Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden ocenil dohodu Izraela a Libanonu o námornej hranici ako historický prelom

Americký prezident Joe Biden v utorok ocenil dohodu medzi Izraelom a Libanonom o urovnaní sporu okolo námornej hranice ako "historický prelom". Zároveň vyzval všetky strany na dodržiavanie dohody, ktorú sprostredkovali Spojené štáty. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.

Rokovania o dohode o vzájomnej námornej hranici medzi oboma susednými krajinami, ktoré sú technicky stále vo vojne, sa obnovili v roku 2020, tento proces však opakovane narážal na vzájomné nezhody. V ostatných týždňoch však rokovania urýchlil záujem o potenciálne bohaté náleziská zemného plynu v Stredozemnom mori.

"Vlády Izraela a Libanonu sa dohodli na oficiálnom ukončení sporu o námornú hranicu," uviedol šéf Bieleho domu v oznámení. "Teraz je dôležité, aby všetky strany (sporu) plnili svoje záväzky a pracovali na uplatňovaní dohody v praxi," dodal.

Dohoda "umožní rozvoj nálezísk energetických surovín v prospech oboch krajín, vytvorí odrazový mostík pre stabilnejší a prosperujúcejší región a umožní aj ovládnutie dôležitých nových energetických zdrojov," uviedol Biden.

"Táto dohoda navyše chráni bezpečnostné a ekonomické záujmy Izraela, ktoré sú dôležité pre jeho regionálnu integráciu. Libanonu zasa poskytne priestor na to, aby sám začal ťažiť a využívať energetické zdroje," napísal americký prezident.

Libanon si zaistil svoje "plné práva" v najnovšom návrhu dohody o vymedzení libanonsko-izraelských námorných hraníc a všetky jeho pripomienky k návrhu sa zohľadnili, uviedol v utorok hlavný libanonský vyjednávač Iljás Bú Sáb.

Vyjadrenia libanonského vyjednávača prišli po vyhlásení Izraela, že podmienky židovského štátu boli splnené. Obe strany sú blízko k uzavretiu "historickej" dohody o vzájomnej námornej hranici, uviedol Izrael.

Libanon a Izrael nemajú diplomatické vzťahy a na ich pozemné hranice dohliada Organizácia Spojených národov. Izrael sa zaviazal vyvážať viac plynu do Európy, aby pomohol nahradiť ruské dodávky znížené v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

(tasr, min)

Minúta  |  

Britského kráľa Karola III. slávnostne korunujú budúci rok v máji

Britský kráľ Karol III. bude oficiálne korunovaný 6. mája 2023 vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Oznámil to v utorok Buckinghamský palác. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Buckinghamský palác s radosťou oznamuje, že korunovácia Jeho Veličenstva kráľa sa uskutoční v sobotu 6. mája 2023," uvádza Buckinghamský palác vo vyhlásení. Korunovačnú ceremóniu povedie canterburský arcibiskup Justin Welby. Po Karolovom boku bude korunovaná aj kráľovná manželka Kamila.

"Korunovácia bude odrážať dnešnú úlohu monarchu a bude hľadieť do budúcna," uvádza Buckinghamský palác. Zároveň dodáva, že súčasťou ceremónie budú i dlhoveké tradície a slávnostná pompéznosť. Viac detailov o korunovácii zverejnia neskôr.

Agentúra AFP pripomína, že 6. mája bude oslavovať štvrté narodeniny aj Karolov vnuk Archie, ktorý je synom princa Harryho a jeho manželky Meghan. Ide o prvú korunováciu britského panovníka od roku 1953, keď bola korunovaná Alžbeta II. Očakáva sa, že bude ukážkou podrobne naplánovej a nacvičenej pompéznosti, uvádza AFP.

Termín korunovácie bol oznámený približne mesiac po úmrtí kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela 8. septembra vo veku 96 rokov na škótskom zámku Balmoral. Alžbeta bola najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou a na tróne zotrvala 70 rokov. Karol sa stal novým kráľom okamžite po jej smrti.

Korunovácia sa tradične koná až niekoľko mesiacov po nástupe nového panovníka na trón. Predtým musí uplynúť kráľovský smútok a predchádzajú jej rozsiahle prípravy. Alžbeta II. bola korunovaná 2. júna 1953 – 16 mesiacov po nástupe na trón.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko je podľa Putina otvorené dialógu o záporožskej elektrárni

Ruský prezident Vladimir Putin povedal v utorok šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelovi Grossimu, že Rusko je otvorené dialógu o Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúr Reuters a AFP.

Na stretnutí v Petrohrade povedal šéf Kremľa Grossimu, že Rusko "je pripravené diskutovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa spoločných záujmov a príčin obáv" v ZAES.

Rusko je tiež podľa Putina ochotné hovoriť o všetkých záležitostiach týkajúcich sa prevádzky ukrajinskej ZAES. Šéf Kremľa na stretnutí s Grossim povedal, že všetko, čo sa týka jadrovej aktivity, je v súčasnosti "príliš a nebezpečne politizované".

Záporožská jadrová elektráreň na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe a začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. ZAES bola odvtedy opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody.

Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Grossi preto v auguste viedol v ZAES medzinárodný tím inšpektorov, aby MAAE priamo na mieste zistila neskreslené informácie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spolupráca s Poľskom je prioritou, naberá na význame, uviedol Káčer

Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer považuje upevňovanie vzťahov s Poľskom ako s kľúčovým spojencom a partnerom za prioritu. Uviedol to v utorok na návšteve Varšavy, kde s rezortným partnerom Zbigniewom Rauom diskutoval o rozvoji spolupráce i dôsledkoch ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine vrátane energetickej krízy. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Ministri vyzdvihli vysokú úroveň vzájomných vzťahov a zhodli sa na potrebe rozvoja cezhraničnej spolupráce a budovaní energetickej či dopravnej infraštruktúry, ktorá bude prospešná pre občanov aj firmy oboch krajín. Rovnaký pohľad majú tiež na nevyhnutnosť ďalšej podpory Ukrajiny.

"Náš spoločný sused nebráni len vlastné životné záujmy. Ukrajina zvádza boj aj za našu slobodu a za ochranu svetového poriadku založenom na Charte OSN a rešpektovaní pravidiel územnej celistvosti," uviedol Káčer. V tejto súvislosti ocenil príkladný postoj Poľska.

"Poľsko vnímam ako kľúčového spojenca a strategického partnera. Naše vzťahy naberajú na význame, čoho dôkazom je hodnotový prienik, rastúca obchodná výmena, dokončenie strategického plynovodného prepojenia aj obranná spolupráca, vďaka ktorej Poľsko dočasne pomáha s ochranou nášho vzdušného priestoru," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Utužovanie slovensko-poľských vzťahov, obzvlášť v geopoliticky zložitom období, považuje za prioritu.

Návšteva Varšavy bola po ceste do Prahy druhou bilaterálnou zahraničnou cestou Káčera od nástupu do funkcie. V poľskej metropole sa stretol aj s predsedníčkou dolnej komory poľského parlamentu, Sejmu, Elžbietou Witekovou. Spoločne ocenili význam parlamentnej diplomacie pre rozvoj vzťahov oboch krajín, ako aj spoluprácu v rámci Vyšehradskej skupiny (V4) a ďalších susedských formátoch či regionálnych skupinách.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin musí niesť zodpovednosť za raketové útoky na ukrajinské mestá, vyhlásili lídri G7

Lídri zoskupenia G7 v utorok vyhlásili, že ruský prezident Vladimir Putin musí niesť zodpovednosť za najnovšie raketové útoky na viaceré ukrajinské mestá. Uviedli to v spoločnom vyhlásení po rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Čo najdôraznejšie odsudzujeme tieto útoky a pripomíname, že nerozlišujúce útoky na nevinné civilné obyvateľstvo predstavujú vojnový zločin," píše sa v spoločnom vyhlásení lídrov G7.

Lídri G7 zároveň uviedli, že oznámenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o nasadení spoločnej bojovej operačnej skupiny s Ruskom na západných hraniciach Bieloruska je novým príkladom "spolupodieľania" sa Minska na činoch Moskvy. G7 preto na Lukašenka nalieha, aby "dodržiaval svoje záväzky podľa medzinárodného práva", píše sa vo vyhlásení.

Sedem najvyspelejších ekonomík sveta Zelenského uistilo o neochvejnom záväzku poskytovať Ukrajine podporu, ktorú potrebuje na udržanie suverenity a územnej celistvosti. Prisľúbili pokračujúcu "finančnú, humanitárnu, vojenskú, diplomatickú a právnu pomoc" a dodali, že budú stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné.

Lídri G7 zároveň podporili ukrajinského prezidenta, aby stanovil podmienky Ukrajiny pre akékoľvek nadchádzajúce mierové rozhovory s Ruskom. Žiadna krajina nechce mier viac ako Ukrajina, ktorej obyvatelia utrpeli v dôsledku ruskej agresie nespočetné zverstvá, dodali.

Vyjadrili "solidaritu" s Ukrajinou a uviedli, že vítajú Zelenského "pripravenosť na spravodlivý mier". Ten by mal zahŕňať rešpektovanie ochrany územnej celistvosti a suverenity na základe Charty OSN a tiež zabezpečenie sebaobrany Ukrajiny v budúcnosti.

Okrem toho by akákoľvek dohoda musela zabezpečiť "obnovu Ukrajiny a jej rekonštrukciu, vrátane preskúmania spôsobov, ako to urobiť s ruskými finančnými prostriedkami", píše sa vo vyhlásení.

(tasr, min)

Minúta  |  

V obci Lúčky havarovala dodávka s 27 osobami, piati sú ťažko zranení

Dodávka s 27 osobami havarovala v obci Lúčky v okrese Žiar nad Hronom. Podľa informácií hasičov je päť osôb ťažko zranených a viaceré utrpeli ľahšie zranenia.

Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky. TASR o tom informovali z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici.

Na mieste nehody aktuálne zasahujú štyri posádky záchrannej zdravotnej služby, tiež hasiči zo Žiaru nad Hronom, Zvolena, Banskej Bystrice, Martina a z výcvikového centra na Lešti.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.