia. Jediné východisko z aktuálnej krízy vidí v predčasných voľbách. "Ľudia musia rozhodnúť o novej vláde, a to môžu urobiť len v predčasných voľbách," povedal.
Na Slovensku sa výrazne polarizuje spoločnosť a politici sa stávajú hovorcami rozhnevaných skupín ľudí, ktoré najprv sami vytvoria. Skonštatovala to profesorka sociológie a dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Iveta Radičová v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.
„Problém je, ak politika polarizuje. Ak vytvorí takú tú nepriechodnú hranicu a stavia voči sebe úplneznepriatelené tábory, ktoré prestávajú mať schopnosť zhovárať sa," uviedla Radičová. Dôsledkom „politiky hnevu" je podľa nej dnes polarizovaná spoločnosť. Poukázala na to, že sme svedkami vážnej nestability v spoločnosti, ktorá môže vyústiť až do veľkých sociálnych nepokojov a protestov, čo sa dnes už aj deje.
Podľa sociologičky a bývalej premiérky je to dôsledok toho, že politika sa sústreďuje na udržanie a uchopenie moci a prestáva byť o živých ľuďoch. Politici strácajú dotyk s realitou a problémami bežných ľudí. Tí, ktorí naliehajú na politiku riešení, namiesto „politiky nepriateľov a sľubotechny", sa potom podľa Radičovej väčšinou umiestnia vo voľbách niekde na okraji.
Bývalá premiérka poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi politikou, ktorá chápe moc ako prostriedok a politikou, pre ktorú je moc cieľom na presadenie vlastných záujmov, resp. záujmov nejakých skupín. „Nástrojom mocenskej politiky je, že politici využívajú polarizáciu spoločnosti, aby strhli na seba pozornosť," hovorí Radičová.
Politici podľa nej používajú rôzne mechanizmy, ktorými chcú osloviť voličov, napríklad prezentujú zjavné a ľahko overiteľné klamstvá ako fakty a pravdu. „Jeden z príkladov je napríklad to, ako nám Ruská federácia pomohla v roku 2009 s plynovou krízou, pritom sme zabezpečili reverzný tok z Čiech, čiže je to do neba volajúca nepravda," poukázala Radičová.
U niektorých politikov koalície aj opozície sociologička vidí pokrivenú vieru v seba samého v podobe narcistických a seba zbožňujúcich vyjadrení, bežná je aj útočná politika. „Politik vie, že čím viac útokov na vás vrhne, v istom momente vás dostane do totálnej defenzívy," poukázala.
Politika na Slovensku podľa Radičovej stále menej a menej zodpovedá očakávaniam, ktoré do nej ľudia vkladali a týka sa to nielen politiky zmeny po roku 1989, ale aj politiky zmeny po roku 2020. Ako povedala, obyvatelia Slovenska veľmi intenzívne vnímajú, že tí privilegovaní a „naši ľudia" sú tu stále, že sa nemôžu domôcť svojich občianskych práv a je tu obrovská priepasť medzi tým, čo sa deje v hospodárstve a tým, čo bežní ľudia každodenne zažívajú.
Slovensko stále patrí medzi medzi najviac skorumpované krajiny v rámci Európskej únie. „Vzdelanie nie je hodnotou pre väčšinu občanov, pretože nemajú skúsenosť, že by bolo výťahom k lepšej pozícii a že by si vlastnou prácou a štúdiom mohli zlepšiť svoje životné postavenie," povedala Radičová. Ako ďalej dodala, to, že vo vysokých štátnych funkciách sú usvedčení plagiátori, degraduje akúkoľvek motiváciu ľudí v tomto smere.
Odsúdeného ruského opozičného politika a kritika Kremľa Alexeja Navaľného už šiesty raz po sebe poslali na samotku, tentoraz na 14 dní. Prostredníctvom svojich spolupracovníkov to Navaľnyj oznámil v utorok na platforme Telegram. Dôvodom pre udelenie najnovšieho trestu bolo, že odmietol umývať plot.
