Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF), ktorá tento rok oslavuje 30 rokov od svojho vzniku, má od októbra nového správcu Fedora Blaščáka. Ten chce svoje pôsobenie zamerať na podporu hodnôt otvorenej spoločnosti a obnovu jej rastu.
"Myslím si, že pre mimovládny sektor na Slovensku je dôležité, aby vlajkové inštitúcie s historickou pamäťou a širokým prehľadom pretrvali," vyhlásil.
OSF je podľa neho jednou z mála tradičných grantových nadácií, ktoré pomáhali budovať slovenskú občiansku spoločnosť, pamätajú si 90. roky a prežili dodnes.
Hodnoty otvorenej spoločnosti, ktoré podľa neho nadácia presadzuje, majú stále nových a vplyvných nepriateľov. "Preto som prijal ponuku viesť nadáciu a pomôcť jej znova rásť," priblížil Blaščák.
K personálnej zmene dôjde aj v Správnej rade OSF, kde Michaelu Benedigovú, Táňu Svrčkovú a Oľgu Beláňovú vystrieda Magda Vášáryová, Lucia Žitňanská a Pavol Čekan.
Putin na energetickom fóre vyhlásil, že za útokmi na plynovody sú tí, ktorí chceli oslabiť Európu zastavením toku lacného plynu z Ruska.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že Moskva je pripravená obnoviť dodávky plynu do Európy cez nepoškodenú časť plynovodu Nord Stream. "Rusko je pripravené na spustenie dodávok," povedal Putin na energetickom fóre v Moskve s odkazom na časť potrubia, v ktorej nezaznamenali úniky.
"Lopta je na strane Európskej únie (EÚ). Ak chcú, potom sa dajú otočiť kohútiky," dodal. Putin v prejave uviedol tiež, že za výbuchmi, ktoré poškodili obe vetvy plynovodu Nord Stream 1 a jednu z vetiev plynovodu Nord Stream 2, boli pravdepodobne USA. Výbuchy spôsobili únik plynu a vyradili potrubia z prevádzky.
USA už predtým podobné Putinove obvinenia odmietli. Viaceré európske vlády sa domnievajú, že podmorské explózie, ktoré pretrhli oba plynovody Nord Stream, boli pravdepodobne sabotážou, ale nikoho z nich priamo neobvinili.
Ruský líder sa opakovane vysmial Západu, keď navrhol transport plynu cez Nord Stream 2, ktorý nezískal v Nemecku povolenie na prevádzku. A znova vyhlásil, že za útokmi na plynovody sú tí, ktorí chceli oslabiť Európu zastavením toku lacného plynu z Ruska.
"Sabotáž Nord Stream 1 a 2 je aktom medzinárodného terorizmu, ktorého cieľom je podkopať energetickú bezpečnosť celého kontinentu zablokovaním dodávok lacnej energie," povedal s tým, že USA chcú prinútiť Európu, aby prešla na dovoz ich drahšieho skvapalneného zemného plynu (LNG). "Tí, ktorí chcú prerušiť vzťahy medzi Ruskom a EÚ, stoja za sabotážou na Nord Stream," povedal.
Rusko dodáva plyn do Európy ešte cez Ukrajinu, ale výbuchy na plynovodoch do Nemecka, ktoré vedú po dne Baltského mora, prehĺbili problémy s dodávkami pred zimnou sezónou.
Plynovodom Nord Stream 2 pritom nikdy neprúdil zemný plyn do Európy, pretože Nemecko mu neudelilo povolenie ešte predtým, ako Rusko 24. februára spustilo vojenskú akciu na Ukrajine. Moskva ešte pred výbuchmi zastavila dodávky cez paralelný plynovod Nord Stream 1. Odôvodnila to technickými problémami, ale európski lídri to považujú za odvetu za sankcie Západu proti Moskve.
Putin: Plyn by sme do Európy mohli dodávať aj cez Turecko
Klesajúce dodávky ruského plynu spôsobili prudký nárast cien v EÚ. Vysoká miera inflácie vyvíja tlak na vlády, aby pomohli domácnostiam a podnikom zmierniť bolesť z obrovských účtov za energiu, a vyvoláva tiež obavy z prídelu plynu a recesie hospodárstva.
