Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britského kráľa Karola III. slávnostne korunujú budúci rok v máji

Britský kráľ Karol III. bude oficiálne korunovaný 6. mája 2023 vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Oznámil to v utorok Buckinghamský palác. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Buckinghamský palác s radosťou oznamuje, že korunovácia Jeho Veličenstva kráľa sa uskutoční v sobotu 6. mája 2023," uvádza Buckinghamský palác vo vyhlásení. Korunovačnú ceremóniu povedie canterburský arcibiskup Justin Welby. Po Karolovom boku bude korunovaná aj kráľovná manželka Kamila.

"Korunovácia bude odrážať dnešnú úlohu monarchu a bude hľadieť do budúcna," uvádza Buckinghamský palác. Zároveň dodáva, že súčasťou ceremónie budú i dlhoveké tradície a slávnostná pompéznosť. Viac detailov o korunovácii zverejnia neskôr.

Agentúra AFP pripomína, že 6. mája bude oslavovať štvrté narodeniny aj Karolov vnuk Archie, ktorý je synom princa Harryho a jeho manželky Meghan. Ide o prvú korunováciu britského panovníka od roku 1953, keď bola korunovaná Alžbeta II. Očakáva sa, že bude ukážkou podrobne naplánovej a nacvičenej pompéznosti, uvádza AFP.

Termín korunovácie bol oznámený približne mesiac po úmrtí kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela 8. septembra vo veku 96 rokov na škótskom zámku Balmoral. Alžbeta bola najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou a na tróne zotrvala 70 rokov. Karol sa stal novým kráľom okamžite po jej smrti.

Korunovácia sa tradične koná až niekoľko mesiacov po nástupe nového panovníka na trón. Predtým musí uplynúť kráľovský smútok a predchádzajú jej rozsiahle prípravy. Alžbeta II. bola korunovaná 2. júna 1953 – 16 mesiacov po nástupe na trón.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko je podľa Putina otvorené dialógu o záporožskej elektrárni

Ruský prezident Vladimir Putin povedal v utorok šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelovi Grossimu, že Rusko je otvorené dialógu o Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúr Reuters a AFP.

Na stretnutí v Petrohrade povedal šéf Kremľa Grossimu, že Rusko "je pripravené diskutovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa spoločných záujmov a príčin obáv" v ZAES.

Rusko je tiež podľa Putina ochotné hovoriť o všetkých záležitostiach týkajúcich sa prevádzky ukrajinskej ZAES. Šéf Kremľa na stretnutí s Grossim povedal, že všetko, čo sa týka jadrovej aktivity, je v súčasnosti "príliš a nebezpečne politizované".

Záporožská jadrová elektráreň na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe a začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. ZAES bola odvtedy opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody.

Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Grossi preto v auguste viedol v ZAES medzinárodný tím inšpektorov, aby MAAE priamo na mieste zistila neskreslené informácie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spolupráca s Poľskom je prioritou, naberá na význame, uviedol Káčer

Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer považuje upevňovanie vzťahov s Poľskom ako s kľúčovým spojencom a partnerom za prioritu. Uviedol to v utorok na návšteve Varšavy, kde s rezortným partnerom Zbigniewom Rauom diskutoval o rozvoji spolupráce i dôsledkoch ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine vrátane energetickej krízy. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Ministri vyzdvihli vysokú úroveň vzájomných vzťahov a zhodli sa na potrebe rozvoja cezhraničnej spolupráce a budovaní energetickej či dopravnej infraštruktúry, ktorá bude prospešná pre občanov aj firmy oboch krajín. Rovnaký pohľad majú tiež na nevyhnutnosť ďalšej podpory Ukrajiny.

"Náš spoločný sused nebráni len vlastné životné záujmy. Ukrajina zvádza boj aj za našu slobodu a za ochranu svetového poriadku založenom na Charte OSN a rešpektovaní pravidiel územnej celistvosti," uviedol Káčer. V tejto súvislosti ocenil príkladný postoj Poľska.

"Poľsko vnímam ako kľúčového spojenca a strategického partnera. Naše vzťahy naberajú na význame, čoho dôkazom je hodnotový prienik, rastúca obchodná výmena, dokončenie strategického plynovodného prepojenia aj obranná spolupráca, vďaka ktorej Poľsko dočasne pomáha s ochranou nášho vzdušného priestoru," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Utužovanie slovensko-poľských vzťahov, obzvlášť v geopoliticky zložitom období, považuje za prioritu.

Návšteva Varšavy bola po ceste do Prahy druhou bilaterálnou zahraničnou cestou Káčera od nástupu do funkcie. V poľskej metropole sa stretol aj s predsedníčkou dolnej komory poľského parlamentu, Sejmu, Elžbietou Witekovou. Spoločne ocenili význam parlamentnej diplomacie pre rozvoj vzťahov oboch krajín, ako aj spoluprácu v rámci Vyšehradskej skupiny (V4) a ďalších susedských formátoch či regionálnych skupinách.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin musí niesť zodpovednosť za raketové útoky na ukrajinské mestá, vyhlásili lídri G7

Lídri zoskupenia G7 v utorok vyhlásili, že ruský prezident Vladimir Putin musí niesť zodpovednosť za najnovšie raketové útoky na viaceré ukrajinské mestá. Uviedli to v spoločnom vyhlásení po rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Čo najdôraznejšie odsudzujeme tieto útoky a pripomíname, že nerozlišujúce útoky na nevinné civilné obyvateľstvo predstavujú vojnový zločin," píše sa v spoločnom vyhlásení lídrov G7.

