Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Rusko ďalšie masívne útoky na Ukrajinu zatiaľ neplánuje

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že Rusko neplánuje ďalšie ,,masívne" útoky na Ukrajinu a jeho cieľom nie je zničiť Ukrajinu. Moskva podľa neho robí v ,,špeciálnej vojenskej operácii" všetko správne. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Teraz nie sú potrebné masívne útoky. Sú aj iné úlohy. Zatiaľ... Nedávame si za úlohu zničiť Ukrajinu," povedal šéf Kremľa na samite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane.

To, čo sa momentálne deje, nie je príjemné, uviedol Putin. Ak by vo februári nespustil útok na Ukrajinu, situácia by podľa neho bola rovnaká, no ,,podmienky pre Rusko by boli horšie". ,,Takže robíme všetko správne," dodal.

Mohutné ruské raketové útoky zasiahli v pondelok niekoľko ukrajinských miest a vážne poškodili energetickú infraštruktúru. Putin vyhlásil, že išlo o odplatu za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most medzi ruskou pevninou s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

(tasr)

  |  

Bielorusko uviedli do zvýšenej pohotovosti pred terorizmom, uviedol Lukašenko

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol svoju krajinu do stavu zvýšenej pohotovosti pred terorizmom vzhľadom na napätie na hranici. Informovala o tom v piatok televízia Sky News, od ktorej TASR správu prevzala.

Lukašenko spojil tento krok s pondelkovým oznámením, podľa ktorého rozhodol o nasadení bieloruských jednotiek spolu s ruskými silami neďaleko južnej hranice Bieloruska s Ukrajinou.

,,V súvislosti s vystupňovaním napätia bol zavedený režim zvýšeného teroristického nebezpečenstva," povedal bieloruský prezident v rozhovore pre ruskú televíziu.

,,Preto sme začali tento postup so zväzovou skupinou síl, ktorej základ tvorí bieloruská armáda a doplnia ju jednotky Ruskej federácie. Všetko ide podľa plánu," vyhlásil Lukašenko v zmienke o Zväzovom štáte Ruska a Bieloruska.

Bielorusko poskytlo Moskve svoje územie ako jedno z miest, z ktorých Rusko 24. februára začalo inváziu na Ukrajinu.

Najnovšie presuny bieloruských vojakov zvýšili obavy Kyjeva a Západu, že Lukašenko by mohol zapojiť svoju armádu do vojny na Ukrajine. Podľa politických analytikov to nemusí byť lákavá možnosť, no možno ju nebude môcť odmietnuť, ak to bude ruský prezident Vladimir Putin požadovať, približuje Sky News.

Bielorusko je od Ruska politicky i hospodársky závislé a Putinova podpora pomohla Lukašenkovi prežiť veľké prodemokratické protesty po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020. Lukašenko demonštrácie tvrdo potlačil a lídri opozície skončili vo väzení alebo museli utiecť do zahraničia.

(tasr)

  |  

Mobilizácia by mala byť hotová do dvoch týždňov, povedal Putin

Ruský vodca Vladimír Putin povedal, že čiastočná mobilizácia armádnych záložníkov, ktorú nariadil minulý mesiac na posilnenie ruských jednotiek na Ukrajine, by mala byť hotová do dvoch týždňov.

Po piatkovom samite v Kazachstane novinárom povedal, že z počtu 300-tisíc záložníkov, ktorých ministerstvo obrany plánovalo povolať, bolo zatiaľ zmobilizovaných 222-tisíc. Doplnil, že 33-tisíc z nich je už vo svojich vojenských jednotkách a 16-tisíc je zapojených do vojenských operácií na Ukrajine.

Putin ohlásil čiastočnú mobilizáciu 21. septembra. Ruská verzia magazínu Forbes minulý týždeň uviedla, že za necelé dva týždne po jej vyhlásení odišlo z Ruska asi 700-tisíc obyvateľov. Tento počet sa v ostatných dňoch pravdepodobne ešte zvýšil.

(sita)

  |  

Je tu opäť snaha zneužiť vraždu na politické ciele, myslí si Fico

Momentálne sme opäť svedkami snahy zneužiť brutálnu vraždu na politické ciele. V súvislosti s dvojnásobnou vraždou v bratislavskom bare Tepláreň a následnou diskusiou o postavení sexuálnych menšín to skonštatoval predseda strany Smer-SD Robert Fico. Rovnako to pritom podľa neho bolo po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky.

„Hodinu po streľbe bolo všetko jasné. Úplne všetci vedeli ako to bolo, čo bolo a ja už len čakám, kedy povedia, že na vine je Fico," vyhlási šéf Smeru. Ak podľa neho bola motívom vraždy nenávisť, je tu vážny problém v spoločnosti, na ktorý treba reagovať. „Podľa toho, čo zatiaľ vieme, bol to nejaký poblúdený chlapec, čo strieľal," skonštatoval Fico.

