Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ak Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, ruská armáda bude zničená, tvrdí Borrell

Ruská armáda bude zničená vojenskou reakciou Západu v prípade, ak ruský prezident Vladimir Putin použije jadrové zbrane proti Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Putin hovorí, že neblafuje. Nemôže si dovoliť blafovať a musí byť jasné, že ľudia podporujúci Ukrajinu, členské štáty Európskej únie, Spojené štáty a NATO tiež neblafujú," povedal Borrell vo štvrtok v Bruseli. Dodal, že akýkoľvek jadrový útok proti Ukrajine podnieti odpoveď, nie jadrovú, no takú silnú, že ruská armáda bude zničená.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) uviedol, že základným účelom jadrového odstrašovania NATO je zachovať mier a zabrániť nátlaku voči spojencom Aliancie, píše Reuters. Dodal, že okolnosti, za ktorých NATO možno bude musieť použiť jadrové zbrane, sú "extrémne vzdialené".

Šéf NATO povedal, že ak by Rusko použilo akékoľvek jadrové zbrane proti Ukrajine, malo by to vážne následky. "Nebudeme špecifikovať, ako presne zareagujeme. Zásadne to však zmení povahu konfliktu," dodal.

Putin nedávno vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky". Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v nadväznosti na to otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny. USA a NATO sa doposiaľ vyhýbali priamemu zapojeniu do vojny na Ukrajine pre obavy, že by tým vyvolali katastrofický jadrový konflikt s Moskvou, pripomína AFP.

(tasr, min)

Minúta  |  

Merkelová neľutuje energetickú politiku svojej vlády

Bývalá kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok povedala, že neľutuje politiku svojej vlády v prípade energií a Ruska. Kritici jej totiž vyčítajú, že sa najväčšia európska ekonomika stala príliš závislá od ruského plynu počas 16 rokov, keď stála na čele Nemecka. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Závislosť Nemecka od ruskej energie sa ukázala ako Achillova päta Berlína po invázii Moskvy na Ukrajinu. Keď však bola Merkelová kancelárkou, Nemecko potrebovalo zvýšiť dovoz plynu, aby zaplnilo medzeru po rozhodnutí ukončiť využívanie jadrovej energie.

"Veľmi racionálne a pochopiteľné bolo aj obstarávanie plynu cez potrubia z Ruska, ktoré bolo lacnejšie ako skvapalnený zemný plyn (LNG) z iných častí sveta, ako sú USA, Saudská Arábia alebo Katar," povedala novinárom v Lisabone.

"Aj počas studenej vojny bolo Rusko spoľahlivým dodávateľom energie," poznamenala Merkelová, ktorá vyrastala za železnou oponou v komunistickom východnom Nemecku. "A v tomto smere svoje rozhodnutia vôbec neľutujem. Skôr verím, že to bolo z vtedajšieho pohľadu správne," dodala. Odmietla tiež špekulácie, že jej ochota uzatvárať dohody s prezidentom Vladimirom Putinom bola snahou zmeniť Rusko pomocou obchodu.

"Nikdy som neverila, že existuje niečo také ako zmena prostredníctvom obchodu," povedala. Merkelová bola v hlavnom meste Portugalska predsedníčkou poroty Gulbenkianovej ceny za ľudskosť. Ruský útok na Ukrajinu si vyžiadal zmenu v tom, ako Nemecko pristupuje k Moskve, uviedla Merkelová.

Bývalá nemecká kancelárka opustila politickú scénu v decembri 2021 po štyroch po sebe idúcich obdobiach v najvyššej funkcii ako vysoko rešpektovaná svetová politička. O necelé dva mesiace neskôr jej dedičstvo pošpinila ruská vojna na Ukrajine.

Ona a jej koalícia konzervatívcov a sociálnych demokratov sa dostali pod paľbu kritiky najmä pre energetické dohody, na základe ktorých sa Nemecko stálo závislé od dovozu energií z Ruska, ktoré vlani pokrývali až 55 % spotreby plynu v krajine.

Aj jej podpora kontroverzného plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal zdvojnásobiť dodávky ruského plynu do Nemecka, dlho hnevala spojencov. Súčasný kancelár Olaf Scholz koncom februára projekt zastavil pre ruskú agresiu. Merkelová od svojho odchodu z politiky urobila len niekoľko verejných vystúpení, no Putinovu vojnu ostro odsúdila.

