Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská armáda zastrelila šéfdirigenta jedného z divadiel v Chersone

Ukrajinské ministerstvo kultúry v sobotu potvrdilo smrť šéfdirigenta Chersonského hudobno-dramatického divadla Jurija Kerpatenka. Z oficiálneho vyhlásenia vyplýva, že dirigenta zastrelila ruská armáda v jeho vlastnom dome 14. októbra po tom, čo "odmietol spolupracovať s okupantmi".

Podľa správ miestnych médií, na ktoré sa odvolala britská stanica BBC, Kerpatenko kategoricky odmietol účasť na koncerte 1. októbra organizovanom predstaviteľmi okupačnej správy mesta.

Kerpatenko pôsobil ako šéfdirigent divadla od roku 2004 a keď mesto okupovala ruská armáda, odmietol odtiaľ odísť,

Ruská armáda obsadila mesto Cherson hneď na začiatku vojny, takže je okupované už viac ako sedem mesiacov.

Začiatkom júla sa objavila informácia, že ruská armáda v Chersonskej oblasti uniesla 457 ľudí. Boli medzi nimi úradníci, starostovia i kňazi, informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Rusko a ním podporované úrady nedávno v Chersonskej oblasti zorganizovali referendum o jej pripojení k Ruskej federácii. Na základe tohto a plebiscitov v ďalších troch okupovaných oblastiach Ukrajiny bola 30. septembra v Kremli podpísaná dohoda o vstupe okupovaných ukrajinských území do Ruska. Toto rozhodnutie Západ neuznáva.

(tasr)

Minúta  |  

Poškodená časť ropovodu Družba je už opäť v plnej prevádzke, hlási Poľsko

Časť ropovodu Družba, ktorá bola tento týždeň poškodená, je už opäť v plnej prevádzke. Oznámil to v sobotu poľský prevádzkovateľ tohto ropovodu - spoločnosť PERN.

"Technické služby spoločnosti PERN v sobotu plne obnovili funkčnosť poškodenej časti ropovodu, ktorou sa ropa dodáva klientom tejto spoločnosti v Nemecku," informoval PERN vo vyhlásení, z ktorého cituje poľská agentúra PAP. V súčasnosti je tak ropa podľa PERN-u dodávaná pomocou oboch potrubí tzv. západnej sekcie. "Príčiny úniku sú (naďalej) predmetom vyšetrovania," dodala spoločnosť.

Únik ropy objavil PERN v utorok na jednom z potrubí ropovodu Družba, a to približne 70 kilometrov od mesta Plock v strednej časti Poľska. Diera bola na hlavnej trase, cez ktorú sa prepravuje ropa do Nemecka, a teda na tzv. severnej vetve ropovodu.

V stredu PERN uviedol, že neexistujú "žiadne známky akéhokoľvek zásahu tretích strán" súvisiaceho s únikom v potrubí. Spoločnosť následne vo štvrtok informovala, že pracuje na oprave poškodeného miesta ropovodu.

Firma PERN v sobotu po oznámení o obnovenej prevádzky v poškodenom mieste taktiež informovala, že jej tímy momentálne čistia okolie tohto miesta a "dávajú ho do pôvodného stavu".

Ropovod Družba je jedným z najdlhších ropovodov na svete. Po opustení Ruska sa rozvetvuje, pričom jeho severná vetva vedie cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka a južná cez Ukrajinu, Maďarsko, Slovensko a Česko.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemeckí Zelení podporili na zjazde strany ďalšie dodávky zbraní Ukrajine

Za dodávku ďalších zbraní Ukrajine sa na zjazde nemeckej strany Zelených v sobotu v Bonne vyslovila prevažná väčšina delegátov. Odmietli tiež viacero návrhov, v ktorých sa podpora dodávok zbraní pre ukrajinské sily kritizovala ako odklon od pacifistickej tradície strany. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková zdôraznila, že Berlín zásobuje Ukrajinu zbraňami práve preto, že Zelení sú stranou, ktorá sa zasadzuje za mier a ochranu ľudských práv. "Podporujeme ľudí pri ochrane ich životov," uviedla s tým, že jediný, kto nesie vinu za vojnu na Ukrajine, je ruský prezident Vladimir Putin.

Líder Zelených Omid Nouripour konštatoval, že "tieto zbrane zachraňujú ľudské životy". Sergey Lagodinsky, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu, v súvislosti s imperialistickými motívmi Kremľa povedal, že obrana a suverenita Ukrajiny je pre Zelených ako "antikolonialistickú stranu" záväzkom.

Šéfka nemeckej diplomacie poznamenala, že ide o hybridnú vojnu - nebojuje sa podľa jej slov len zbraňami, ale aj energiami, a tiež strachom a snahami o rozdeľovanie spoločnosti, čomu je potrebné zabrániť. Je podľa nej zrejmé, že ďalšou témou, ktorá bude rozdeľovať ľudí, bude migrácia. V tejto súvislosti poukázala na Srbsko, ktoré obvinila z toho, že cez svoje hranice púšťa mnohých migrantov bez víz, ktorí sa následne pokúšajú dostať do krajín EÚ.

Mnohí delegáti Zelených kritizovali povolenie na export zbraní do Saudskej Arábie a tiež spočiatku opatrné vyjadrenia vlády čo sa týka odsúdenia násilností počas iránskych protestov. Napriek rozsiahlemu zákazu vývozu zbraní do Saudskej Arábie totiž nemecká vláda v rámci spoločného programu Talianska, Španielska a Británie nedávno schválila dodávku vybavenia a munície v hodnote 36 miliónov eur.