Európski lídri sa pred zimou snažia nájsť spôsoby, ako vyriešiť rastúce náklady na energie a zároveň zachovať sankcie voči Rusku. Viac ako polovica členov bloku presadzuje cenový strop na energie z Ruska. Putin im však odkázal, že Moskva "nebude dodávať energiu krajinám, ktoré obmedzujú svoje ceny". A obvinil západných politikov, že "ničia globálnu trhovú ekonomiku a v skutočnosti predstavujú hrozbu pre blaho miliárd ľudí".
"Obyčajní Európania trpia," povedal Putin a dodal: "Obyvateľstvo si podobne ako v stredoveku začalo robiť zásoby dreva na zimu."
Putin pred stretnutím s tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom navrhol vytvorenie energetického centra v Turecku. Rusko by podľa neho mohlo "presunúť do oblasti Čierneho mora svoju hlavnú trasu pre dodávky plynu do Európy, pričom v Turecku by sa vytvoril "najväčší plynárenský uzol".
Putin tvrdí, že jedna z dvoch vetiev Nord Stream 2 zostala pod tlakom a zdá sa, že je pripravená na prevádzku. Dodal, že jej kapacita je 27 miliárd kubických metrov ročne. Ak kontroly ukážu, že prevádzka plynovodu je bezpečná, Rusko je pripravené použiť ho na transport plynu do Európy.
Ruský prezident Vladimír Putin v stredu vyhlásil, že Moskva je pripravená obnoviť dodávky plynu do Európy cez nepoškodenú časť plynovodu Nord Stream.
"Rusko je pripravené na spustenie dodávok," povedal Putin na energetickom fóre v Moskve s odkazom na časť potrubia, v ktorej neboli zaznamenané úniky.
"Lopta je na strane Európskej únie (EÚ). Ak chcú, potom sa dajú otočiť kohútiky," dodal. Putin v prejave uviedol tiež, že za výbuchmi, ktoré poškodili obe vetvy plynovodu Nord Stream 1 a jednu z vetiev plynovodu Nord Stream 2, boli pravdepodobne USA. Výbuchy spôsobili únik plynu a vyradili potrubia z prevádzky.
USA už predtým podobné Putinove obvinenia odmietli. Viaceré európske vlády sa domnievajú, že podmorské explózie, ktoré pretrhli oba plynovody Nord Stream, boli pravdepodobne sabotážou, ale nikoho z nich priamo neobvinili.
Ruský líder sa opakovane vysmial Západu, keď navrhol transport plynu cez Nord Stream 2, ktorý nezískal v Nemecku povolenie na prevádzku. A znova vyhlásil, že za útokmi na plynovody sú tí, ktorí chceli oslabiť Európu zastavením toku lacného plynu z Ruska.
"Sabotáž Nord Stream 1 a 2 je aktom medzinárodného terorizmu, ktorého cieľom je podkopať energetickú bezpečnosť celého kontinentu zablokovaním dodávok lacnej energie," povedal s tým, že USA chcú prinútiť Európu, aby prešla na dovoz ich drahšieho skvapalneného zemného plynu (LNG). "Tí, ktorí chcú prerušiť vzťahy medzi Ruskom a EÚ, stoja za sabotážou na Nord Stream," povedal.
Rusko dodáva plyn do Európy ešte cez Ukrajinu, ale výbuchy na plynovodoch do Nemecka, ktoré vedú po dne Baltického mora, prehĺbili problémy s dodávkami pred zimnou sezónou.
Plynovodom Nord Stream 2 pritom nikdy neprúdil zemný plyn do Európy, pretože Nemecko mu neudelilo povolenie ešte predtým, ako Rusko 24. februára spustilo vojenskú akciu na Ukrajine. Moskva ešte pred výbuchmi zastavila dodávky cez paralelný plynovod Nord Stream 1. Odôvodnila to technickými problémami, ale európski lídri to považujú za odvetu za sankcie Západu proti Moskve.