Navaľnyj deklaroval, že by nemal nič proti maľovaniu plota – cítil by sa "ako Tom Sawyer" z románu Marka Twaina a bola by to zábava. "Ale umývať plot je podľa mňa úplný nezmysel," napísal. Dodal, že je v cele, "na svojich šiestich štvorcových metroch", kde má cez deň k dispozícii stolček. So sebou si mohol vziať len hrnček a knihu.
"Už som si zvykol. Nechápem ľudí, ktorí potrebujú na plnohodnotný život ešte nejaké iné predmety," uzavrel Navaľnyj, ktorého tím na sociálnych sieťach upozornil, že od polovice augusta je takmer stále na samotke.
Prvýkrát bol na samotke za porušenie pravidiel nosenia uniformy, keď si v dielni rozopínal vrchný gombík na väzenskom kabátci, ktorý mu bol malý. Ďalší trest dostal za porušenie pravidiel eskortovania, keď šiel po chodbe bez toho, aby mal ruky za chrbtom. Samotkou ho potrestali aj za to, že sa "nesprávne predstavil".
Navaľnyj si odpykáva 11,5-ročný trest za porušenie podmienok podmienečného trestu, finančný podvod a pohŕdanie súdom. Nachádza sa v trestaneckej kolónii č. 6 vo Vladimirskej oblasti ležiacej v strede európskej časti Ruska, zhruba 200 kilometrov východne od Moskvy.
Šéf Navaľného štábu Leonid Volkov nedávno v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že politikovo zdravie je ohrozené zhoršujúcimi sa životnými podmienkami vo väzení.
Navaľnyj sa v Nemecku v auguste 2020 vyliečil z otravy novičkom, z ktorej viní Kremeľ, ale neskôr sa rozhodol vrátiť do Ruska, kde ho zadržali.
Novelu Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorá by mohla viesť k skráteniu volebného obdobia, chce v koalícii vetovať líder OĽaNO Igor Matovič. V utorok to povedal predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár. Sme rodina preto svoj návrh stiahne a chce podporiť podobnú novelu od Tomáša Tarabu (nezaradený). Kollár k nej avizuje pozmeňujúci návrh. SaS nechce podporiť Tarabovu novelu.
Matovič mal Kollárovi v pondelok (10. 10.) povedať, že návrh od Sme rodina bude vetovať. "Budem musieť náš ústavný zákon stiahnuť, ale naši poslanci s vysokou pravdepodobnosťou podporia opozičný návrh pána Tarabu," povedal v utorok novinárom Kollár s tým, že Matovič mu nemusel vysvetľovať dôvody veta. "Ja budem tiež vetovať niektoré veci, ktoré bude musieť OĽaNO rešpektovať," povedal šéf parlamentu, no nechcel konkretizovať, o ktoré návrhy má ísť.
Kollár nie je spokojný s Tarabovým návrhom, preto budú chcieť predložiť pozmeňujúci návrh, aby sa viac posunul k pôvodnému návrhu Sme rodina. Pripúšťa, že novela by mala obsahovať aj to, že skrátiť volebné obdobie by sa takýmto spôsobom nedalo v prvý a posledný rok. "Ak prehráte voľby, okamžite by ste sa snažili o pád vlády," skonštatoval.
Akejkoľvek vláde treba dať podľa neho rok na fungovanie, zároveň v poslednom roku by predčasné voľby považoval za vyhodené peniaze. "Aký má význam urobiť voľby štyri mesiace pred riadnymi?" skonštatoval. Kollár tiež dodal, že zatiaľ Sme rodina nepozvalo Tarabu do svojho klubu.
Pellegrini: Toto je asi taktika Matoviča
Koalícia sa podľa šéfa Hlasu-SD Petra Pellegriniho obrátila občanom chrbtom, keď nedodrží sľub o zmene ústavy tak, aby sa dali dosiahnuť predčasné voľby. "Zostáva nám návrh Tarabu, ten, samozrejme, budeme schvaľovať," povedal novinárom. Pripomenul, že ak návrh Tarabu neprejde, nebude môcť nikto pol roka podobný návrh predložiť.
