11. októbra 2022 | 14:21

Minúta | 11. októbra 2022 | 14:21

Cichanovská vyzýva ruských vojakov, aby opustili územie Bieloruska

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala príslušníkov ruskej armády, aby bezpodmienečne opustili územie Bieloruska. Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach Cichanovská tiež zdôraznila, že Bielorusko sa musí oficiálne vzdať svojej účasti na vojne, ktorú rozpútal Kremeľ.

Opozičná líderka narážala zrejme aj na vyhlásenie autoritárskeho bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka z pondelka, keď uviedol, že "v súvislosti so zhoršením situácie na západných hraniciach" zväzového štátu začínajú Minsk a Moskva vytvárať spoločné regionálne zoskupenie vojsk.

Počas vojny, ktorú na území Ukrajiny koncom februára rozpútalo Rusko, Kyjev už viackrát deklaroval, že niektoré útoky na ukrajinské územie boli podniknuté z územia Bieloruska.
"Každý ruský vojak musí bezpodmienečne opustiť Bielorusko. Všetci, ktorí sa podieľali na útoku ruskej armády z Bieloruska, sa za to musia zodpovedať," uvádza sa v statuse Cichanovskej.

Cichanovská vo svojom vyhlásení súčasne tlmočnila názor bieloruskej opozície, že "demokratické Bielorusko a Ukrajina by mali vytvoriť spojenectvo proti ruskej agresii". Vyjadrila aj presvedčenie, že "Rusko bude porazené a Ukrajina obnoví svoju územnú celistvosť".

Sviatlana Cichanovská žije v exile od augusta roku 2020, keď sa proruský Alexandr Lukašenko vyhlásil za víťaza prezidentských volieb v Bielorusku. Bieloruská opozícia ani Západ ho však ako legitímne zvoleného prezidenta neuznávajú.

Zdôraznila, že "Bielorusi nie sú Lukašenko. Lukašenko je hanbou mojej krajiny". Dodala, že nie je dôležité, čo Lukašenko oznámi "zajtra alebo pozajtra, pretože on už nerozhoduje, robí to zaňho Kremeľ".

(tasr)

11. októbra 2022 | 14:07

Minúta | 11. októbra 2022 | 14:07

Zelená pre polyamoriu: Nastal čas zvážiť iné vzťahové konštrukty, tvrdí americká sudkyňa

Newyorská sudkyňa v rozsudku dospela k záveru, že polyamorické vzťahy majú nárok na rovnakú právnu ochranu, akú majú vzťahy dvoch osôb. Informuje o tom americká televízna stanica Fox News.

Spor sa týkal troch mužov: Scotta Andersona a Markyusa O'Neilla, ktorí spolu žili v byte v New Yorku, a Andersonovho manžela Roberta Romana, ktorý býval inde. Nájomná zmluva bola písaná na Andersonovo meno. Po jeho smrti majiteľ nehnuteľnosti tvrdil, že O'Neill nemal právo obnoviť nájomnú zmluvu, lebo títo dvaja neboli zosobášení. Ten však namietal a tvrdil, že je „netradičným členom rodiny“.

Po ďalšom vyšetrovaní vzťahu troch jednotlivcov sa prípad nedávno vrátil pred súd. Sudkyňa Karen Mayová Bacdayanová vo svojom rozhodnutí poukázala na predchádzajúci právny precedens z roku 1989, keď homosexuálne manželstvá neboli legalizované v žiadnom americkom štáte. Odvolací súd v New Yorku vtedy v prípade Braschi proti Stahl Associates Co. rozhodol, že pozostalý partner vo vzťahu rovnakého pohlavia sa podľa newyorského práva charakterizuje ako „rodina“, a preto mohol naďalej žiť v byte, ktorý si prenajal zosnulý partner.

S odvolaním sa na tento prípad sudkyňa Bacdayanová tvrdila, že ani model založený na vzťahu troch, a nie dvoch osôb – bez ohľadu na to, ako spolu vychádzali – by nemal automaticky zamietnuť O'Neillov nárok na ochranu pred vysťahovaním.