Klesajúce dodávky ruského plynu spôsobili prudký nárast cien v EÚ. Vysoká miera inflácie vyvíja tlak na vlády, aby pomohli domácnostiam a podnikom zmierniť bolesť z obrovských účtov za energiu, a vyvoláva tiež obavy z prídelu plynu a recesie hospodárstva.
Európski lídri sa pred zimou snažia nájsť spôsoby, ako vyriešiť rastúce náklady na energie a zároveň zachovať sankcie voči Rusku. Viac ako polovica členov bloku presadzuje cenový strop na energie z Ruska. Putin im však odkázal, že Moskva "nebude dodávať energiu krajinám, ktoré obmedzujú svoje ceny". A obvinil západných politikov, že "ničia globálnu trhovú ekonomiku a v skutočnosti predstavujú hrozbu pre blaho miliárd ľudí".
"Obyčajní Európania trpia," povedal Putin a dodal: "Obyvateľstvo si podobne ako v stredoveku začalo robiť zásoby dreva na zimu."
Putin pred stretnutím s tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom navrhol vytvorenie energetického centra v Turecku. Rusko by podľa neho mohlo "presunúť do oblasti Čierneho mora svoju hlavnú trasu pre dodávky plynu do Európy, pričom v Turecku by sa vytvoril "najväčší plynárenský uzol".
Putin tvrdí tiež, že jedna z dvoch vetiev Nord Stream 2 zostala pod tlakom a zdá sa, že je pripravená na prevádzku. Dodal, že jej kapacita je 27 miliárd metrov kubických (m3) ročne. Ak kontroly ukážu, že prevádzka plynovodu je bezpečná, Rusko je pripravené použiť ho na transport plynu do Európy.
Európska komisia v stredu odporučila udelenie štatútu kandidátskej krajiny Bosne a Hercegovine. Oznámil to komisár pre susedskú politiku a rozšírenie Únie Olivér Várhelyi.
Komisár Várhelyi presnejšie informácie poskytne neskôr popoludní, medzitým však informáciu o snahe udeliť štatút kandidátskej krajiny Bosne a Hercegovine potvrdila aj predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová. Urobila tak dopoludnia počas vystúpenia na Konferencii veľvyslancov EÚ v roku 2022 v Bruseli.
Von der Leyenová pripomenula, že pred rokom navštívila krajiny západného Balkánu, a spresnila, že súperi EÚ sa na tento región "pozerajú ako na geopolitickú šachovnicu", pričom ich cieľom je vraziť klin medzi západný Balkán a zvyšok Európy.
Podľa jej slov drvivá väčšina občanov západného Balkánu túži byť súčasťou EÚ, a preto Únia musí posilniť dôveryhodnosť svojho prístupového procesu.
Tohtoročné spustenie prístupového procesu a rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom označila za "skutočný míľnik" a ocenila, že už aj Ukrajina a Moldavsko sú kandidátmi na vstup do Európskej únie a že bola uznaná aj európska perspektíva Gruzínska.
"Dnes navrhujeme udeliť štatút kandidátskej krajiny Bosne a Hercegovine," povedala von der Leyenová pred veľvyslancami, ktorí EÚ zastupujú vo svete.
"Európou opäť fúka vietor zmien. Rovnako ako v 70. rokoch, keď si Španielsko, Portugalsko a Grécko zvolili demokraciu. Alebo keď bojovníci za slobodu zbúrali Berlínsky múr. Samozrejme, je na kandidátskych krajinách, aby zreformovali svoje hospodárstva a inštitúcie a postúpili smerom k našej Únii.
Ale je našou povinnosťou ich podporovať všetkými možnými spôsobmi. Toto je chvíľa Európy. A je len nanás, ako túto chvíľu využijeme," uviedla šéfka eurokomisie.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Ženy rodičky tak budú mať zo zákona právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode.