"To je asi taktika Igora Matoviča," skonštatoval s tým, že Kollár si svoj sľub splnil a vyhovorí sa na Matoviča. Povaliť vládu bude teraz podľa neho komplikovanejšie. "Všetko bude záležať na tom, ako sa k celej situácii postaví SaS a poslanci okolo Tarabu," povedal.
SaS Tarabov návrh odmieta po odbornej i politickej stránke. "Svojím hlasovaním sme dali stanovisko k návrhu pána poslanca Tarabu v prvom čítaní a nevidím dôvod, aby sme ho menili," povedala šéfka klubu Anna Zemanová s tým, že podporili návrh Sme rodina s podmienkou pozmeňujúceho návrhu. Pri Tarabovom návrhu už pozmeňujúci návrh nechcú podávať. "Máme pozmeňujúci návrh pre návrh Borisa Kollára, keď ho stiahol, nemá byť kam predložený," dodala.
OĽaNO je proti predčasným voľbám. "Nemyslíme si, že v tejto náročnej situácii, hlavne energetickej kríze, je potrebné destabilizovať parlament a vládu," povedal šéf klubu Michal Šipoš. "Keďže sme v koalícii, využili sme právo veta," rozhodli sme sa to vetovať až v druhom čítaní.
Všetci poslanci Smeru-SD podporia podľa šéfa strany Roberta Fica Tarabov návrh. Potvrdil to na utorkovej tlačovej konferencii. Pripustil, že novela aj tak nemusí prejsť.
Na aktuálnej schôdzi prešli do druhého čítania dva návrhy novelizácie ústavy, ktoré by mali viesť k predčasným voľbám. Sme rodina navrhovalo, aby bola súčasťou Ústavy SR možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR ústavným zákonom alebo referendom.
Novelu podporila aj SaS či Smer-SD, OĽaNO bolo proti. Tarabov návrh hovoril o rozšírení dôvodov zániku mandátu poslanca o prípad, ak sa v platnom celoštátnom referende rozhodne o skrátení volebného obdobia parlamentu. Tarabovu novelu posunulo plénum do druhého čítania vďaka hlasom Smeru-SD, Sme rodina i nezaradených poslancov.
Premiér: Je čas na rokovanie demokratických síl o zabránení predčasným voľbám
Je čas na rokovanie demokratických síl o tom, ako zabrániť predčasným voľbám a previesť spoločne Slovensko cez najväčšiu energetickú krízu od druhej svetovej vojny. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti v súvislosti s iniciatívou opozičných strán rokovať o predčasných parlamentných voľbách.
"Je v tom symbolika, že práve dnes dostal Richard Sulík (SaS) pozvanie od Roberta Fica (Smer-SD) na bilaterálne rokovanie o predčasných voľbách a spoločnom postupe proti tejto vláde. Priznám sa, že pre demokrata nemôže byť nič odpudivejšie ako pozvanie od tohto človeka za jeden stôl. Nech nám demokratom je dnešný dátum výstrahou, čo sa stane, ak to nezvládneme. Cena bude príliš vysoká," uviedol premiér.
Pripomenul, že takto pred jedenástimi rokmi padla vláda Ivety Radičovej. Hovorí o memente, že zlyhanie demokratických síl by zaviedlo krajinu do "obdobia temna". Orgánom spravodlivosti by sa podľa jeho slov opäť zviazali ruky, bolo by ohrozené naše geopolitické smerovanie a opäť by narástla korupcia.
Hlas chce iniciovať rokovanie o jednotnom postupe opozície
Šéf Hlasu Peter Pellegrini chce počas týždňa zorganizovať okrúhly stôl o jednotnom postupe opozície. Konať by sa mal na pôde parlamentu, chce sa pokúsiť o neutralitu, aby na rokovanie prišla aj SaS. Odmieta, že by šlo o preteky so Smerom-SD, ktorý chce rokovať o predčasných voľbách. Pellegrini poznamenal, že ich zatiaľ nikto nevolal rokovať a treba konať. Myslí si, že časť SaS by mohla odmietať rokovanie zvolané lídrom Smeru-SD Robertom Ficom.