Sudkyňa dodáva, že od roku 1989 sa americká legislatíva výrazne zmenila, vrátane definície pojmu „rodina“. Zákon dnes v Spojených štátoch uznáva, že dieťa môže mať viac ako dvoch zákonných rodičov. Nevidí teda dôvod, prečo by sa ochrana pred vysťahovaním mala obmedzovať len na „rodinný vzťah dvoch osôb alebo pokrvné vzťahy“.

„Prečo musí byť človek zaviazaný k jednej osobe len určitými predpísanými spôsobmi, aby si po odchode milovanej osoby užil stabilitu v bývaní?“ pokračovala. „Musia všetky netradičné vzťahy zahŕňať primárne iba dve osoby?“

Sudkyňa ďalej poznamenáva, že prípady ako Braschi proti Stahl Associates Co. alebo Obergefell proti Hodges, kde Najvyšší súd USA ustanovil manželstvá osôb rovnakého pohlavia za ústavné právo, sú „revolučné“. Ale „stále dodržiavali väčšinový spoločenský názor, že len dvaja ľudia môžu mať rodinný vzťah“. Nemyslia teda na polyamorické vzťahy.

„Tieto rozhodnutia však otvárajú dvere na zváženie iných vzťahových konštruktov a možno práve nastal ten čas,“ povedala Bacdayanová.

(est)

11. októbra 2022 | 14:05

Minúta | 11. októbra 2022 | 14:05

Orbán: Ruskú závislosť meníme za americkú

Sankcie Európskej únie voči Rusku netreba odvolať, ale bolo by ich potrebné prehodnotiť – záujmom Európy totiž nie je vymeniť ruskú závislosť na energiách za americkú, myslí si predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Povedal to na panelovej diskusii, ktorú v utorok v nemeckej metropole zorganizovali noviny Berliner Zeitung a konzervatívny časopis Cicero. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa internetového vydania denníka Népszava Orbána v pondelok prijal nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz prvýkrát po tom, čo v decembri 2021 obsadil kreslo spolkového kancelára. Maďarský ministerský predseda na panelovej diskusii v utorok priznal, že má ťažké rokovania s Európskou komisiou, a preto musí formulovať veľmi obozretne.

"To, čo Európska komisia robí vo veci sankcií, je katastrofálne," povedal Orbán a dodal, že nemá problém so samotnými sankciami voči Rusku, ale so spôsobom ich implementácie, pretože úplne ignorujú európske záujmy a ničia európsku ekonomiku.

"Potrebujeme nezávislosť, nie zraniteľnosť, ale teraz meníme ruskú závislosť za americkú, čo je možno politicky pohodlnejšie, pretože Američania sú na rozdiel od Rusov demokrati. Tým sa však situácia nezlepšuje," vyhlásil maďarský premiér.

Orbán poprel tvrdenia, že by bol "trójskym koňom" ruského prezidenta Vladimira Putina. "Stále tvrdím, že presadzujem záujmy Maďarov, a hotovo," zdôraznil.

Ministerský predseda ostro kritizoval amerického prezidenta Joea Bidena za to, že zašiel priďaleko, keď v súvislosti s Putinom použil výrazy "masový vrah" a "vojnový zločinec, ktorý musí padnúť". Vojnu na Ukrajine dokážu podľa Orbánových slov ukončiť iba Američania, pričom však podčiarkol, že "nádejou pre mier je Donald Trump".

Maďarský premiér vyjadril ľútosť nad aktuálnymi ťažkosťami spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky (V4) – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. "Je jasné, že ak sa v rámci V4 dostane do popredia geopolitika, spolupráca je vždy ťažká. Ak nie je v popredí geopolitika, ale národné záujmy, je oveľa jednoduchšie sa postaviť za spoločné záujmy v Bruseli," konštatoval Orbán, podľa ktorého je dôležité, že krajiny V4 presadzujú Európu založenú na konzervatívnych hodnotách.

Ako dodal, počas súčasného konfliktu nikto s takouto požiadavkou neprišiel, a tak sa do vojny zapojili všetci. Orbán vyjadril presvedčenie, že ak by Merkelová bola teraz nemeckou kancelárkou, na Ukrajine by nebola vojna. Orbán sa počas terajšej návštevy Nemecka stretol s Merkelovou v nedeľu, tieto rokovania však nekomentovala ani jedna zo zúčastnených strán.