"Návrh zákona priznáva žene – rodičke právo na to, aby pri pôrode bola prítomná ňou určená osoba, prítomnosť viacerých ňou určených osôb sa žene umožní, ak to budú umožňovať podmienky zdravotníckeho zariadenia," uviedli autori novelizácie.
Zároveň bude platiť, že prítomnosť týchto osôb môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu. Ženou určená osoba nemôže byť osoba, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Legislatívna zmena má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2024.
Únik plynu z plynovodov Nord Stream (Severný prúd) je "aktom medzinárodného terorizmu", ktorý takto zavádza "nebezpečný precedens". Podobne bol teroristickým útokom aj víkendový výbuch na Kerčskom moste spájajúcom Moskvou anektovaný ukrajinský Krymský polostrov s pevninským Ruskom. Vyhlásil to v stredu ruský prezident Vladimír Putin.
Ruský prezident zároveň oznámil, že Rusko je pripravené dodávať Európe plyn cez zostávajúce prevádzkyschopné potrubie plynovodu Nord Stream 2. "Loptička je teraz na strane EÚ. Ak chcú, stačí im otvoriť kohútik," povedal Putin.
Plynovod Nord Stream 2 je síce natlakovaný, ale nebol spustený do prevádzky v dôsledku sankcií proti Rusku po jeho útoku na Ukrajinu.
Podľa Putina, ktorý v stredu vystúpil na medzinárodnom fóre Ruský energetický týždeň 2022, majú z útoku na Nord Stream osoh predovšetkým Spojené štáty, Poľsko a Ukrajina. Ako vysvetlil, USA "teraz môžu predávať energetické suroviny za vysoké ceny".
"Je za tým vcelku cynická kalkulácia – zablokovať a zničiť lacné zdroje energií a pripraviť tak milióny ľudí a podnikov o plyn, teplo, elektrinu a ďalšie zdroje," vyhlásil Putin. "Za týmito sabotážami na plynovodoch Nord Stream sú tí, ktorým ide o prerušenie stykov medzi Ruskom a EÚ," tvrdí.
Útok na Nord Stream podľa neho navyše ukazuje, že akákoľvek kľúčová energetická alebo komunikačná infraštruktúra je odteraz v ohrození.
USA takéto obvinenia zo strany Ruska už predtým odmietli. Viacero európskych vlád sa prikláňa k verzii, že za náhlym masívnym únikom plynu z plynovodov Nord Stream 1 a 2 je sabotáž, avšak nikoho konkrétneho z nej neobvinili.
Rusko do EÚ naďalej dodáva plyn, a to trasou cez Ukrajinu, avšak výbuchy na uvedených podmorských plynovodoch prehĺbili energetickú krízu v Európe pred blížiacou sa zimou.
Za výbuch na Kerčskom moste viní ruský prezident ukrajinské špeciálne zložky.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu ratifikovala parlamentom schválenú zmluvu o pridružení Slovenskej republiky do Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Informovala o tom na sociálnej sieti.
"Európska vesmírna agentúra je spolu so známou americkou NASA veľkým hráčom, kde sa budú môcť realizovať so svojimi projektmi a produktmi naši výskumníci a podnikatelia," vysvetlila prezidentka. Vo vesmíre vidí budúci potenciál. Využívanie vesmíru sa podľa nej demokratizuje a stáva sa dostupnejším aj menším štátom.
Ako poznamenala, vesmírny priemysel Slovenska je malý, ale sľubný. "Už teraz sa v ňom ukazuje viacero konkurencieschopných startupov a firiem, ktoré sa venujú vývoju komponentov družíc, navigácií a diaľkovému prieskumu zeme," poukázala.
Európska vesmírna agentúra vznikla v roku 1975. Zastrešuje vesmírne projekty v Európe a združuje 22 štátov, medzi ktorými sú okrem iného Rakúsko či Česká republika. Slovensko s agentúrou spolupracuje od roku 2010.
O odkúpení systému protivzdušnej obrany Patriot sa nikdy nerokovalo, uviedol v stredu minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Potvrdil však, že Slovensko sa zaoberá možnosťami akvizície vlastného systému. Deklaroval však, že obrana Slovenska je zabezpečená.
