14. októbra 2022 | 10:25

Minúta | 14. októbra 2022 | 10:25

Jednota dôchodcov na Slovensku kritizuje návrh štátneho rozpočtu

Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) kritizuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2023, jeho východiská, ako aj argumentáciu predkladateľa Ministerstva financií (MF) SR. Uviedol to Michal Kotian, predseda JDS.

Neobstojí podľa neho argumentácia, že schodok vo výške 8,3 miliardy eur je spôsobený najmä rastom platov učiteľov, zdravotníkov, štátnych zamestnancov, dôchodkov seniorov a podporou rodín.

Podľa JDS je táto argumentácia scestná. Vláda podľa Kotiana naplánovala zvýšenie výdavkov o viac ako jednu miliardu eur, napr. pre ministerstvo životného prostredia či ministerstvo investícií. Paradoxne minister práce dostane zvýšenú sumu iba o 700 miliónov eur a rovnako ministerstvo obrany, ktoré má za sebou tento rok už niekoľkomiliardové tendre.

MF SR podľa JDS delilo štátny rozpočet v závislosti od kľúča politickej príslušnosti. Rovnako, ako to v minulosti deklaroval minister financií Igor Matovič (OĽANO), že sa zhodným kľúčom delili financie aj z plánu obnovy.

Podľa JDS je urážkou pre učiteľov, zdravotníkov, seniorov aj rodiny brať si ich ako argument pre budúcoročný schodok štátneho rozpočtu vo výške viac ako 8,3 miliardy eur. JDS už viackrát poukázala na to, že politici nestmeľujú, ale rozdeľujú spoločnosť, a tým sa znižuje dôvera ľudí v štát.

,,Východiská štátneho rozpočtu malo Ministerstvo financií SR pripravené už koncom leta. Avšak na verejnosť, odbornú aj laickú, sa štátny rozpočet, ako niekoľko 100-stranový dokument, dostal iba 24 hodín pred rokovaním tripartity. Argumenty schodku štátneho rozpočtu viac ako 8,3 miliardy eur na budúci rok už poznáme tiež - podľa predkladateľov môžu za to učitelia, zdravotníci, štátni zamestnanci, rodiny a pravdaže my, seniori," uviedol Kotian.

Opatrenia v hodnote 1,5 miliardy eur na rok 2022 a 3,5 miliardy eur na budúci rok sú podľa neho v roku 2022 a budú aj v roku 2023 absolútne nedostatočné. Nepokryjú ani najpozitívnejší scenár vývoja cien energií. Najmä v kontexte 16 miliárd eur, ktoré minula vláda počas uplynulých dvoch rokov navyše a zadlžila tak všetkých Slovákov.

Štátny rozpočet mal dať podľa Kotiana citeľnú prioritu výdajom na pomoc domácnostiam, zamestnávateľom aj verejnej správe. Na tento účel mal ísť na budúci rok minimálne dvojnásobok hodnoty rozpočtovaných 3,5 miliardy eur. Mal sa urobiť ,,vankúš na prežitie" pre všetkých, aby sa pomohlo bezbolestne prežiť každej domácnosti, firme, nemocnici či škole.

(tasr)

14. októbra 2022 | 9:50

Minúta | 14. októbra 2022 | 9:50

Frontex je cestovnou kanceláriou, ktorá vpúšťa migrantov do krajín Únie, vyhlásil Orbán

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) nedokáže riešiť migračnú krízu. V pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to v piatok vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR.

Podľa Orbána je Frontex v podstate ,,cestovnou kanceláriou", ktorá vpúšťa migrantov do krajín EÚ.

,,Tento rok sme zabránili takmer 200-tisíc prípadom nelegálneho prekročenia hraníc do Maďarska..., pričom sme zadržali 2-tisíc prevádzačov. Tých sme začali trestne stíhať," dodal.

Údaje Frontexu podľa Orbána potvrdzujú, že migračný tlak na balkánskej trase narastá a svojou intenzitou sa už blíži úrovni z čias migračnej krízy z roku 2015.