"Budem sa pokúšať ešte tento týždeň zvolať predstaviteľov opozičných strán vrátane SaS, aby sme si povedali, akou silou disponujeme a či máme všetci jednotný názor," uviedol Pellegrini. Tlačiť by tak spoločne mohli na koaličné strany a vyvolať rokovania o predčasných voľbách. Podotkol, že opozícia, ani keby bola kompletne zjednotená, by nemala dostatok hlasov na zmenu ústavy a odsúhlasenie predčasných volieb. Kritizoval pritom premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) za to, že nepredstúpil pred parlament so žiadosťou o vyslovenie dôvery jeho kabinetu. Urobiť tak podľa Pellegriniho mal po tom, ako sa koalícia dostala do menšinovej vlády.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová reagovala, že ak dostanú pozvánku, poradia sa o tom v klube. "Osobne nevidím dôvod, prečo by sa opozícia mala spájať. V opozícii sa ocitnete, spája sa koalícia," uviedla Zemanová. Nič takéto iniciovať SaS podľa jej slov nebude. Ak dostanú pozvánku na rokovanie, dohodnú sa v poslaneckom klube a vyjadria sa. "Nevylučujeme rokovania. Keď nás niekto pozve, pozrieme sa, aká je to téma, z akého dôvodu nás pozýva a rozhodneme sa," dodala.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský uviedol, že hnutie zatiaľ nedostalo pozvánku od šéfa Smeru-SD na rokovanie o predčasných voľbách. Nepovedal, aký bude postup Sme rodina v prípade, že pozvánku od opozície dostanú.
Podpredseda strany Za ľudí a nezaradený poslanec Juraj Šeliga verí, že SaS je naďalej rozumná strana a jej líder Richard Sulík dodrží slová o tom, že nechce povaliť Hegerovu vládu. Podľa jeho slov je na rozhodnutí SaS, či sa postaví k Smeru-SD a Hlasu-SD, alebo bude konštruktívnou opozíciou a budú prechádzať jej i vládne návrhy.
Iracký parlament bude vo štvrtok voliť nového prezidenta krajiny, informuje o tom správa agentúry AFP, odvolávajúca sa na tlačové vyhlásenie predsedu parlamentu Muhammada Halbúsího.
Voľby prezidenta v irackom parlamente sa mali pôvodne konať najprv v zime, avšak boli preložené, pretože významné politické bloky toto hlasovanie bojkotovali. Potom sa mali uskutočniť na jar, ibaže parlament opakovane nedosiahol potrebné kvórum.
Funkciu prezidenta, ktorý zvolením získava štvorročný mandát, na základe dohovoru zastáva vždy príslušník kurdskej menšiny. Táto funkcia je prevažne formálna. Súčasným prezidentom je Barham Sálih.
Irak sa okrem toho v uplynulých mesiacoch dostal aj do vážnej vládnej krízy. Najvyšší predstavitelia exekutívy a hlavných politických strán sa v septembri napokon dohodli, že budú pracovať na usporiadaní predčasných volieb. Vplyvný šiitský duchovný Muktadá Sadr však túto schôdzku bojkotoval.
K dohode došlo krátko po zrážkach Sadrových stúpencov s armádou a frakciami podporovanými Iránom. Počas týchto nepokojov prišlo o život viac ako 30 Sadrových stúpencov a stovky ďalších utrpeli zranenia.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala príslušníkov ruskej armády, aby bezpodmienečne opustili územie Bieloruska. Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach Cichanovská tiež zdôraznila, že Bielorusko sa musí oficiálne vzdať svojej účasti na vojne, ktorú rozpútal Kremeľ.
Opozičná líderka narážala zrejme aj na vyhlásenie autoritárskeho bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka z pondelka, keď uviedol, že "v súvislosti so zhoršením situácie na západných hraniciach" zväzového štátu začínajú Minsk a Moskva vytvárať spoločné regionálne zoskupenie vojsk.