(tasr, min)

Minúta  |  

Skupina Queen predstavila novú pieseň naspievanú Freddiem Mercurym

Britská rocková skupina Queen predstavila vo štvrtok dosiaľ oficiálne neznámu pieseň Face It Alone, ktorú ešte v roku 1988 nahrala so svojím zosnulým spevákom Freddiem Mercurym.

Skupina túto skladbu nahrala počas príprav 13. štúdiového albumu The Miracle (1989) v Londýne a vo Švajčiarsku – v čase, keď už Mercurymu diagnostikovali vírus HIV. "Trocha sme zabudli na tento klenot. Je to však nádherná, veľmi emotívna pieseň," uviedol bubeník skupiny Roger Taylor, ktorého cituje spravodajská stanica BBC News.

Gitarista tejto londýnskej formácie Brian May si podľa svojho vyjadrenia pôvodne myslel, že predmetná nahrávka sa už nedá "zreštaurovať". "Mnohokrát sme sa na to pozreli a pomysleli sme si, že to naozaj nemôžeme zachrániť. Náš skvelý tím zvukových technikov však dokázal, že sme sa mýlili," uviedol May.

Pieseň – pomalá, pochmúrna balada – je jednou zo šiestich dosiaľ nezverejnených skladieb, ktoré sa ako bonusy objavia na pripravovanej reedícií albumu The Miracle. Vydanie boxetu s ôsmimi diskami je naplánované na 18. novembra.

Ďalšími dosiaľ nevydanými avizovanými skladbami sú When Love Breaks Up, You Know You Belong to Me, Dog with a Bone, Water a I Guess We're Falling Out, uvádza BBC. Mercury zomrel vo veku 45 rokov v novembri 1991 na chorobu AIDS, deväť mesiacov po vydaní 14. štúdiového albumu Innuendo. Pozostalí členovia skupiny v roku 1995 pripravili platňu Made in Heaven s poslednými nahrávkami.

Basgitarista John Deacon odišiel zo skupiny v roku 1997, zvyšní dvaja členovia začali v roku 2004 ako projekt Queen+ nahrávať a koncertovať s najatými spevákmi Paulom Rodgersom a Adamom Lambertom.

(tasr, min)

Minúta  |  

Novým irackým prezidentom bude bývalý minister Abdal Latíf Rašíd

Poslanci irackého parlamentu zvolili vo štvrtok za nového prezidenta krajiny kurdského politika Abdala Latífa Rašída, čím sa otvorila cesta k ukončeniu politickej patovej situácie v krajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa parlamentu.

Rašíd (78), ktorý vo funkcii nahrádza Barhama Sáliha, získal po dvojkolovom hlasovaní poslancov prítomných na štvrtkovom zasadnutí viac ako 160 hlasov oproti 99 hlasom v prospech Sáliha.

Voľby prezidenta v irackom parlamente sa mali pôvodne konať najprv v zime, avšak preložili ich, pretože významné politické bloky toto hlasovanie bojkotovali. Potom sa mali uskutočniť na jar, ibaže parlament opakovane nedosiahol potrebné kvórum.

Funkciu prezidenta Irackej republiky, ktorý zvolením získava štvorročný mandát, na základe dohovoru zastáva vždy príslušník kurdskej menšiny. Táto funkcia je prevažne reprezentatívna.
Rašíd, ktorý získal titul inžiniera v Británii, bol v rokoch 2003-10 irackým ministrom pre vodné zdroje, píše agentúra Reuters.

Poverenie zostaviť vládu dostal vo štvrtok od novozvoleného prezidenta dezignovaný premiér Muhammad Šijá as-Súdání. Šiitský politik, ktorý má podporu vplyvných proiránskych frakcií, sa zaviazal vytvoriť nový kabinet "čo najrýchlejšie".

Irak sa v uplynulých mesiacoch dostal do vážnej vládnej krízy. Najvyšší predstavitelia exekutívy a hlavných politických strán sa v septembri napokon dohodli, že budú pracovať na usporiadaní predčasných volieb. Vplyvný šiitský duchovný Muktadá Sadr však túto schôdzku bojkotoval.