Maďarsko posilňuje svoje hraničné zábrany i počty vojakov a policajtov strážiacich južné hranice krajiny. Podľa Orbána to však situáciu nerieši, pretože migranti sa zhromažďujú pred srbsko-maďarskými hranicami, preto by bolo potrebné chrániť už južné hranice Srbska so Severným Macedónskom.

To by bolo podľa Orbána aj v záujme Rakúska, pretože migranti, ktorí prekonajú srbsko-maďarské hranice, často smerujú práve do Rakúska. Podľa neho by to prospelo aj Maďarsku, pretože ochrana hraníc je veľmi náročná a drahá, i Srbsku, na území ktorého sa zdržiavajú migranti, ktorým sa nepodarí dostať cez hranice.

Maďarský premiér veverí, že nevedia, kto poškodil plynovod Nord Stream

V zmysle maďarských právnych noriem bol útok na plynovody Nord Stream 1 a 2 teroristickým činom, vyhlásil Orbán. Neverí, že v 21. storočí nedokážu zistiť, kto útoky spáchal. "Mňa nepresvedčia o tom, že nevedia, čo sa stalo. Dnes prostredníctvom satelitov je možné nahliadnuť aj do bytov," podotkol premiér.

Maďarsko podľa jeho slov dnes dostáva ruský zemný plyn cez turecký plynovod. "Kto by zaútočil na ten plynovod, spáchal by teroristický čin a naša krajina by podľa toho konala," varoval Orbán.

Orbán vyzval na zníženie inflácie na polovicu do konca roka 2023

Maďarský premiér oznámil, že požiadal ministra financií a guvernéra maďarskej centrálnej banky, aby do konca budúceho roka znížili mieru inflácie aspoň na polovicu. Informuje o tom Reuters. "S úctou som požiadal guvernéra centrálnej banky a inštruoval som ministra financií, aby mieru inflácie do konca budúceho roka znížili aspoň na polovicu," povedal Orbán pre štátny rozhlas a dodal, že očakáva jednocifernú infláciu do konca roka 2023.

Orbán neuviedol ďalšie podrobnosti, ale povedal, že boj proti inflácii je prvoradý. Maďarská centrálna banka čelí spomedzi stredoeurópskych bánk jednej z najväčších výziev, pokiaľ ide o obmedzenie inflácie po tom, ako minulý mesiac oznámila, že ukončí cyklus prudkého zvyšovania úrokových sadzieb, ktoré sú na úrovni 13 percent.

Medziročná miera inflácie v Maďarsku v septembri vyskočila na 20,1 percenta z 15,6 percenta v auguste. Jadrová inflácia bola nad očakávaniami na úrovni 20,7 percenta.

Od septembrového stretnutia centrálnej banky sa maďarský forint oproti euru znížil na rekordné minimá, čelí tlaku silného dolára aj závislosti Maďarska od dovozu ruskej energie a ovplyvňuje ho spor Budapešti o právny štát s Európskou úniou, ktorý obmedzil krajine prístup k miliardám eur z eurofondov.

(tasr)

14. októbra 2022 | 8:59

Minúta | 14. októbra 2022 | 8:59

Rusko: V Belgorodskej oblasti pre údajné ostreľovanie prerušili vlakovú dopravu

Vlakovú dopravu prerušili v piatok v skorých ranných hodinách pri meste Novij Oskol v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. V blízkosti železničnej trate totiž dopadli zvyšky zostrelenej rakety, uviedol belgorodský gubernátor Viačeslav Gladkov.

Gladkov na platforme Telegram tvrdil, že ruská protivzdušná obrana zostrelila viacero rakiet neďaleko mesta Novij Oskol, ktoré má 18-tisíc obyvateľov a leží zhruba 90 kilometrov severne od hraníc s Ukrajinou. Agentúra Reuters pripomína, že gubernátorove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a Kyjev sa k nim nevyjadril.

