Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Situácia okolo Záporožskej atómovej elektrárne sa nezlepšila, informoval Grossi

Situácia ohľadom Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) je naďalej "znepokojujúca". Vo štvrtok to povedal generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Situácia sa nijako nezlepšila, uviedol šéf MMAE, ktorý v uplynulých dňoch absolvoval v Petrohrade stretnutie s ruskými predstaviteľmi vrátane šéfa Kremľa Vladimira Putina. MAAE neustále presadzuje vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo ZAES, čo znamená: "žiadny útok na elektráreň a elektráreň nesmie byť použitá ako nástroj na útok", vysvetlil Grossi.

Záporožská jadrová elektráreň na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské vojská, no stále ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Odvtedy bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.

Šéf MAAE verí, že Rusku záleží na bezpečnosti elektrárne, pretože spolupracuje s MAAE. Napriek tomu však podľa vlastných slov nedostal žiadne náznaky, že ruský prezident je pripravený diskutovať s MAAE o definitívnych "parametroch", ktoré umožnia nájsť bezpečné riešenie pre ZAES uprostred vojny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kremeľ: Môžeme sa dohodnúť

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok povedal, že ciele ruskej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine sa nezmenili, ale je možné ich dosiahnuť aj rokovaniami. Informuje o tom agentúra Reuters.

Vyjadrenia v ruskom denníku Izvestija sú najnovšími zo série vyhlásení, v ktorých Moskva zdôrazňuje, že je otvorená rozhovorom.

Ide o zmenu tónu po mnohých ponižujúcich porážkach ruských síl vo vojne na Ukrajine. Tá trvá takmer osem mesiacov.

"Príkaz sa nezmenil, špeciálna vojenská operácia pokračuje, aby sme dosiahli svoje ciele," povedal Peskov. "Znova však opakujeme, že sme otvorení rokovaniam, ktorými tiež môžeme svoje ciele dosiahnuť," uviedol. Nevidí však žiadnu šancu na rozhovory so Západom v blízkej budúcnosti.

"Na dialóg treba dve strany. Keďže Západ má teraz veľmi, veľmi nepriateľský postoj voči nám, je nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti bude nejaká nádej," povedal Peskov pre kazašský televízny kanál Chabar 24, na ktorý sa odvolala aj ruská tlačová agentúra TASS.

"Napriek tomu Turecko, ako aj viacero ďalších krajín sa stále snažia sprostredkovať (rokovania)," doplnil hovorca Kremľa. Hoci Rusko aj predtým tvrdilo, že je ochotné rokovať, opakované zmienky o takejto možnosti tento týždeň sú až zarážajúce, píše Reuters.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že Moskva je otvorená rozhovorom so Západom, ale Spojené štáty toto vyhlásenie odmietli ako "pózu". Lavrov sa vrátil k tejto téme aj vo štvrtok, keď pre Izvestija povedal: "Nebudeme nikoho naháňať. Ak prídu seriózne návrhy, sme pripravení ich posúdiť." A dodal: "Dostali sme určitý signál, sme pripravení ho posúdiť."

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil rozhovory s prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo Rusko oficiálne vyhlásilo štyri ukrajinské oblasti za anektované a zasypalo tento týždeň ukrajinské mestá raketami.

(tasr)

Minúta  |  

Severokórejské stíhačky sa priblížili k demilitarizovanej zóne, tvrdí Soul

Južná Kórea zaznamenala vo štvrtok neďaleko hraníc so Severnou Kóreou manévre približne desiatich severokórejských bojových lietadiel. Vyplýva to z vyhlásenia juhokórejskej armády, informuje TASR podľa správy agentúry Jonhap.

Zhruba desať severokórejských stíhačiek letelo približne 25 kilometrov severne od demilitarizovanej zóny (DMZ) medzi Severnou a Južnou Kóreou, tvrdí juhokórejská armáda. Soul uviedol, že v reakcii na túto udalosť uviedol do stavu pohotovosti juhokórejské bojové lietadlá vrátane stíhačiek F-35, keďže severokórejské bojové lietadlá prekročili líniu, ktorá spúšťa automatickú reakciu z juhu. Letectvo KĽDR manévrovalo neďaleko DMZ tento týždeň už druhýkrát, píše Jonhap.

Severná Kórea následne odpálila balistickú raketu krátkeho doletu do Východného mora (známe aj ako Japonské more), oznámila juhokórejská armáda. KĽDR v stredu odpálila dve rakety s plochou dráhou letu za prítomnosti severokórejského vodcu Kim Čong-un. Ten uviedol, že s testami rakiet je spokojný a zdôraznil, že ich odpálenie je ďalším jasným varovaním pre "nepriateľov".

(tasr, min)

Minúta  |  

Španielsko poskytne Ukrajine 4 staršie systémy protivzdušnej obrany, informoval Stoltenberg

Španielsko dodá Ukrajine štyri systémy protivzdušnej obrany stredného doletu. Vo štvrtok to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Šéf NATO povedal, že staršie systémy Hawk z Madridu doplnia modernejšie systémy dodávané Nemeckom, Francúzskom a Spojenými štátmi.

"Videli sme, že keď mobilizujeme, keď vyzývame spojencov NATO, aby urobili viac, tak naozaj robia viac, a to robí obrovský rozdiel," povedal Stoltenberg po zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany.