Počas vojny, ktorú na území Ukrajiny koncom februára rozpútalo Rusko, Kyjev už viackrát deklaroval, že niektoré útoky na ukrajinské územie boli podniknuté z územia Bieloruska. "Každý ruský vojak musí bezpodmienečne opustiť Bielorusko. Všetci, ktorí sa podieľali na útoku ruskej armády z Bieloruska, sa za to musia zodpovedať," uvádza sa v statuse Cichanovskej.
Cichanovská vo svojom vyhlásení súčasne tlmočnila názor bieloruskej opozície, že "demokratické Bielorusko a Ukrajina by mali vytvoriť spojenectvo proti ruskej agresii". Vyjadrila aj presvedčenie, že "Rusko bude porazené a Ukrajina obnoví svoju územnú celistvosť".
Sviatlana Cichanovská žije v exile od augusta roku 2020, keď sa proruský Alexandr Lukašenko vyhlásil za víťaza prezidentských volieb v Bielorusku. Bieloruská opozícia ani Západ ho však ako legitímne zvoleného prezidenta neuznávajú.
Zdôraznila, že "Bielorusi nie sú Lukašenko. Lukašenko je hanbou mojej krajiny". Dodala, že nie je dôležité, čo Lukašenko oznámi "zajtra alebo pozajtra, pretože on už nerozhoduje, robí to zaňho Kremeľ".
Newyorská sudkyňa v rozsudku dospela k záveru, že polyamorické vzťahy majú nárok na rovnakú právnu ochranu, akú majú vzťahy dvoch osôb. Informuje o tom americká televízna stanica Fox News.
Spor sa týkal troch mužov: Scotta Andersona a Markyusa O'Neilla, ktorí spolu žili v byte v New Yorku, a Andersonovho manžela Roberta Romana, ktorý býval inde. Nájomná zmluva bola písaná na Andersonovo meno. Po jeho smrti majiteľ nehnuteľnosti tvrdil, že O'Neill nemal právo obnoviť nájomnú zmluvu, lebo títo dvaja neboli zosobášení. Ten však namietal a tvrdil, že je „netradičným členom rodiny“.
Po ďalšom vyšetrovaní vzťahu troch jednotlivcov sa prípad nedávno vrátil pred súd. Sudkyňa Karen Mayová Bacdayanová vo svojom rozhodnutí poukázala na predchádzajúci právny precedens z roku 1989, keď homosexuálne manželstvá neboli legalizované v žiadnom americkom štáte. Odvolací súd v New Yorku vtedy v prípade Braschi proti Stahl Associates Co. rozhodol, že pozostalý partner vo vzťahu rovnakého pohlavia sa podľa newyorského práva charakterizuje ako „rodina“, a preto mohol naďalej žiť v byte, ktorý si prenajal zosnulý partner.
S odvolaním sa na tento prípad sudkyňa Bacdayanová tvrdila, že ani model založený na vzťahu troch, a nie dvoch osôb – bez ohľadu na to, ako spolu vychádzali – by nemal automaticky zamietnuť O'Neillov nárok na ochranu pred vysťahovaním.
Sudkyňa dodáva, že od roku 1989 sa americká legislatíva výrazne zmenila, vrátane definície pojmu „rodina“. Zákon dnes v Spojených štátoch uznáva, že dieťa môže mať viac ako dvoch zákonných rodičov. Nevidí teda dôvod, prečo by sa ochrana pred vysťahovaním mala obmedzovať len na „rodinný vzťah dvoch osôb alebo pokrvné vzťahy“.