Jaroslav Naď odmieta, že by sa darovaním systému S-300 oslabila ochrana územia SR. „Mali sme jeden systém, jednu batériu S-300, ktorá bola na základe rozhodnutia Ficovej vlády vypnutá,“ povedal. Ako zdôraznil, namiesto jednej batérie polofunkčnej S-300 sme dostali štyri batérie systému Patriotov a ďalšie systémy protivzdušnej obrany. V záujme zachovania obranyschopnosti SR sa podľa ministra prijímajú národné aj aliančné riešenia.
O odchode časti holandských vojakov a jednej batérie systému Patriot zo Slovenska podľa ministra vedeli dopredu. „Nevylučujem, že Patrioty budú postupne rotované, že nejaká krajina odíde, nejaká príde,“ uviedol. Alianční vojaci sú podľa neho v prípade konfliktu či hrozby pripravení kedykoľvek prísť na územie SR, pokiaľ nebude mať adekvátne systémy.
Systém protivzdušnej obrany Patriot na Sliači. Foto: TASR/Ján Krošlák
Sme pod intenzívnym kybernetickým útokom zo strany Ruska
Zo strany Ruskej federácie sme v priebehu minulého týždňa mali veľkú sériu kybernetických útokov. Minister Naď to vyhlásil po stredajšom rokovaní vlády. Tieto útoky sa týkali súkromných aj štátnych organizácií vrátane Ministerstva obrany SR. „Boli pokusy o hekovanie našej stránky, prebehli útoky na naše siete, tie sme odvrátili bez nejakých následkov,“ uviedol.
„Myslím si, že robíme dobrú prácu, či už ide o Centrum pre kybernetickú obranu v rámci rezortu obrany, Národný bezpečnostný úrad alebo iné organizácie, ktoré to majú na starosti,“ skonštatoval Naď a doplnil, že Slovensko takéto útoky nemá v pláne opätovať.
Aktivity ruskej ambasády sú za hranicou štandardnej diplomatickej činnosti
Aktivity ruskej ambasády aj veľvyslanca Igora Bratčikova sú ďaleko za hranicou toho, čo možno akceptovať ako štandardnú diplomatickú činnosť. Minister obrany Naď vyhlásil, že prípadné kroky voči nim zo strany slovenskej diplomacie necháva na ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Myslí si však, že treba urobiť minimálne jasný signál voči Bratčikovi.
"Máme informácie o aktivitách, ktoré robia. Sú neprijateľné," uviedol Naď. Hovorí o rôznych neprijateľných aktivitách ľudí z ruskej ambasády, o pokútnych nočných stretnutiach s predstaviteľmi samospráv či niektorých organizácií, ako aj o šírení klamstiev na sociálnych sieťach a o podpore rôznych extrémistických organizácií. Ďalšie rozhodnutia slovenskej strany sú podľa jeho slov veľmi citlivé z hľadiska bilaterálnych vzťahov.
Čo sa týka úvah o odmietaní víz pre Rusov utekajúcich z krajiny, poznamenal, že je to náročná diskusia. Na jednej strane podľa jeho slov predstavujú určité bezpečnostné riziko, no na druhej strane nepovažuje za správne paušalizovať a nepomôcť utekajúcim ľuďom. Potrebu vidí v tom, aby si riadne robili svoju prácu na ambasáde pri posudzovaní každého žiadateľa o víza.
Fico a Pellegrini sú podľa Naďa nervózni, pretože sa boja spravodlivosti
Predsedovia strany Smer Robert Fico a Hlas Peter Pellegrini sú nervózni, pretože sa boja spravodlivosti. Jaroslav Naď tak reagoval na rokovania opozície o predčasných voľbách. „Robia všetko pre to, aby sa dostali k moci, aby opäť mohli ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní, aby opäť mohli ovplyvňovať súdy. Ide im doslova o každý mesiac, preto chcú skrátiť volebné obdobie a nemali by sme im skočiť na túto hru," tvrdí. Verí tiež, že žiadna strana a poslanci, ktorí sú zodpovední, im na „tú hru neskočia".