"Bolo poškodené elektrické vedenie. Vlaky dočasne nepremávajú," dodal Gladkov s tým, že k obetiam nedošlo.

Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania cieľov v ruskom pohraničí, ako sú napríklad sklady paliva. Ukrajina obvinenia z takýchto útokov popiera. V pondelok boli mestá po celej Ukrajine vystavené mohutnému útoku ruskými raketami a dronmi, pri ktorom zahynulo najmenej 19 ľudí a ďalších približne sto utrpelo zranenia.

V Rusku sa medzitým v piatok očakáva príchod obyvateľov evakuovaných z ukrajinskej Chersonskej oblasti. Moskvou dosadená okupačná správa v Chersone totiž naznačila, že miestne obyvateľstvo by sa malo v záujme vlastnej bezpečnosti evakuovať.

Podľa novín The Guardian to poukazuje na oslabenie pozícii Moskvy v tejto čiastočne okupovanej ukrajinskej oblasti, ktorú Rusko nedávno oficiálne anektovalo. "Navrhli sme, že všetci obyvatelia Chersonskej oblasti – ak sa chcú ochrániť pred dôsledkami raketových útokov – by mali odísť do iných regiónov," povedal Ruskom dosadený šéf chersonskej správy Vladimir Saľdo vo videoposolstve.

Výzva sa pritom podľa neho vzťahuje predovšetkým na obyvateľov západného brehu rieky Dnipro vrátane oblastnej metropoly Cherson – jediného väčšieho ukrajinského mesta, ktoré Moskva úplne obsadila po februárovom začiatku invázie na Ukrajinu.

Prví civilisti utekajúci z Chersonu by mali v piatok doraziť do ruskej Rostovskej oblasti, uviedla podľa Guardianu ruská agentúra TASS.

Ukrajinská armáda nedávno v rámci úspešnej protiofenzívy vytlačila Rusov z niektorých lokalít severe Chersonskej oblasti, pričom intenzívne boje aktuálne prebiehajú aj v jej južnej časti.

Ruské okupačné sily preto v uplynulých dňoch nariadili evakuáciu civilného obyvateľstva z niektorých častí Chersonskej oblasti. Podľa britských tajných služieb zrejme predpokladajú, že sa čoskoro bude bojovať aj v okolí samotného mesta Cherson.

(tasr)

14. októbra 2022 | 8:07

Minúta | 14. októbra 2022 | 8:07

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Meľnyk ukončuje pôsobenie v tejto krajine

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk ukončuje svoje pôsobenie v tejto krajine. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA.

Meľnyk sa v piatok prostredníctvom sociálnej siete Nemcom poďakoval za ich trpezlivosť a rozlúčil sa. Krajinu opustí v sobotu a v Kyjeve má nastúpiť do novej funkcie na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí.

Nový ukrajinský veľvyslanec Olexij Makajev má do Berlína podľa DPA pricestovať na začiatku budúceho týždňa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Meľnyka z funkcie veľvyslanca odvolal ešte v júli. Meľnyk opakovane kritizoval nemeckú vládu za jej počiatočnú reakciu na februárový vpád ruských vojsk na Ukrajinu, pripomína DPA.

(tasr)

14. októbra 2022 | 7:59

Minúta | 14. októbra 2022 | 7:59

Káčer pre Die Presse: Vojna na Ukrajine ovplyvňuje všetky európske krajiny

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer neočakáva, že sa konflikt na Ukrajine ďalej rozšíri. Upozornil však, že vojna už aj v súčasnosti ovplyvňuje všetky európske krajiny. Informuje o tom agentúra APA, ktorá zverejnila Káčerov rozhovor pre denník Die Presse.

Káčer v interview pre tento denník uviedol, že sa konvenčným ruským silám nedarí dosahovať pôvodné vojenské ciele a prichádzajú už aj o predtým dobyté územia.