„Prečo musí byť človek zaviazaný k jednej osobe len určitými predpísanými spôsobmi, aby si po odchode milovanej osoby užil stabilitu v bývaní?“ pokračovala. „Musia všetky netradičné vzťahy zahŕňať primárne iba dve osoby?“
Sudkyňa ďalej poznamenáva, že prípady ako Braschi proti Stahl Associates Co. alebo Obergefell proti Hodges, kde Najvyšší súd USA ustanovil manželstvá osôb rovnakého pohlavia za ústavné právo, sú „revolučné“. Ale „stále dodržiavali väčšinový spoločenský názor, že len dvaja ľudia môžu mať rodinný vzťah“. Nemyslia teda na polyamorické vzťahy.
„Tieto rozhodnutia však otvárajú dvere na zváženie iných vzťahových konštruktov a možno práve nastal ten čas,“ povedala Bacdayanová.
Sankcie Európskej únie voči Rusku netreba odvolať, ale bolo by ich potrebné prehodnotiť – záujmom Európy totiž nie je vymeniť ruskú závislosť na energiách za americkú, myslí si predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Povedal to na panelovej diskusii, ktorú v utorok v nemeckej metropole zorganizovali noviny Berliner Zeitung a konzervatívny časopis Cicero. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa internetového vydania denníka Népszava Orbána v pondelok prijal nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz prvýkrát po tom, čo v decembri 2021 obsadil kreslo spolkového kancelára. Maďarský ministerský predseda na panelovej diskusii v utorok priznal, že má ťažké rokovania s Európskou komisiou, a preto musí formulovať veľmi obozretne.
"To, čo Európska komisia robí vo veci sankcií, je katastrofálne," povedal Orbán a dodal, že nemá problém so samotnými sankciami voči Rusku, ale so spôsobom ich implementácie, pretože úplne ignorujú európske záujmy a ničia európsku ekonomiku.
"Potrebujeme nezávislosť, nie zraniteľnosť, ale teraz meníme ruskú závislosť za americkú, čo je možno politicky pohodlnejšie, pretože Američania sú na rozdiel od Rusov demokrati. Tým sa však situácia nezlepšuje," vyhlásil maďarský premiér.
Orbán poprel tvrdenia, že by bol "trójskym koňom" ruského prezidenta Vladimira Putina. "Stále tvrdím, že presadzujem záujmy Maďarov, a hotovo," zdôraznil.
Ministerský predseda ostro kritizoval amerického prezidenta Joea Bidena za to, že zašiel priďaleko, keď v súvislosti s Putinom použil výrazy "masový vrah" a "vojnový zločinec, ktorý musí padnúť". Vojnu na Ukrajine dokážu podľa Orbánových slov ukončiť iba Američania, pričom však podčiarkol, že "nádejou pre mier je Donald Trump".
Maďarský premiér vyjadril ľútosť nad aktuálnymi ťažkosťami spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky (V4) – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. "Je jasné, že ak sa v rámci V4 dostane do popredia geopolitika, spolupráca je vždy ťažká. Ak nie je v popredí geopolitika, ale národné záujmy, je oveľa jednoduchšie sa postaviť za spoločné záujmy v Bruseli," konštatoval Orbán, podľa ktorého je dôležité, že krajiny V4 presadzujú Európu založenú na konzervatívnych hodnotách.
Ako dodal, počas súčasného konfliktu nikto s takouto požiadavkou neprišiel, a tak sa do vojny zapojili všetci. Orbán vyjadril presvedčenie, že ak by Merkelová bola teraz nemeckou kancelárkou, na Ukrajine by nebola vojna. Orbán sa počas terajšej návštevy Nemecka stretol s Merkelovou v nedeľu, tieto rokovania však nekomentovala ani jedna zo zúčastnených strán.
Maďarský premiér vyjadril ľútosť nad aktuálnymi ťažkosťami v spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky (V4) – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. "Je jasné, že ak sa v rámci V4 dostane do popredia geopolitika, spolupráca je vždy ťažká. Ak nie je v popredí geopolitika, ale národné záujmy, je oveľa jednoduchšie postaviť sa za spoločné záujmy v Bruseli," konštatoval Orbán, podľa ktorého je dôležité, že krajiny V4 presadzujú Európu založenú na konzervatívnych hodnotách.
