Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina už identifikovala 186 podozrivých ruských vojnových zločincov

Ukrajina doteraz identifikovala 186 podozrivých ruských vojnových zločincov. Vo štvrtok to oznámil ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Rozsah vojnových zločinov je obrovský, uviedol Kostin na tlačovej konferencii v holandskom Haagu. Existujú dôkazy, že na Ukrajine boli spáchané všetky druhy vojnových zločinov, akými sú mučenia, vraždy či znásilnenia. Dodal, že desať ľudí už z vojnových zločinov usvedčili.

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) so sídlom v Haagu Karim Khan vo štvrtok povedal, že Ukrajina by mohla ICC vydať Rusov podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, aj keď Moskva nie je jeho členom, píše AFP.

"Právne áno, nepredstavovalo by to prekážku našej jurisdikcii… ak by bol dôvod, prečo by sa tie procesy nemohli konať na Ukrajine, či už pre nejaké dodatočné právne ustanovenia… som si istý, že by sme spolupracovali s Ukrajinou" povedal Khan.

ICC začal krátko po začatí vojny na Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny, no trvá na tom, aby sama Ukrajina, ak je to možné, postavila podozrivých pred súd. ICC vznesie vlastné obvinenia, až keď bude mať dostatočné dôkazy, dodal Khan.

Ukrajinskí vyšetrovatelia zhromažďujú dôkazy po nedávnych ruských raketových útokoch, povedal Kostin a označil ich za "teroristické činy". "Každý raketový úder, každý výbuch, každý zásah na civilné ciele – všetko je zdokumentované," dodal Kostin.

Rumunsko medzičasom oznámilo, že sa pripojilo k medzinárodnému vyšetrovaciemu tímu, ktorý na Ukrajine vyšetruje vojnové zločiny. Tvorí ho Litva, Poľsko, Ukrajina, Estónsko, Lotyšsko, Slovensko, ICC a Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

(tasr, min)

  |  

Tieto vraždy sú hrozbou pre spoločnosť, vyhlásila von der Leyenová o streľbe v Bratislave

Ohavné vraždy, k akým došlo v stredu v Bratislave, sú hrozbou pre spoločnosť založenú na rešpekte a tolerancii. V reakcii na streľbu v slovenskom hlavnom meste to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje TASR.

"V myšlienkach som s rodinami obetí streľby v Bratislave," uviedla von der Leyenová v tvíte. EÚ je podľa nej odhodlaná pomáhať v boji proti nenávistným trestným činom a prejavom vo všetkým ich formách. "Musíme chrániť komunitu LGBT," doplnila šéfka EK.

Pri streľbe na Zámockej ulici v Bratislave v stredu (12. 12.) večer zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena, ktorú previezli do jednej z bratislavských nemocníc. Páchateľ z miesta činu ušiel, polícia ho našla vo štvrtok ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr, min)

  |  

Szijjártó v Moskve: Maďarsko sa nevzdáva nádeje na mier

Západ a Rusko by mali spolu hovoriť, nemali by nechať zaniknúť komunikačné kanály, pretože tým sa vzdajú v súčasnej zúfalej situácii aj nádeje na mier. Podľa agentúry MTI to vyhlásil vo štvrtok v Moskve šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Minister v rámci panelovej diskusie na Týždni ruskej energie povedal, že na tomto podujatí sa zúčastňuje ako jediný minister zahraničných vecí členského štátu Európskej únie a NATO, čo je teraz považované za mimoriadnu udalosť. Zdôraznil však, že Maďarsko sa nevzdáva nádeje a modlí sa za čo najrýchlejší mier vo svojom susedstve.

"Situácia je hrozná, ľudia umierajú a trpia, ceny prudko rastú, inflácia dosiahla rekordné úrovne, čelíme prvej všeobecnej globálnej kríze dodávok energie,“ zdôraznil a dodal, že jediným riešením tejto situácie je mier.

Szijjártó podčiarkol, že Maďarsko od začiatku odsudzuje vojnu a požaduje prímerie a mierové rokovania.
Na podujatí, ktoré sa zaoberá súčasnosťou a budúcnosťou globálnych energetických trendov šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že Budapešť vníma energetickú spoluprácu pragmaticky, a nie v politickej či ideologickej rovine.

Szijjártó kritizoval sankcie Európskej únie voči Rusku v reakcii na vojnu na Ukrajine a zopakoval, že jediným riešením situácie je dosiahnuť mier.

Maďarský minister pricestoval do ruského hlavného mesta v stredu, keď rokoval so šéfom ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom. Vo štvrtok sa stretne ešte s predstaviteľmi ruskej vlády a štátnej korporácie pre jadrovú energetiku Rosatom, píše MTI.