Minister však možné stupňovanie konfliktu úplne nevylúčil, píše APA. Mohlo by sa podľa jeho slov stať, že krajiny ako Slovensko by pre svoju rozsiahlu vojenskú pomoc poskytovanú Ukrajine mohli byť bezprostredne vtiahnuté do konfliktu.

Káčer pripomenul, že niektoré strategické ciele na Ukrajine sú v blízkosti hraníc zo SR, napríklad pristávacia dráha letiska v Užhorode, a poukázal aj na letecké útoky na ciele v blízkosti hraníc s Poľskom.
Slovensko je však členom NATO, a teda platí, že útok na jednu z členských krajín je posudzovaný ako útok na celú Alianciu.

(tasr)

14. októbra 2022 | 7:37

Minúta | 14. októbra 2022 | 7:37

Elon Musk čelí vyšetrovaniu s spojitosti s nákupom Twitteru

Miliardár Elon Musk čelí vyšetrovaniu v spojitosti s nákupom sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov. Twitter vo štvrtok zverejnil príslušné súdne dokumenty.

Spoločnosť Twitter uviedla, že už celé mesiace od Muskových právnikov žiada záznamy ich komunikácie s úradmi. Právnici však dokumenty neposkytli. Twitter sa preto minulý týždeň obrátil na súd v americkom štáte Delaware, ktorý sa prípadom zaoberá, aby právnikom poskytnutie týchto dokumentov nariadil.

Twitter žalobu na Muska v štáte Delaware podal ešte v júli s cieľom zabrániť mu, aby odstúpil od svojej pôvodnej ponuky na kúpu. Tú Musk predložil v apríli, avšak v júli dohodu s Twitterom označil za neplatnú s tým, že ho táto firma údajne zavádzala ohľadne počtu falošných účtov na sieti.

Súd minulý týždeň proces na žiadosť miliardárových právnikov odročil na 28. októbra, aby Twitteru a Muskovi umožnil dokončenie kúpy.

(tasr!

14. októbra 2022 | 6:35

Minúta | 14. októbra 2022 | 6:35

Najvyšší súd zamietol Trumpovu žiadosť o zásah do sporu o zhabané dokumenty

Najvyšší súd USA vo štvrtok zamietol žiadosť bývalého prezidenta Donalda Trumpa, aby zasiahol do sporu o tajné dokumenty, ktoré zhabal Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) počas augustovej razie v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride.

Exprezidentov právny tím minulý týždeň požiadal sudcov najvyššieho súdu o zásah, aby približne 100 skonfiškovaných dokumentov s rôznym stupňom utajenia mohol preskúmať súdom poverený nezávislý kontrolór.

Súd nižšej inštancie v septembri na žiadosť ministerstva spravodlivosti USA rozhodol, že externý kontrolór môže preskúmať len tie dokumenty zhabané v Trumpovom sídle, ktoré nepodliehajú utajeniu. Trumpovi právnici žiadali, aby najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil a umožnil kontrolórovi prístup aj k utajeným dokumentom.

Agenti FBI pri razii z 8. augusta prehľadali Trumpovo floridské sídlo Mar-a-Lago a našli tam viac než 11.000 dokumentov a fotografií. Približne 100 z nich podliehalo rôznemu stupňu utajenia.

Americké ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti vyšetruje Donalda Trumpa pre podozrenie z nezákonného prechovávania tajných materiálov, krádeže vládnych dokumentov a marenia výkonu spravodlivosti. Utajené dokumenty si mal Trump odniesť z Bieleho domu pri svojom odchode v januári 2021.

Trumpovi právnici v žiadosti najvyššiemu súdu argumentujú, že nezávislý kontrolór - skúsený brooklynský sudca Raymond Dearie - by mal preskúmať aj dokumenty označené ako utajené. Mal by pri tom zhodnotiť, či skutočne obsahujú nejaké tajné skutočnosti, alebo či ide len o rôzne prezidentské a osobné záznamy, píše agentúra AP.