Maďarský premiér vyjadril ľútosť nad aktuálnymi ťažkosťami v spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky (V4) – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. "Je jasné, že ak sa v rámci V4 dostane do popredia geopolitika, spolupráca je vždy ťažká. Ak nie je v popredí geopolitika, ale národné záujmy, je oveľa jednoduchšie postaviť sa za spoločné záujmy v Bruseli," konštatoval Orbán, podľa ktorého je dôležité, že krajiny V4 presadzujú Európu založenú na konzervatívnych hodnotách.

(tasr)

11. októbra 2022 | 13:29

Minúta | 11. októbra 2022 | 13:29

Česko dostane do konca roka prvý nemecký tank Leopard za pomoc Ukrajine

Česko dostane prvý zo 14 prisľúbených tankov Leopard od nemeckej firmy Rheinmetall do konca roka 2022. Zástupcovia českého ministerstva obrany podpísali potrebné dokumenty, ktoré sa vzťahujú aj na výcvik českých vojakov. V utorok o tom informoval rezort obrany.

Štrnásť tankov Leopard 2A4 a jedno vyslobodzovacie vozidlo Bpz3 Büffel získala Česká republika od Nemecka ako dar za vojenskú podporu Ukrajiny. "Zaobstaranie tankov Leopard 2A4 pomôže Armáde ČR získať skúsenosti s prevádzkou tejto techniky a tým vytvoriť podmienky na prechod na nový typ tanku zodpovedajúceho štandardom NATO," uviedol plukovník Petr Milčický, riaditeľ sekcie rozvoja síl Ministerstva obrany.

Staršie tanky pochádzajú z výzbroje ozbrojených síl Švajčiarska a Nemecka. Po vyradení ich odkúpila spoločnosť Rheinmetall. "Tanky boli vyberané tak, aby boli v čo najlepšom technickom stave. Následne všetky stroje prejdú výrobným závodom a budú uvedené do technického stavu tak, aby boli schopné operačného nasadenia," vysvetlil Milčický.

Budúci týždeň začne prvý výcvik českých vojakov vo výcvikovom stredisku nemeckej armády v meste Münster; pôjde o kurz vodičov. "Súčasťou bude výcvik v obsluhe tanku s dôrazom na streleckú časť a bojové použitie tanku Leopard 2A4," povedal Ján Kerdík so sekcie rozvoja síl s tým, že táto časť výcviku sa uskutoční až po dodaní dostatočného počtu vozidiel.

Na dare 15 armádnych vozidiel sa česká ministerka obrany Jana Černochová dohodla s nemeckou ministerkou Christine Lambrechtovou v máji tohto roka. Súčasťou dodávky sú náhradné diely, munícia a trojročná servisná podpora. Hodnota daru predstavuje 3,8 miliardy českých korún (viac ako 150 miliónov eur). Na podobnej výmene za vojenskú pomoc Ukrajine sa Nemecko dohodlo s viacerými štátmi vrátane Slovenska či Slovinska.

11. októbra 2022 | 13:26

Minúta | 11. októbra 2022 | 13:26

Rusko vrátilo Ukrajine pozostatky 62 ukrajinských vojakov a obete z Olenivky

Ukrajina v utorok uviedla, že vyrokovala vrátenie pozostatkov desiatok ukrajinských vojakov z Ruska vrátane tých, ktorí podľa Kyjeva zahynuli počas ruského ostreľovania väznice v Olenivke.

"Došlo k ďalšiemu presunu: 62 padlých hrdinov sa vrátilo domov. Vyjednávania boli ťažké, ale… bolo možné vrátiť našich vojakov, najmä vojakov z Olenivky," uviedlo na sociálnych médiách ukrajinské ministerstvo zodpovedné pre separatistami obsadené územia.

Rusko a Ukrajina sa v júli navzájom obviňovali z bombardovania väznice pri Olenivke, v ktorej zadržiavali zajatých príslušníkov ukrajinskej armády v Moskvou ovládanej Olenivke, spresňuje agentúra AFP. Obec Olenivka sa nachádza v okupovanej časti východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú Rusko medzičasom anektovalo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruské ostreľovanie väznice za "vojnový zločin" a odmietol akúkoľvek zodpovednosť Ukrajiny za masaker pri Olenivke.