Každá vražda musí byť podľa predsedu Smeru odsúdená, ale nie využívaná na prekrývanie problémov spoločnosti. Smer sa podľa neho zároveň nehanbí za to, že inicioval ústavné zakotvenia manželstva ako zväzku muža a ženy. „Ak teraz niekto príde s nejakými super nápadmi, že čo všetko treba urobiť pre sexuálnu menšinu na Slovensku, tak ja vám garantujem, že viacej tej téme ublížime, ako jej pomôžeme," dodal Fico.

Obeťami streľby, ktorá sa odohrala pred barom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave v stredu 12. októbra večer, sú Juraj V. (26) z Prievidze a Matúš H. (23) z Dunajskej Stredy. Zranená strelou do nohy bola Radoslava T. (28).

Podozrivý zo skutku je Juraj H. (19). Ten zomrel na následky strelného poranenia hlavy, najpravdepodobnejšie v dôsledku samovraždy.

(sita)

  |  

Bratislava: Vodič šoféroval pod vplyvom kokaínu, v aute viezol lysohlávky

Policajti v Bratislave zastavili vozidlo, ktoré šoféroval 29-ročný vodič pod vplyvom kokaínu, navyše u neho v aute našli huby lysohlávky.

Ako informuje bratislavská policajná hovorkyňa Jana Šimunková, diaľniční policajti počas nočnej služby zastavili na zjazdovej vetve diaľnice D2 v Mlynskej doline vodiča vozidla Volkswagenu, ktorý nemal zapnutý bezpečnostný pás. Keďže počas komunikácie s ním spozorovali policajti známky požitia omamných a psychotropných látok, vyzvali ho, aby sa podrobil vyšetreniu na prítomnosť týchto látok, s čím súhlasil.

Následne si policajti všimli v strednej opierke vozidla väčšie plastové vrecko. Na otázku, čo je jeho obsahom, odpovedal vodič, že lysohlávky. „Zároveň uviedol, že tieto huby vozí približne polroka a nemá vedomosť o tom, že by sa mohol preto dostať do problémov," uviedla hovorkyňa.

Policajti huby zaistili a 29-ročného Samuela zobrali na vyšetrenie, ktoré potvrdilo jeho pozitivitu na kokaín. Vodiča zadržali z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a postúpili príslušnému policajnému oddeleniu.

(sita)

  |  

Pre Volvo vo Valalikoch pozemky aj vyvlastňujú, niektorí s cenou 14,13 eura za m2 nesúhlasili

Pre strategické územie Valaliky pri Košiciach, v ktorom má automobilka Volvo vyrábať elektromobily, pokračuje výkup pozemkov a prebieha aj vyvlastňovacie konanie. S ponúkanou cenou za pozemky s ornou pôdou nesúhlasili z celkového počtu zhruba 1 100 vlastníkov len 15. Informovala o tom spoločnosť Valaliky Industrial Park, s. r. o., ktorá má prípravu strategického územia na starosti.

"Vykúpených doposiaľ bolo 3 056 000 štvorcových metrov (m2). Nadobudnutie pozemkov podľa investičnej zmluvy by malo byť ukončené v prvej polovici roku 2023," potvrdila štátna firma.

Prvé zmluvy o výkupe pozemkov s ornou pôdou za cenu 14,13 eura za m2 zverejnili v centrálnom registri zmlúv v marci. Spoločnosť vopred informovala, že každý majiteľ dostane ponúknutú cenu určenú znaleckým posudkom buď rýchlo po uzatvorení zmluvy, alebo až o rok po vyvlastnení, ak nebude na ponuku reagovať alebo ju odmietne.

"Viac ako 80 percent zmlúv o výkupe pozemkov s ornou pôdou sme uzavreli s vlastníkmi dobrovoľne a rýchlo. Zmluvy, ktoré uzavreté zatiaľ nie sú, sa väčšinou týkajú pozemkov viazaných exekúciami či záložnými právami. V nevyhnutných prípadoch sme začali s vyvlastňovaním," potvrdil Valaliky Industrial Park.

Vyvlastňovaná plocha zahŕňa 669-tisíc m2 za cenu 9 725 000 eur. "Z celého množstva asi 1 100 vlastníkov, s ktorými sme uzavreli zmluvy, odmietli z dôvodu nesúhlasu s cenou len 15, pričom piati sú z jednej rodiny. Ostatné vyvlastňovacie konania sa týkajú zomrelých," dodala spoločnosť. Proces vyvlastňovania bude ukončený právoplatným rozhodnutím okresného úradu Košice-okolie.

Na majetkovoprávne vysporiadanie územia vrátane podporných služieb a správnych poplatkov a tiež na projekčno-inžinierske činnosti dostala štátna spoločnosť v lete od vlády viac ako 85 miliónov eur. Aktuálne sa pripravujú aj aktivity súvisiace s následnými úpravami pozemkov pre investora.
Štátny priemyselný park ponúkne 381 hektárov rovinatých pozemkov vhodných na zakladanie priemyselných budov a plne vybavených inžinierskymi sieťami a infraštruktúrou. Areál bude možné rozšíriť o ďalších 177 hektárov.

(tasr)