Česko dostane prvý zo 14 prisľúbených tankov Leopard od nemeckej firmy Rheinmetall do konca roka 2022. Zástupcovia českého ministerstva obrany podpísali potrebné dokumenty, ktoré sa vzťahujú aj na výcvik českých vojakov. V utorok o tom informoval rezort obrany.
Štrnásť tankov Leopard 2A4 a jedno vyslobodzovacie vozidlo Bpz3 Büffel získala Česká republika od Nemecka ako dar za vojenskú podporu Ukrajiny. "Zaobstaranie tankov Leopard 2A4 pomôže Armáde ČR získať skúsenosti s prevádzkou tejto techniky a tým vytvoriť podmienky na prechod na nový typ tanku zodpovedajúceho štandardom NATO," uviedol plukovník Petr Milčický, riaditeľ sekcie rozvoja síl Ministerstva obrany.
Staršie tanky pochádzajú z výzbroje ozbrojených síl Švajčiarska a Nemecka. Po vyradení ich odkúpila spoločnosť Rheinmetall. "Tanky boli vyberané tak, aby boli v čo najlepšom technickom stave. Následne všetky stroje prejdú výrobným závodom a budú uvedené do technického stavu tak, aby boli schopné operačného nasadenia," vysvetlil Milčický.
Budúci týždeň začne prvý výcvik českých vojakov vo výcvikovom stredisku nemeckej armády v meste Münster; pôjde o kurz vodičov. "Súčasťou bude výcvik v obsluhe tanku s dôrazom na streleckú časť a bojové použitie tanku Leopard 2A4," povedal Ján Kerdík so sekcie rozvoja síl s tým, že táto časť výcviku sa uskutoční až po dodaní dostatočného počtu vozidiel.
Na dare 15 armádnych vozidiel sa česká ministerka obrany Jana Černochová dohodla s nemeckou ministerkou Christine Lambrechtovou v máji tohto roka. Súčasťou dodávky sú náhradné diely, munícia a trojročná servisná podpora. Hodnota daru predstavuje 3,8 miliardy českých korún (viac ako 150 miliónov eur). Na podobnej výmene za vojenskú pomoc Ukrajine sa Nemecko dohodlo s viacerými štátmi vrátane Slovenska či Slovinska.
Ukrajina v utorok uviedla, že vyrokovala vrátenie pozostatkov desiatok ukrajinských vojakov z Ruska vrátane tých, ktorí podľa Kyjeva zahynuli počas ruského ostreľovania väznice v Olenivke.
"Došlo k ďalšiemu presunu: 62 padlých hrdinov sa vrátilo domov. Vyjednávania boli ťažké, ale… bolo možné vrátiť našich vojakov, najmä vojakov z Olenivky," uviedlo na sociálnych médiách ukrajinské ministerstvo zodpovedné pre separatistami obsadené územia.
Rusko a Ukrajina sa v júli navzájom obviňovali z bombardovania väznice pri Olenivke, v ktorej zadržiavali zajatých príslušníkov ukrajinskej armády v Moskvou ovládanej Olenivke, spresňuje agentúra AFP. Obec Olenivka sa nachádza v okupovanej časti východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú Rusko medzičasom anektovalo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruské ostreľovanie väznice za "vojnový zločin" a odmietol akúkoľvek zodpovednosť Ukrajiny za masaker pri Olenivke.
Pri útoku na väznicu pri Olenivke zahynulo približne 50 ukrajinských vojnových zajatcov a ďalších vyše 70 utrpelo zranenia. Medzi tamojšími väzňami boli aj mnohí príslušníci ukrajinskej jednotky špeciálneho určenia Azov, ktorí medzi poslednými bránili oceliarne Azovstaľ v Mariupole.
Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že jeho armáda pokračuje v masívnom útoku na vojenské a energetické zariadenia Ukrajiny.
Ruský rezort obrany uviedol, že ruská armáda v utorok „pokračovala v masívnych úderoch vysoko presnými, ďalekonosnými zbraňami", pričom útočila na vojenské veliteľské zariadenia a energetický systém Ukrajiny. Ministerstvo vo vyhlásení dodalo, že „všetky vytýčené ciele boli zasiahnuté".