Naď sa vyjadril aj o návrhu na skrátenie volebného obdobia, ktorý do parlamentu predložil nezaradený poslanec a predseda strany Život – Národná strana Tomáš Taraba. „Evidujem, že strana SaS sa vyjadrila, že to v žiadnom prípade nepodporí. My to určite nepodporíme, neviem, kde by získali 90 hlasov. Osobne si myslím, že to neprejde, ale nič nevylučujem," uviedol.
Zároveň dodal, že predčasné voľby by boli najhorším riešením. „Verím tomu, že nebudú. Samozrejme, pán Fico a pán Pellegrini sa zo strachu hádžu o zem, koľko len vedia, ale nemyslím si, že im niekto skočí na ich lep," uviedol.
Taktiež dodal, že nie je správne, ak chce hnutie Sme rodina zahlasovať za návrh poslanca Tarabu. „Nemyslím si, že do toho pôjde celý klub hnutia. Tvrdili, že niektoré body v Tarabovom návrhu nie sú pre nich akceptovateľné a budú ich chcieť upraviť. Budem s tým mať problém, ak za to zahlasujú, lebo nehlasujeme za návrhy opozičných strán," povedal Naď. Zároveň si myslí, že predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár sa k tomu adekvátne postaví.
Poslanci sú platení za to, aby rokovali, a nie blokovali parlament
Poslanci sú platení za to, aby rokovali, a nie za to, aby blokovali parlament, povedal ďalej Naď po rokovaní vlády. „Všetci hľadáme cesty, ako pomôcť občanom. Nech sa občania pýtajú Smeru, Hlasu, SaS a extrémistických strán, prečo neumožnia rokovanie parlamentu," tvrdí Naď.
Doplnil, že úlohou každého z opozície i koalície je prijímať zákony, ktoré pomôžu ľuďom. Naď na záver uviedol, že rokovania so SaS prebiehajú a snažia sa nájsť spoločné riešenia. „SaS vychádzame v ústrety v požiadavkách, snažíme sa nájsť také riešenia, aby to bolo aj pre nich schodné," dodal minister.
Americký prezident Joe Biden varoval, že Saudská Arábia ponesie "následky" za to, že ropné zoskupenie OPEC+ rozhodlo začiatkom októbra o výraznom znížení produkcie ropy. Saudská Arábia patrí k najväčším producentom a je lídrom zoskupenia. Zároveň ide o tradičného spojenca Washingtonu.
Biden povedal, že čoskoro pristúpi k určitým opatreniam. Jeho poradcovia medzitým dodali, že americká administratíva zvažuje prehodnotenie vzťahov so Saudskou Arábiou, ktorá sa podľa nich takýmto spôsobom pridala na stranu Ruska. To už takmer osem mesiacov bojuje proti Ukrajine a zníženie ťažby ropy, ktoré podporí cenu suroviny na svetových trhoch, prileje do ruskej štátnej pokladnice ďalšie potrebné financie, informuje agentúra Reuters.
Uvažujú o zastavení dodávok zbraní
Senátor za Demokratickú stranu Richard Blumenthal zo štátu Connecticut a republikánsky člen Snemovne reprezentantov Ro Khanna z Kalifornie navrhli okamžité zastavenie dodávok zbraní pre Rijád, pričom embargo by trvalo rok. Pozastavenie dodávok by zahrnovalo aj náhradné diely, servisné služby a logistickú podporu.
Zatiaľ je otázne, ako ďaleko by Biden zašiel, aby dal najavo nespokojnosť s krokmi komplikovaného, avšak pre USA dôležitého spojenca na Blízkom východe. Biden v rozhovore pre CNN povedal, že plánuje s Kongresom prediskutovať ďalšie kroky voči Saudskej Arábii, zatiaľ však priamo nepodporil návrh na pozastavenie dodávok zbraní pre Rijád. Už do úradu prezidenta prichádzal s tým, že upraví vzťahy USA so Saudskou Arábiou v reakcii na jej problémy v dodržiavaní ľudských práv, v júli však krajinu navštívil a stretol sa aj s korunným princom, ktorému sa pôvodne pre vraždu novinára Džamála Chášukdžího vyhýbal.