Lídri G7 zároveň uviedli, že oznámenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o nasadení spoločnej bojovej operačnej skupiny s Ruskom na západných hraniciach Bieloruska je novým príkladom "spolupodieľania" sa Minska na činoch Moskvy. G7 preto na Lukašenka nalieha, aby "dodržiaval svoje záväzky podľa medzinárodného práva", píše sa vo vyhlásení.

Sedem najvyspelejších ekonomík sveta Zelenského uistilo o neochvejnom záväzku poskytovať Ukrajine podporu, ktorú potrebuje na udržanie suverenity a územnej celistvosti. Prisľúbili pokračujúcu "finančnú, humanitárnu, vojenskú, diplomatickú a právnu pomoc" a dodali, že budú stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné.

Lídri G7 zároveň podporili ukrajinského prezidenta, aby stanovil podmienky Ukrajiny pre akékoľvek nadchádzajúce mierové rozhovory s Ruskom. Žiadna krajina nechce mier viac ako Ukrajina, ktorej obyvatelia utrpeli v dôsledku ruskej agresie nespočetné zverstvá, dodali.

Vyjadrili "solidaritu" s Ukrajinou a uviedli, že vítajú Zelenského "pripravenosť na spravodlivý mier". Ten by mal zahŕňať rešpektovanie ochrany územnej celistvosti a suverenity na základe Charty OSN a tiež zabezpečenie sebaobrany Ukrajiny v budúcnosti.

Okrem toho by akákoľvek dohoda musela zabezpečiť "obnovu Ukrajiny a jej rekonštrukciu, vrátane preskúmania spôsobov, ako to urobiť s ruskými finančnými prostriedkami", píše sa vo vyhlásení.

(tasr, min)

Minúta  |  

V obci Lúčky havarovala dodávka s 27 osobami, piati sú ťažko zranení

Dodávka s 27 osobami havarovala v obci Lúčky v okrese Žiar nad Hronom. Podľa informácií hasičov je päť osôb ťažko zranených a viaceré utrpeli ľahšie zranenia.

Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky. TASR o tom informovali z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici.

Na mieste nehody aktuálne zasahujú štyri posádky záchrannej zdravotnej služby, tiež hasiči zo Žiaru nad Hronom, Zvolena, Banskej Bystrice, Martina a z výcvikového centra na Lešti.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čaputová a Nováková hovorili o spravodlivom mieri. Zeman varoval pred jadrovou hrozbou. Prezidenti V4 diskutovali v Bratislave

Prezidenti V4 spoločne odsúdili ruskú agresiu na Ukrajine. Témou ich utorkového stretnutia bola aj energetická kríza. Ocenili vzájomný otvorený a úprimný dialóg. Prezidentka Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková o tom informovali na spoločnej tlačovej konferencii v Primaciálnom paláci v Bratislave. Ich stretnutie sa konalo v rámci predsedníctva SR vo V4.

Čaputová označila útoky na civilistov za slabosť a cynizmus. Spoločne s Novákovou zdôraznila potrebu spravodlivého mieru. "Na to stačí, aby ruskí vojaci odišli z Ukrajiny a aby Rusko rešpektovalo medzinárodne uznané hranice suverénneho štátu," skonštatovala slovenská prezidentka. Zeman varoval pred jadrovou hrozbou.

Za všetkých prezidentov Čaputová vyjadrila tiež podporu sankciám voči Rusku. V súvislosti s rastom cien energií apelovala na potrebu európskych riešení. Pre Slovensko je podľa nej cieľom celoeurópsky strop pre ceny plynu.

Duda považuje za povinnosť potrestať vojnových zločincov. Je presvedčený, že Ukrajina dokáže vyhnať okupantov, získať kontrolu nad celým svojím územím, vrátane tých, o ktoré prišla v roku 2014. V rámci energetickej bezpečnosti zdôraznil význam prepojení plynovodov. "Vieme si navzájom pomáhať," vyzdvihol. Treba podľa neho zabezpečiť interkonektivitu nielen medzi krajinami V4, ale aj v širšom regióne.

Zeman hovorí v súvislosti s témou energií o priateľskej diskusii o rôznych názoroch na energetickú krízu. Poukázal na vplyv takzvaného Green Dealu, teda Zelenej dohody pre Európu na ceny energií. Obnoviteľné zdroje by podľa neho mali byť pre ich nestabilitu zálohované konvenčnými zdrojmi, vrátane jadrových. Podotkol, že pri všetkej úcte k životnému prostrediu sa treba starať predovšetkým o ľudstvo žijúce na zemeguli.

Na budúci týždeň by sa podľa Dudu mohla pravdepodobne konať mimoriadna Severoatlantická rada na úrovni prezidentov. Uviedol to na základe rozhovoru s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ktorému odkázal túto prosbu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Prezidenti nevidia problém v tom, že Maďarsko na rozdiel od Slovenska, Česka a Poľska neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc. Odlišný postoj podľa Čaputovej rešpektujú. Duda poznamenal, že každý pomáha, ako vie. "To, čo nás najviac spája, je, že všetky naše krajiny poskytli okamžitú a nezištnú pomoc ukrajinským utečencom," poukázal Zeman. Nováková skonštatovala, že zásadné postoje sú rovnaké a rozdielny názor v niektorých otázkach je prirodzený.

Maďarská prezidentka upozornila tiež na pretrvávajúcu hrozbu nelegálnej migrácie z juhu. Vyzdvihla význam spoločného stanoviska.

Pre Zemana išlo o posledné stretnutie vo formáte V4 vo funkcii prezidenta. Vyšehradskú spoluprácu považuje za užitočnú. Želá si, aby sa v budúcnosti rozšírila aj o Slovinsko.

Čaputová ocenila vzájomný dialóg v rámci V4, priestor vidí v hodnotových zhodách.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.