Ministerstvo vo svojej najnovšej zvodke spresnilo, že boli zničené dva sklady paliva pre ukrajinskú vojenskú techniku - v mestách Dnipro a Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny - ako aj päť skladov zbraní vrátane objektu patriaceho spojenej skupine ukrajinských jednotiek v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny.
Ruská vojenská loď odstreľuje raketu s plochou dráhou letu na cieľ na Ukrajine 10. októbra 2022. Foto: TASR/AP
Podľa britskej stanice BBC ruské ministerstvo obrany súčasne zverejnilo nové zábery odpálenia rakety smerom na ciele na Ukrajine.
V utorok ráno bol na väčšine územia Ukrajiny opäť vyhlásený poplach upozorňujúci obyvateľstvo na možné riziko raketových útokov.
Výbuchy po celej Ukrajine
Ukrajinské médiá medzičasom informovali o výbuchoch v mestách Vinnycia, Nikopol, Rivne, Ľvov, Kryvyj Rih, Mykolajiv, Očakov, Záporožie, Odesa i Žytomyr, ako aj vo viacerých oblastiach.
Masívny čierny oblak stúpajúceho dymu zaznamenali aj vo Vyšgorode, ktorý sa nachádza severne od Kyjeva. Oblak stúpa z okolia tamojšej vodnej elektrárne.
Na mnohých miestach boli v dôsledku ruských útokov prerušené dodávky elektriny a problém je aj s mobilným spojením. Zásah totiž dostali viaceré objekty tzv. kritickej infraštruktúry.
Zamestnanec upratuje pred predajňou s autami, ktorú zničil ruský raketový útok v meste Záporožie na juhu Ukrajiny v utorok 11. októbra 2022. Foto: TASR/AP
Útok na Ľvov
Masívny útok zasiahol aj „kritickú infraštruktúru" v západoukrajinskom meste Ľvov. Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že „v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach". Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho The Guardian.
Starosta Andrij Sadovyj neskôr oznámil, že po utorkových útokoch ostala tretina mesta bez elektriny. Výpadky dodávok vody hlásili zo Sychivského a Frankivského rajónu na juhu mesta. V Ľvove zaznamenali výpadky dodávok elektriny a vody aj po pondelkových ruských úderoch.
Ruské útoky vážne poškodili energetické zariadenia v Dnepropetrovskej oblasti
Utorkové ruské útoky na stredoukrajinskú Dnepropetrovskú oblasť vážne poškodili energetickú infraštruktúru, uviedol tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko.
"Rusi vypálili rakety na energetickú infraštruktúry v Pavlohradskom a Kamianskom okrese. Prišlo k vážnej deštrukcii. Mnohé obce stále nemajú elektrickú energiu," uviedol Rezničenko na sociálnej sieti Telegram.
Ukrajinské armádne Operačné veliteľstvo Juh uviedlo, že ruská armáda vypálila rakety na juhoukrajinskú Mykolajivskú a Odeskú oblasť, kde tiež poškodila energetickú infraštruktúru.
"Počas rozsiahleho útoku, ku ktorému došlo v prvej polovici dňa, vypálil nepriateľ 16 rakiet s plochou dráhou letu... na juh Ukrajiny. Na miesta s kritickou infraštruktúrou vyslal tiež dva kamikadze drony," uviedla ukrajinská armáda. Dodala, že pri útoku na Vinnyckú oblasť na juhozápade Ukrajiny boli poškodené dva objekty energetickej infraštruktúry a zranenia utrpeli dvaja tamojší pracovníci.
Útočia vraj aj z Kaspického mora
Ukrajinské médiá súčasne informovali, že systémy ukrajinskej protilietadlovej obrany sú aktivované a v rôznych regiónoch zneškodnili ruské rakety i drony.
Podľa ukrajinských úradov Rusko ostreľuje územie Ukrajiny aj z Kaspického mora.
