Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že Ukrajinci zasiahli obytnú budovu v Belgorode. Kyjev to popiera

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti, ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou, tvrdí, že ukrajinská armáda ostreľovala mesto Belgorod, pričom zasiahla jednu z tamojších obytných budov. Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania lokalít v ruskom pohraničí, Ukrajina obvinenia z takýchto útokov popiera a tvrdí, že Rusko ich využíva na propagandistické ciele.

V pondelok boli mestá po celej Ukrajine vystavené mohutnému útoku ruskými raketami a dronmi, pri ktorom zahynulo najmenej 19 ľudí a ďalších približne sto utrpelo zranenia.

"Ukrajinské ozbrojené sily ostreľovali Belgorod. Došlo k škodám na bytovom dome na Gubkinovej ulici. Získavajú sa podrobnosti týkajúce sa možných obetí," uviedol na sieti Telegram belgorodský gubernátor Viačeslav Gladkov.

Na sociálnych sieťach sa v tejto súvislosti objavili zábery výškového domu, z ktorého stúpal tmavý dym a v jeho okolí bolo vidno trosky. Jedna z údajných ukrajinských striel podľa Gladkova dopadla do blízkosti areálu školy v obci Krasnoje neďaleko Belgorodu. K zraneniam ani obetiach na životoch nedošlo.

Belgorodský gubernátor v utorok tvrdil, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania elektrickej rozvodne v pohraničnom meste Šebekino zostalo na území jeho oblasti bez elektriny viac než 2-tisíc ľudí.

Silnú explóziu v Belgorodskej oblasti hlásili očití svedkovia v pondelok. Miestne úrady však tvrdia, že to boli vopred naplánované výbuchy na vojenskom cvičisku.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko: Po nahlásení bomby museli evakuovať zariadenie na spracovanie plynu

Nórske úrady museli vo štvrtok evakuovať jedno z tamojších najväčších zariadení na spracovanie plynu po tom, čo tam neznámy páchateľ nahlásil bombu. Polícia neskôr vyhodnotila oznámenie o výbušnine ako falošné.

Zariadenie na spracovanie plynu Nyhamna sa nachádza približne 375 kilometrov severozápadne od Osla a prevádzkuje ho nórska pobočka spoločnosti Shell.

Nórska polícia podľa vlastných slov páchateľa poznala, keďže v minulosti sa už o podobné činy pokúsil. Incident však bude predmetom ďalšieho vyšetrovania.

Po preverení bezpečnosti prevádzkovateľ zariadenia Nyhamna oznámil, že pracovníci sa môžu do zariadenia opäť vrátiť a obnoviť produkciu.

Incident sa odohral v období, keď sa Nórsko snaží posilniť svoju kľúčovú energetickú a digitálnu infraštruktúru po tom, čo po výbuchoch na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori začal unikať plyn.

Tieto výbuchy a úniky sa udiali v medzinárodných vodách medzi Švédskom a Dánskom, no v rámci ich výlučných ekonomických zón. Poškodené potrubia uvoľnili do atmosféry veľké množstvo metánu, ktorý pre životné prostredie veľmi nebezpečný.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa stretol s Erdoganom, zvažuje vybudovanie plynovodného uzla v Turecku

Ruský prezident Vladimír Putin sa vo štvrtok stretol s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdogananom. Stretnutie prebieha na okraj regionálneho summitu v kažašskej Astane. Podľa agentúry AFP Putin povedal Erdoganovi, že Moskva zváži vybudovanie plynovodného uzla v Turecku.

"Turecko sa v súčasnosti ukazuje ako najspoľahlivejšia trasa pre dodávky (plynu), a to aj do Európy," vysvetlil Putin. Erdogan obhajoval rozvíjajúce sa obchodné vzťahy Turecka s Ruskom v čase, keď západné štáty proti Moskve zaviedli sériu sankcií za jej vojenskú agresiu voči Ukrajine.

"Kroky Turecka a Ruska možno niektoré kruhy rozrušia, menej rozvinuté krajiny sa im však potešia," povedal Erdogan, ktorý pred niekoľkými mesiacmi spolu s OSN sprostredkoval dohodu o umožnení námorného vývozu obilia z Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Iránsky prezident obvinil USA zo stratégie destabilizácie Iránu

Iránsky prezident Ebráhím Raísí obvinil vo štvrtok Spojené štáty, že sa uchyľujú k "stratégii destabilizácie" Iránu po tom, čo sa touto krajinou prevalila vlna protestov po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.

K demonštráciám dochádza v Islamskej republike od 16. septembra, keď Amíníová zomrela tri dni po zadržaní mravnostnou políciou v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska polícia odvtedy uskutočnila stovky zatknutí a trestných stíhaní a prisľúbila rýchlu spravodlivosť pre "výtržníkov". Demonštrácie si vyžiadali už približne 130 obetí.