Americký minister obrany Lloyd Austin poďakoval Španielsku za "veľmi, veľmi rýchlu odpoveď" na ukrajinskú žiadosť o viac systémov protivzdušnej obrany. Dodal, že na podobnú reakciu vyzýva aj ostatných spojencov. Systém protivzdušnej obrany Hawk americkej výroby začali USA používať počas studenej vojny. Neskôr ich americká armáda nahradila modernejšími systémami protivzdušnej obrany Patriot.

Španielsko v uplynulých rokoch zrenovovalo niektoré zo svojich systémov Hawk, aby predĺžilo ich životnosť, píše AFP. Ukrajina požiadala spojencov o dodanie systémov protivzdušnej obrany po tom, ako mohutné ruské raketové útoky zasiahli niekoľko ukrajinských miest a vážne poškodili energetickú infraštruktúru.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ak Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, ruská armáda bude zničená, tvrdí Borrell

Ruská armáda bude zničená vojenskou reakciou Západu v prípade, ak ruský prezident Vladimir Putin použije jadrové zbrane proti Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Putin hovorí, že neblafuje. Nemôže si dovoliť blafovať a musí byť jasné, že ľudia podporujúci Ukrajinu, členské štáty Európskej únie, Spojené štáty a NATO tiež neblafujú," povedal Borrell vo štvrtok v Bruseli. Dodal, že akýkoľvek jadrový útok proti Ukrajine podnieti odpoveď, nie jadrovú, no takú silnú, že ruská armáda bude zničená.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) uviedol, že základným účelom jadrového odstrašovania NATO je zachovať mier a zabrániť nátlaku voči spojencom Aliancie, píše Reuters. Dodal, že okolnosti, za ktorých NATO možno bude musieť použiť jadrové zbrane, sú "extrémne vzdialené".

Šéf NATO povedal, že ak by Rusko použilo akékoľvek jadrové zbrane proti Ukrajine, malo by to vážne následky. "Nebudeme špecifikovať, ako presne zareagujeme. Zásadne to však zmení povahu konfliktu," dodal.

Putin nedávno vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky". Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v nadväznosti na to otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny. USA a NATO sa doposiaľ vyhýbali priamemu zapojeniu do vojny na Ukrajine pre obavy, že by tým vyvolali katastrofický jadrový konflikt s Moskvou, pripomína AFP.

(tasr, min)

Minúta  |  

Merkelová neľutuje energetickú politiku svojej vlády

Bývalá kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok povedala, že neľutuje politiku svojej vlády v prípade energií a Ruska. Kritici jej totiž vyčítajú, že sa najväčšia európska ekonomika stala príliš závislá od ruského plynu počas 16 rokov, keď stála na čele Nemecka. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Závislosť Nemecka od ruskej energie sa ukázala ako Achillova päta Berlína po invázii Moskvy na Ukrajinu. Keď však bola Merkelová kancelárkou, Nemecko potrebovalo zvýšiť dovoz plynu, aby zaplnilo medzeru po rozhodnutí ukončiť využívanie jadrovej energie.

"Veľmi racionálne a pochopiteľné bolo aj obstarávanie plynu cez potrubia z Ruska, ktoré bolo lacnejšie ako skvapalnený zemný plyn (LNG) z iných častí sveta, ako sú USA, Saudská Arábia alebo Katar," povedala novinárom v Lisabone.

"Aj počas studenej vojny bolo Rusko spoľahlivým dodávateľom energie," poznamenala Merkelová, ktorá vyrastala za železnou oponou v komunistickom východnom Nemecku. "A v tomto smere svoje rozhodnutia vôbec neľutujem. Skôr verím, že to bolo z vtedajšieho pohľadu správne," dodala. Odmietla tiež špekulácie, že jej ochota uzatvárať dohody s prezidentom Vladimirom Putinom bola snahou zmeniť Rusko pomocou obchodu.

"Nikdy som neverila, že existuje niečo také ako zmena prostredníctvom obchodu," povedala. Merkelová bola v hlavnom meste Portugalska predsedníčkou poroty Gulbenkianovej ceny za ľudskosť. Ruský útok na Ukrajinu si vyžiadal zmenu v tom, ako Nemecko pristupuje k Moskve, uviedla Merkelová.

Bývalá nemecká kancelárka opustila politickú scénu v decembri 2021 po štyroch po sebe idúcich obdobiach v najvyššej funkcii ako vysoko rešpektovaná svetová politička. O necelé dva mesiace neskôr jej dedičstvo pošpinila ruská vojna na Ukrajine.

Ona a jej koalícia konzervatívcov a sociálnych demokratov sa dostali pod paľbu kritiky najmä pre energetické dohody, na základe ktorých sa Nemecko stálo závislé od dovozu energií z Ruska, ktoré vlani pokrývali až 55 % spotreby plynu v krajine.

Aj jej podpora kontroverzného plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal zdvojnásobiť dodávky ruského plynu do Nemecka, dlho hnevala spojencov. Súčasný kancelár Olaf Scholz koncom februára projekt zastavil pre ruskú agresiu. Merkelová od svojho odchodu z politiky urobila len niekoľko verejných vystúpení, no Putinovu vojnu ostro odsúdila.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.