(tasr)

  |  

Rezort obrany: Slovensko má záujem o spoločný európsky systém protivzdušnej obrany

Ministerstvo obrany (MO) SR potvrdilo záujem Slovenska o nemeckú iniciatívu spoločného európskeho systému protivzdušnej obrany. Projekt by mohol zahŕňať spoločné akvizície a nasadzovanie systémov protivzdušnej obrany. Pre TASR to uviedla hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Nateraz však hovoríme iba o deklarovaní záujmu pokračovať v hľadaní možných spoločných aktivít, nejde o žiaden záväzok zo strany SR," uviedla hovorkyňa. Ako doplnila, záujem prejavilo na rokovaní ministrov obrany členských krajín NATO 22 štátov.

Cieľom iniciatívy má byť posilnenie integrovanej protivzdušnej obrany NATO v Európe. "Projekt by mohol priniesť zapojeným krajinám úsporu financií, skrátenie dodacej doby, spoločnú logistickú podporu, ale tiež napríklad zvýšenie schopnosti priemyselnej výroby," načrtla hovorkyňa.

(tasr)

  |  

Premiérka Kallasová: Estónsko schválilo novú zásielku vojenskej pomoci pre Ukrajinu

Estónsko schválilo vo štvrtok novú zásielku vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Obsahovať bude zimnú výstroj pre vojakov, muníciu a ďalšie vybavenie. Oznámila to estónska premiérka Kaja Kallasová.

"Posielame zimnú výstroj, vybavenie a muníciu Ukrajine. Doručíme ich rýchlo," napísala Kallasová na Twitteri. Vo svojom príspevku zároveň apelovala aj na svetových lídrov. "Urýchlime všetci svoju pomoc, aby mohli Ukrajinci oslobodiť svoje územia. Toto je cesta k mieru," dodala.

Portál EUobserver s odvolaním sa na estónskeho ministra obrany vo štvrtok informoval, že Tallinn chce doručiť Ukrajine v decembri aj nové protitankové systémy, ktoré nahradia tie predošlé. Pripravovať má aj výcvikové programy.

Estónsko, ktoré priamo susedí s Ruskom, už Kyjevu poskytlo vojenskú pomoc v hodnote vyše 220 miliónov eur. Táto pobaltská krajina dlhodobo vyzýva bohatšie európske krajiny, aby Ukrajine dodávali viac zbraní.

(tasr)

  |  

Austin: Američania budú brániť každý centimeter územia NATO

Spojené štáty budú brániť "každý centimeter" územia Severotlantickej aliancie. Vo štvrtok v Bruseli to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin, v rámci dvojdňového pracovného zasadnutia ministrov obrany 30-člennej Aliancie.

Ich súčasťou sú aj rokovania za zatvorenými dverami v rámci skupiny pre jadrové plánovanie, upozornila agentúra Reuters. Krátko pred týmito rokovaniami Austin opätovne potvrdil záväzok Washingtonu o kolektívnej obrane, keď sa ruský prezident Vladimír Putin opakovane vyhráža použitím jadrových zbraní.

"Zaviazali sme sa brániť každý centimeter územia NATO - keď a ak na to príde," povedal Austin. Podľa webovej stránky NATO sa jadrová politika spojencov "neustále prehodnocuje, modifikuje a prispôsobuje novému vývoju".

Nemenovaný vysoký predstaviteľ NATO vo štvrtok uviedol, že ruský jadrový útok na Ukrajinu "takmer určite vyvolá fyzickú odpoveď od mnohých spojencov a možno aj od samotného NATO", píše Reuters.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg potvrdil, že spojenci na budúci týždeň uskutočnia každoročné jadrové cvičenie s názvom Steadfast Noon. V rámci neho vzdušné sily precvičujú použitie amerických jadrových bômb v Európe počas cvičných letov bez skutočných zbraní. Stoltenberg v utorok zdôraznil, že zrušenie cvičenia pre vojnu na Ukrajine by vyslalo "nesprávny signál".

Na stredajšie diskusie do bruselského sídla NATO pricestovali predstavitelia takmer 50 krajín, ktoré sa zaviazali vyzbrojiť Ukrajinu novými protilietadlovými zbraňami proti ruskej agresii, pričom nejde len o členov NATO.

Americký minister obrany vo štvrtok spresnil, že podpora pre Ukrajinu nie je časovo obmedzená. "Budeme pokračovať v našom úsilí podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné," uviedol Austin počas spoločnej tlačovej konferencie so Stoltenbergom.

(tasr)