Pri útoku na väznicu pri Olenivke zahynulo približne 50 ukrajinských vojnových zajatcov a ďalších vyše 70 utrpelo zranenia. Medzi tamojšími väzňami boli aj mnohí príslušníci ukrajinskej jednotky špeciálneho určenia Azov, ktorí medzi poslednými bránili oceliarne Azovstaľ v Mariupole.

(tasr)

11. októbra 2022 | 13:21

Minúta | 11. októbra 2022 | 13:21

Rusko pokračuje v masívnom útoku na infraštruktúru Ukrajiny. Rakety vraj odpaľuje aj z Kaspického mora

Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že jeho armáda pokračuje v masívnom útoku na vojenské a energetické zariadenia Ukrajiny.

Ruský rezort obrany uviedol, že ruská armáda v utorok „pokračovala v masívnych úderoch vysoko presnými, ďalekonosnými zbraňami", pričom útočila na vojenské veliteľské zariadenia a energetický systém Ukrajiny. Ministerstvo vo vyhlásení dodalo, že „všetky vytýčené ciele boli zasiahnuté".

Ministerstvo vo svojej najnovšej zvodke spresnilo, že boli zničené dva sklady paliva pre ukrajinskú vojenskú techniku - v mestách Dnipro a Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny - ako aj päť skladov zbraní vrátane objektu patriaceho spojenej skupine ukrajinských jednotiek v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny.

Ruská vojenská loď odstreľuje raketu s plochou dráhou letu na cieľ na Ukrajine 10. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Podľa britskej stanice BBC ruské ministerstvo obrany súčasne zverejnilo nové zábery odpálenia rakety smerom na ciele na Ukrajine.

V utorok ráno bol na väčšine územia Ukrajiny opäť vyhlásený poplach upozorňujúci obyvateľstvo na možné riziko raketových útokov.

Výbuchy po celej Ukrajine

Ukrajinské médiá medzičasom informovali o výbuchoch v mestách Vinnycia, Nikopol, Rivne, Ľvov, Kryvyj Rih, Mykolajiv, Očakov, Záporožie, Odesa i Žytomyr, ako aj vo viacerých oblastiach.

Masívny čierny oblak stúpajúceho dymu zaznamenali aj vo Vyšgorode, ktorý sa nachádza severne od Kyjeva. Oblak stúpa z okolia tamojšej vodnej elektrárne.

https://twitter.com/AZgeopolitics/status/1579791834280513536

Na mnohých miestach boli v dôsledku ruských útokov prerušené dodávky elektriny a problém je aj s mobilným spojením. Zásah totiž dostali viaceré objekty tzv. kritickej infraštruktúry.

Zamestnanec upratuje pred predajňou s autami, ktorú zničil ruský raketový útok v meste Záporožie na juhu Ukrajiny v utorok 11. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Útok na Ľvov

Masívny útok zasiahol aj „kritickú infraštruktúru" v západoukrajinskom meste Ľvov. Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že „v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach". Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho The Guardian.

Starosta Andrij Sadovyj neskôr oznámil, že po utorkových útokoch ostala tretina mesta bez elektriny. Výpadky dodávok vody hlásili zo Sychivského a Frankivského rajónu na juhu mesta. V Ľvove zaznamenali výpadky dodávok elektriny a vody aj po pondelkových ruských úderoch.

Ruské útoky vážne poškodili energetické zariadenia v Dnepropetrovskej oblasti

Utorkové ruské útoky na stredoukrajinskú Dnepropetrovskú oblasť vážne poškodili energetickú infraštruktúru, uviedol tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko.

"Rusi vypálili rakety na energetickú infraštruktúry v Pavlohradskom a Kamianskom okrese. Prišlo k vážnej deštrukcii. Mnohé obce stále nemajú elektrickú energiu," uviedol Rezničenko na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinské armádne Operačné veliteľstvo Juh uviedlo, že ruská armáda vypálila rakety na juhoukrajinskú Mykolajivskú a Odeskú oblasť, kde tiež poškodila energetickú infraštruktúru.