K dohode došlo krátko po zrážkach Sadrových stúpencov s armádou a frakciami podporovanými Iránom. Počas týchto nepokojov prišlo o život viac ako 30 stúpencov Sadra a stovky ďalších utrpeli zranenia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prijali sme opatrenia, ktoré viedli k identifikácii páchateľa útoku, potvrdila SIS

Slovenská informačná služba (SIS) potvrdila, že v súvislosti s tragickou streľbou v Bratislave prijala v reakčnom čase operatívne bezpečnostné opatrenia, ktoré viedli k identifikácii páchateľa. Postupovala tiež v plnej súčinnosti s príslušnými útvarmi Policajného zboru, ktorým odstupovala všetky operatívne poznatky. Pre TASR to uviedla hovorkyňa SIS Katarína Némová.

"V súčasnosti vykonáva SIS ďalšiu s vecou súvisiacu spravodajskú činnosť s cieľom napomôcť príslušným útvarom Policajného zboru pri výkone jeho pôsobnosti," informovala hovorkyňa. Slovenská informačná služba zároveň ostro odsúdila tento skutok.

SIS deklaruje, že o všetkých svojich bezpečnostných opatreniach realizovaných s týmto násilným činom extrémizmu bude podrobne informovať príslušné ústavné orgány štátu a následne verejnosť v súlade a v rozsahu ustanoveným zákonom.

"Keďže bez znalosti veci pretrvávajú zo strany niektorých médií notoricky obviňujúcich SIS snahy o ďalšie mediálne útoky, Slovenská informačná služba tiež následne zverejní svoje stanovisko vo vzťahu k tomuto prípadu na svojom webovom sídle," priblížila Némová.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) podľa svojich slov ešte vo štvrtok ráno kontaktoval šéfa SIS Michala Aláča. Uviedol, že sa s ním chce stretnúť a hovoriť aj o tom, či tajná služba monitorovala prejavy útočníka na sociálnej sieti a ako postupovala.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu (12. 10.) večer pred podnikom, ktorý navštevuje LGBT komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel.

Polícia ho našla ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic uviedol, že pravdepodobným motívom streľby bola nenávisť k osobám inej rasy či inej sexuálnej orientácie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina už identifikovala 186 podozrivých ruských vojnových zločincov

Ukrajina doteraz identifikovala 186 podozrivých ruských vojnových zločincov. Vo štvrtok to oznámil ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Rozsah vojnových zločinov je obrovský, uviedol Kostin na tlačovej konferencii v holandskom Haagu. Existujú dôkazy, že na Ukrajine boli spáchané všetky druhy vojnových zločinov, akými sú mučenia, vraždy či znásilnenia. Dodal, že desať ľudí už z vojnových zločinov usvedčili.

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) so sídlom v Haagu Karim Khan vo štvrtok povedal, že Ukrajina by mohla ICC vydať Rusov podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, aj keď Moskva nie je jeho členom, píše AFP.

"Právne áno, nepredstavovalo by to prekážku našej jurisdikcii… ak by bol dôvod, prečo by sa tie procesy nemohli konať na Ukrajine, či už pre nejaké dodatočné právne ustanovenia… som si istý, že by sme spolupracovali s Ukrajinou" povedal Khan.

ICC začal krátko po začatí vojny na Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny, no trvá na tom, aby sama Ukrajina, ak je to možné, postavila podozrivých pred súd. ICC vznesie vlastné obvinenia, až keď bude mať dostatočné dôkazy, dodal Khan.

Ukrajinskí vyšetrovatelia zhromažďujú dôkazy po nedávnych ruských raketových útokoch, povedal Kostin a označil ich za "teroristické činy". "Každý raketový úder, každý výbuch, každý zásah na civilné ciele – všetko je zdokumentované," dodal Kostin.

Rumunsko medzičasom oznámilo, že sa pripojilo k medzinárodnému vyšetrovaciemu tímu, ktorý na Ukrajine vyšetruje vojnové zločiny. Tvorí ho Litva, Poľsko, Ukrajina, Estónsko, Lotyšsko, Slovensko, ICC a Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.