"Ekonomické" rozhodnutie v najťažšom čase
Teraz Biden povedal, že USA odpovedia na rozhodnutie Saudskej Arábie podporiť výrazné zníženie ťažby ropy. Pre Bidena prichádza krok OPEC+ v najnevýhodnejšom čase, keďže v novembri budú doplňovacie voľby do Kongresu a v tomto období nie je pre prezidenta ideálne, ak ceny na čerpacích staniciach rastú.
"Ponesú určité následky za to, čo urobili," povedal americký prezident. Ako dodal, nebude sa púšťať do podrobností, avšak následky budú.
Minister zahraničných vecí Saudskej Arábie Faisál bin Farhán v reakcii na vyjadrenia z USA pre televíziu Al Arabíja však uviedol, že rozhodnutie OPEC+ je "čisto ekonomické". Zoskupenie OPEC+, ktoré okrem Saudskej Arábie a ďalších členov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zahrnuje aj ďalších producentov na čele s Ruskom, začiatkom októbra rozhodlo o znížení produkcie až o 2 milióny barelov denne (1 barel = 159 litrov). To je najvýraznejšie zníženie ťažby zo strany členov OPEC+ od roku 2020.
Ministerstvo vnútra SR upozornilo listom cezhraničného splnomocnenca Česka na dodržiavanie podmienok readmisných dohôd. Česko totiž v uplynulých dňoch nedodržiavalo presné miesta a časy odovzdávania a preberania migrantov. Po rokovaní vlády to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
Mikulec hovorí, že Slovensko vytvorilo na kontrolu migrantov dostatok hliadok a posilnilo hliadky v pohraničí. Migranti podľa neho nemajú záujem zostať na Slovensku či v Česku, ich cieľom je Nemecko. Neostávajú ani v ubytovniach, ktoré sú pre nich vytvorené na hraniciach.
"Posilnili sme hliadky aj na maďarskom území. Spolupracujeme s maďarskou políciou," povedal Mikulec. Na Slovensku sú posilnené aj policajné hliadky, ktoré sa zameriavajú na prevádzačov. Migrácia bude predmetom nadchádzajúceho rokovania ministrov v Luxemburgu.
Klimatickí aktivisti zablokovali v stredu ráno viacero hlavných prístupových ciest do rakúskej metropoly Viedeň. Spôsobili tak rozsiahle obmedzenia dopravy, avšak polícia podľa vlastného vyjadrenia zablokované cesty rýchlo znova sprejazdnila.
Organizátori, medzi ktorými boli členovia rakúskej vetvy hnutia za ochranu klímy Extinction Rebellion a skupiny Letzte Generation (Posledná generácia), označili svoju protestnú akciu názvom "Kolaps". Požadovali, aby vláda okamžite začala presadzovať odporúčania rakúskej klimatickej rady, a to najmä v dopravnom sektore.
Konkrétne ide o presadzovanie miest bez áut, rozširovanie možností verejnej dopravy, výstavbu cyklotrás a chodníkov či vydávanie povolení pre logistické centrá len v prípade, že disponujú železničným napojením.
Aktivisti, niektorí odetí v oranžových reflexných vestách, prostredníctvom transparentov žiadali "Zastaviť fosílne ničenie" či obmedzenie rýchlosti na diaľniciach zo súčasných 130 na 100 kilometrov za hodinu. Požadujú tiež, aby sa nevytvárali žiadne nové vrty na ropu a plyn.
Päť protestujúcich aktivistov si napríklad ľahlo na priechod pre chodcov na trojprúdovej ceste. Denník Kurier píše, že demonštranti sa snažili vodičom vysvetliť dôvody svojho pokojného protestu, ale nestretli sa s veľkým pochopením. Následne na miesto dorazilo asi 20 policajtov, ktorí protestujúcich vyviedli na chodník. Počas protestov sa ľahko zranila jedna osoba.