"Počas rozsiahleho útoku, ku ktorému došlo v prvej polovici dňa, vypálil nepriateľ 16 rakiet s plochou dráhou letu... na juh Ukrajiny. Na miesta s kritickou infraštruktúrou vyslal tiež dva kamikadze drony," uviedla ukrajinská armáda. Dodala, že pri útoku na Vinnyckú oblasť na juhozápade Ukrajiny boli poškodené dva objekty energetickej infraštruktúry a zranenia utrpeli dvaja tamojší pracovníci.

Útočia vraj aj z Kaspického mora

Ukrajinské médiá súčasne informovali, že systémy ukrajinskej protilietadlovej obrany sú aktivované a v rôznych regiónoch zneškodnili ruské rakety i drony.

Podľa ukrajinských úradov Rusko ostreľuje územie Ukrajiny aj z Kaspického mora.

(tasr, ste)

11. októbra 2022 | 13:14

Minúta | 11. októbra 2022 | 13:14

Borrell: Je najvyšší čas posilniť spoločnú európsku obranu

Európska únia má najvyšší čas, aby posilnila spoločnú európsku obranu a vybavila svoje členské krajiny novými obrannými prostriedkami. Na Európskej konferencii o bezpečnosti a obrane v Bruseli to v utorok uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Borrell vo svojom vystúpení na druhom ročníku konferencie uviedol, že EÚ vlani urobila veľa vyhlásení a prijala veľa záväzkov na posilnenie svojej obranyschopnosti, teraz však "nastal čas prejsť od slov k činom".
Podľa jeho slov sú súčasnosti "v stávke" hodnoty a bezpečnosť EÚ, a preto obranná spolupráca medzi členmi eurobloku "nie je luxusom, ale povinnosťou a "kľúčom k prežitiu".

EÚ musí podľa Borrella obnoviť dodávky vojenského materiálu pre svoje členské krajiny, ktoré sa znížili v dôsledku poskytovania podpory Ruskom napadnutej Ukrajine.

"Našou najnaliehavejšou výzvou je teraz doplniť vybavenie a zásobovanie, aby sme mohli aj naďalej podporovať Ukrajinu, vyplniť medzery v kľúčových oblastiach a posilniť technologickú a priemyselnú základňu obrany," vyhlásil Borrell.

Zdôraznil, že krajiny EÚ musia tieto výzvy v záujme efektivity riešiť spoločne.

Borrell pripomenul, že Únia v marci po dlhých prípravách prijala svoju novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu na najbližších 10 rokov, známu ako "Strategický kompas". Zároveň pripustil, že túto stratégiu bude potrebné aktualizovať v reakcii na ničím nevyprovokovanú ruskú agresiu voči Ukrajine, ktorá zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe.

(tasr)

11. októbra 2022 | 12:49

Minúta | 11. októbra 2022 | 12:49

Veľká časť Dusla stále stojí, vedenie spoločnosti čaká na nižšie ceny plynu

Chemička Duslo po augustovej plánovanej odstávke z dôvodu vysokej ceny plynu stále neobnovila výrobu čpavku, kyseliny dusičnej, močoviny, prímesi do naftových motorov AdBlue a časti minerálnych hnojív. Firma je pripravená spustiť výrobu, pokiaľ sa znížia ceny plynu a vláda prijme pravidlá na zaistenie konkurencieschopnosti slovenských firiem, informoval generálny riaditeľ spoločnosti Petr Bláha.

"Spustená je v obmedzenom režime iba časť organickej chémie, ktorá dominantne vyrába produkty pre gumárenský priemysel a lepidlá," priblížil Bláha. "Pokiaľ sa ceny zemného plynu znížia a budú zo strany vlády prijaté pravidlá umožňujúce fungovanie firiem a zaistenie ich konkurencieschopnosti v rámci Európy (jasné pravidlá o zastropovaní cien komodít), sme pripravení výrobu obnoviť," dodal Bláha.

Duslo v auguste pôvodne odstavilo výrobu na šesť týždňov z prevádzkových dôvodov, no vzhľadom na vysoké ceny zemného plynu, ktorý je pre podnik základnou surovinou, sa rozhodlo odstávku predĺžiť. To by ale mohlo viesť k nedostatku niektorých výrobkov, ako je napríklad prípravok do moderných naftových motorov AdBlue nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, ktoré firma zásobuje. Jeho výrobu z rovnakých dôvodov obmedzili aj ďalší európski výrobcovia.