"Zlyhanie Spojených štátov v oblasti militarizácie a sankcií donútilo Washington a jeho spojencov k tomu, aby sa uchýlili k stratégii destabilizácie," uviedol Raísí na summite v Kazachstane. Dodal, že Iránci "zasadili ponižujúci úder sankčnej politike a nátlaku".

Spojené štáty uvalili sankcie na Teherán ešte v roku 2018, keď vtedajší americký prezident Donald Trump odstúpil od iránskej jadrovej dohody. Ďalšie sankcie na Irán uvalili USA minulý týždeň práve v súvislosti s protestmi, pričom medzi sankcionovanými osobami sú iránsky minister vnútra Ahmad Váhidí, minister komunikácií Ísá Zárepúr a ďalší piati poprední predstavitelia bezpečnostných zložiek. Už 22. septembra rezort financií Spojených štátov prijal sankcie voči iránskej mravnostnej polícii.

Z podnecovania iránskych protestov obvinil Spojené štáty, Izrael a ich "agentov" aj najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko potvrdilo smrť prvých piatich mobilizovaných mužov v bojoch na Ukrajine

Úrady Čeľabinskej oblasti na Južnom Urale v európskej časti Ruska potvrdili smrť piatich ľudí, ktorí boli do vojny na Ukrajine povolaní v rámci takzvanej čiastočnej mobilizácie vyhlásenej ruským prezidentom Vladimírom Putinom 21. septembra. Ide o prvé oficiálne oznámenie o smrti mobilizovaných na fronte, informovala vo štvrtok britská stanica BBC.

Smrť piatich Uralčanov potvrdila aj obvodná vojenská správa a informovali o nej aj miestne médiá.
BBC však s odvolaním sa na rôzne zdroje tvrdí, že má poznatky o viac než desiatich prípadoch, keď mobilizovaní Rusi zomreli ešte predtým, než sa vôbec dostali do oblasti bojov na Ukrajine.

Prvé správy o takýchto úmrtiach začali prichádzať začiatkom tohto týždňa, ruské úrady ich však nekomentovali. Ruské ministerstvo obrany koncom septembra sľúbilo, že do prvej línie frontu na Ukrajine nepošle nevycvičených vojakov.

Čiastočná mobilizácia sa mala podľa ministra obrany Sergeja Šojgua týkať 300-tisíc osôb, a to iba takých, čo už predtým mali vojenské skúsenosti. Povolávací rozkaz však dostali aj osoby, čo nikdy neslúžili v armáde ani nenavštevovali vojenské kurzy.

Vyhlásenie mobilizácie vyvolalo v Rusku pouličné protesty, ktoré rozháňala polícia. Vo viacerých prípadoch sa stalo, že polícia doručila povolávací rozkaz aj mužovi zadržanému na proteste proti mobilizácii.

Ďalším dôsledkom čiastočnej mobilizácie bol odchod tisícov mužov do zahraničia. Veľká časť z nich odišla do Gruzínska či Kazachstanu, ale objavili sa aj takí, ktorí zvolili exotickejšie destinácie, napríklad Mongolsko, Južnú Kóreu či Aljašku.

(tasr)

Minúta  |  

Sacharovovu cenu za rok 2022 získa Assange, Ukrajinci alebo kolumbijská komisia

Väzneného zakladateľa stránky WikiLeaks Juliana Assangea, obyvateľov Ukrajiny a kolumbijskú Komisiu pravdy vybrali vo štvrtok poslanci Európskeho parlamentu (EP) ako možných laureátov na udelenie Sacharovovej ceny za rok 2022.

Troch možných laureátov posunuli do užšieho výberu nominácií europoslanci z výborov pre rozvoj a zahraničné veci a podvýboru EP pre ľudské práva. Laureáta tohoročnej ceny vyberie napokon na budúcu stredu (19. 10) konferencia predsedov EP počas plenárneho zasadnutia europarlamentu v Štrasburgu.

Slávnostné odovzdanie ocenenia je naplánované na 14. decembra, taktiež počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu.

Poslanci spomedzi päť tohoročných nominácii do užšieho výberu posunuli Juliana Assangea, zakladateľa stránky WikiLeaks, "odvážny ľud Ukrajiny" a jeho zástupcov a tiež takzvanú Komisiu pravdy pracujúcu na urovnaní konfliktu v Kolumbii.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia udeľuje každý rok Európsky parlament. Bola založená v roku 1988 na počesť jednotlivcov a organizácií obhajujúcich ľudské práva a základné slobody. Je pomenovaná na počesť sovietskeho fyzika a disidenta Andreja Sacharova a jej súčasťou je odmena vo výške 50-tisíc eur.

Vlani udelil europarlament cenu väznenému ruskému opozičnému politikovi a protikorupčnému aktivistovi Alexejovi Navaľnému.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.