(tasr)

14. októbra 2022 | 6:33

Minúta | 14. októbra 2022 | 6:33

Rakúsky exkancelár Kurz zakladá kybernetickú firmu s bývalým šéfom izraelskej NSO Group

Bývalý rakúsky kancelár Sebastian Kurz vo štvrtok oznámil, že spolu s bývalým šéfom izraelskej spoločnosti NSO Group, ktorá vyrába kontroverzný špionážny softvér Pegasus, zakladá spoločnosť zaoberajúcu sa kybernetickou bezpečnosťou.

"Potreba chrániť základnú infraštruktúru, ako je energia, voda a zdravotnícke služby pred kybernetickými útokmi, nikdy neprestane rásť," napísal Kurz na sociálnej sieti Facebook vo vyhlásení, z ktorého cituje AFP.

Cieľom jeho firmy Dream Security so sídlom v Tel Avive je "ponúknuť riešenia na ochranu pred takýmito útokmi", dodal. Tento 36-ročný konzervatívec bude prezidentom nového podniku, informovali v stredu izraelské finančné noviny Globes.

"Počas svojho pôsobenia vo funkcii kancelára som bol svedkom mnohých útokov na vlády, ako aj na výrobné centrá a elektrárne, z ktorých väčšina nebola zverejnená v médiách," tvrdí Kurz. Dodal, že nová firma sa prvotne zameria na európsky trh.

NSO Group je obviňovaná z toho, že nahráva autoritárskym režimom. Spoločnosť však tvrdí, že jej špionážny softvér Pegasus zhromažďuje informácie proti zločineckým a teroristickým sieťam, ale niektorí klienti ho už podľa nej mohli zneužiť.

Tento spyware preniká do mobilných telefónov a získava údaje alebo aktivuje kamery či mikrofóny. Medzinárodné novinárske vyšetrovanie vlani v júli odhalilo, že spoločnosť NSO Group predávala systém Pegasus vládam na celom svete a používala ho proti aktivistom za ľudské práva, politikom, reportérom a iným osobám, pripomína AFP.

Kurz odstúpil z funkcie kancelára pred rokom po tom, ako rakúskou politikou otriasol rozsiahly korupčný škandál. Kurz odvtedy sídli vo Viedni, zatiaľ čo rozvíja svoje podnikateľské aktivity v mnohých súkromných medzinárodných podnikoch.

Začiatkom tohto roka nastúpil do investičnej spoločnosti Thiel Capital nemecko-amerického miliardára Petra Thiela v Kalifornii, kde riadi jej "globálnu stratégiu".

Kurz, ktorý práve vydal knihu o svojej politickej kariére, založil aj poradenskú spoločnosť pre medzinárodné spoločnosti a ďalšiu pre investície do technológií.

(tasr)

14. októbra 2022 | 6:30

Minúta | 14. októbra 2022 | 6:30

Turecko prijalo zákon povoľujúci tresty väzenia za šírenie falošných informácií

Turecký parlament vo štvrtok schválil návrh zákona, ktorý umožňuje udeliť reportérom a používateľom sociálnych sietí až trojročný trest odňatia slobody za šírenie nepravdivých informácií.

Táto legislatíva, ktorú predložila vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ešte viac posilňuje postup tureckej vlády voči médiám, píše AFP. Hlavné opozičné strany boli rozhodne proti, dodáva táto agentúra.

Správcovia sociálnych sietí a webov musia na základe tejto legislatívy úradom poskytovať údaje o používateľoch podozrivých zo "šírenia zavádzajúcich informácií". Súdy zase môžu akreditovaným novinárom a aj bežným používateľom sociálnych sietí udeliť za šírenie takýchto informácií trest väzenia v dĺžke jeden až tri roky.

Turecko tento zákon prijalo osem mesiacov predtým, ako sa v krajine majú uskutočniť prezidentské voľby, pripomína AFP.

(tasr)