Hoci zahraničné médiá upozorňujú na možné problémy a klesajúce zásoby výrobkov na báze močoviny, medzi ktoré AdBlue patrí, či kedy a koľko by mohlo na trhu prípravku chýbať, si Bláha netrúfol odhadnúť. "Nie sme jediní výrobcovia v rámci Európy," dodal.

(tasr)

11. októbra 2022 | 12:21

Minúta | 11. októbra 2022 | 12:21

Nemecko: Silnejúci prílev utečencov znepokojuje vládu i samosprávy

Nemecko prijalo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už jeden milión ukrajinských utečencov, pričom stále rastie aj počet migrantov z krajín Blízkeho východu. Vysoký počet osôb prichádzajúcich do Nemecka sa stal kľúčovým bodom utorkových rokovaní nemeckej spolkovej vlády s miestnymi samosprávami.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v utorok vyjadrila znepokojenie aj nad zvyšujúcim sa počtom utečencov, ktorí prichádzajú do Nemecka z Blízkeho východu prostredníctvom takzvanej balkánskej cesty. "Zvládnutie tejto situácie je len otázkou spojenia síl vlády, spolkových krajín a samospráv," uviedla Faeserová.

Faeserová v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD povedala, že podniká kroky na európskej úrovni, aby zamedzila presunom utečencov cez Balkán. Dodala, že spolková vláda v súčasnosti skúma možnosti, ako pomôcť jednotlivým samosprávam tak, že by nevyužívané budovy vo vlastníctve štátu premenila na ubytovacie centrá.

Šéfka rezortu vnútra však zdôraznila, že nič nenasvedčuje tomu, že by si utečenci vyberali Nemecko ako cieľovú destináciu preto, lebo ponúka lepšie benefity ako ostatné európske krajiny. Odkazovala tak na vyjadrenie lídra nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza, ktorý utečencov z Ukrajiny obvinil zo "sociálneho turizmu". Neskôr sa za tento výrok ospravedlnil.

Agentúra DPA pripomína, že v porovnaní s vlaňajškom stúpol počet žiadostí o azyl v Nemecku o 35 percent.

(tasr)

11. októbra 2022 | 11:59

Minúta | 11. októbra 2022 | 11:59

Kollár by o predčasných voľbách hovoril najprv s najsilnejšou stranou opozície

Pokiaľ by predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) rokoval o takých vážnych krokoch, akými sú predčasné voľby, ako s prvou by sa bavil s najsilnejšou opozičnou stranou. Tou je podľa jeho slov aktuálne Hlas-SD.

Uviedol to v utorok v reakcii na návrh dohody zo strany Smeru-SD a jeho lídra Roberta Fica, ktorá má viesť k predčasným voľbám. Kollár odmieta, aby im Fico "diktoval hru".

"Budem sa baviť so všetkými, Fico je len časť opozície. Najprv, samozrejme, keby som takéto vážne kroky chcel prerokovať, pôjdem za najsilnejšou opozičnou stranou, a to je dnes Peter Pellegrini a strana Hlas-SD," uviedol Kollár.

Opätovne zdôraznil, že pokiaľ vláda vie prijímať dôležité zákony, môže fungovať aj ako menšinová. Až v prípade, že by sa tak nedialo a kabinet by nebol funkčný, bola by takáto diskusia na mieste. Na margo avizovaného rokovania opozície, ktoré chce organizovať Pellegrini, uviedol, že je to legitímny postup opozičných strán.

Líder Smeru-SD navrhol dohodu predsedov vládnych a parlamentných opozičných strán s nezaradenými poslancami. Má garantovať schopnosť NR SR prijať nevyhnutné zákony proti zdražovaniu a pre dostatok energií, na ktorých sa strany dohodnú. Okrem toho má stanoviť presný legislatívny postup smerujúci k predčasným voľbám v prvej polovici roka 2023.

Okrúhly stôl opozičných strán na pôde parlamentu chce organizovať aj Pellegrini. Hovoriť plánuje o jednotnom postupe opozície. Chce, aby naň prišla aj SaS. Šéfka poslaneckého klubu liberálov Anna Zemanová reagovala, že osobne nevidí dôvod na spájanie sa opozície, no o prípadnej pozvánke sa v klube poradia.

(tasr)