Približne 800 zúčastnených delegátov sa na druhej časti zjazdu venovalo hlavne otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ako hosťujúca rečníčka vystúpila napríklad spoluzakladateľka ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial Irina Ščerbakovová. V nedeľu, počas záverečného dňa zjazdu, ktorý sa začal v piatok, sa budú Zelení zaoberať témou klimatickej politiky.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Nórsku zadržali za používanie drona už druhého ruského občana za týždeň

Nórska polícia v sobotu oznámila, že na letisku v meste Tromsö na pobreží Nórskeho mora zadržala ruského občana, ktorý mal pri sebe dron a kamerové vybavenie. Ide už o druhé takéto zatknutie za týždeň. TASR informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Polícia zatkla 51-ročného Rusa v piatok a okrem drona zhabala aj niekoľko pamäťových kariet. Podozrivý sa k použitiu drona v Nórsku priznal. Do Nórska podľa vlastných slov prešiel cez hraničný priechod Storskog vo štvrtok a bol na ceste na arktické súostrovie Špicbergy, známe tiež pod menom Svalbard.

Policajný prokurátor Jacob Bergh vo vyhlásení priblížil, že medzi zaisteným materiálmi boli aj zábery z letiska v meste Kirkenes a tiež fotografie vrtuľníka značky Bell, ktorý patrí nórskym obranným silám. Na vyšetrovaní tohto prípadu sa podieľa aj Nórska tajná služba (PST), dodal. Polícia žiada, aby súd nariadil vzatie podozrivého do väzby na štyri týždne.

Nórsko podobne ako ďalšie západné krajiny v rámci sankcií uvalených na Moskvu pre inváziu na Ukrajinu zakázalo ruským firmám i občanom prelietavať nad svojím územím. Za porušenie tohto zákazu hrozí trojročný trest väzenia.

Už skôr tento týždeň bol zatknutý na priechode Storskog ďalší Rus vo veku 50 rokov, ktorý používal drony a priznal sa k tomu, že lietali "naprieč celou krajinou". Odmietol však, že by sa akokoľvek previnil. Zatkli ho, keď sa chcel vrátiť do Ruska - mal pri sebe dva ruské pasy a jeden izraelský. V Nórsku sa nachádzal od augusta a v čase zatknutia pri sebe mal čiastočne zašifrované dáta s množstvom fotografií a videí. V piatok ho umiestnili dočasne do väzby na dva týždne.

Nórsko zvýšilo svoju ostražitosť po tom, čo v posledných týždňoch niekoľkokrát spozorovalo pohyb dronov v blízkosti svojej ropnej a plynárenskej infraštruktúry. Nórsko je v súčasnosti najväčším dodávateľom plynu do západnej Európy po tom, čo Rusko pristúpilo k značnému obmedzeniu dodávok.

(tasr, min)

Minúta  |  

Scholz sa vyslovil za postupné zrušenie pravidla jednomyseľnosti pri rozhodovaní Únie

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval v sobotu na reformy Európskej únie, ktoré ju majú pripraviť na prijímanie nových členských krajín. Apeloval tiež na väčšiu vojenskú autonómiu eurobloku. Vyjadril sa tak na zjazde Strany európskych socialistov (PES) v Berlíne, píšu agentúry DPA a AP.

Scholz sa vyslovil za postupné zrušenie pravidla jednomyseľnosti pri rozhodovaní EÚ o zahraničnopolitických otázkach, ale aj v iných oblastiach, akou je napríklad daňová politika.

Pripustil, že v tejto veci je potrebného ešte mnoho presviedčania, ale ako zdôraznil, je si istý, že "ak je našou ambíciou geopolitická Európa, potom sú väčšinové rozhodnutia ziskom, a nie stratou suverenity".

Agentúra AP pripomína, že v súčasnosti je možné mnohé rozhodnutia v EÚ prijať len v prípade, že s nimi jednohlasne súhlasí všetkých 27 členských krajín.

V súvislosti s požiadavkou posilnenia autonómie EÚ vo vojenskej oblasti vyzval Scholz na koordinované obstarávanie zbraní a vybavenia, zriadenie síl rýchlej reakcie EÚ do roku 2025 a takisto veliteľstva EÚ pre európske ozbrojené sily. Zdôraznil, že do budúcnosti je potrebné spoločne posilniť európsku obranu.

Scholz okrem toho apeloval na štáty EÚ, aby sa zaoberali riešením konfliktov vo finančnej a migračnej politike. Potrebné je podľa jeho slov znižovanie nelegálnej migrácie a zároveň umožnenie príchodu legálnych migrantov a odborných pracovníkov zo zahraničia.

Na zjazde PES sa zúčastňuje takmer 300 delegátov a viac než tisíc hostí vrátane viacerých premiérov, predsedov strán či eurokomisárov. K PES patrí 33 sociálnodemokratických strán Európy vrátane Scholzovej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

(tasr)

Minúta  |  

Ropný sklad v Belgorodskej oblasti v Rusku začal po ostreľovaní horieť

V ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou vypukol v sobotu požiar v ropnom sklade. Podľa slov tamojšieho gubernátora Vjačeslava Gladkova sa tak stalo po tom, čo daná lokalita čelila ostreľovaniu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Gladkov na sociálnej platforme Telegram napísal, že na mieste sú hasiči a šírenie požiaru nehrozí. Neskôr dodal, že požiar bol uhasený. Ruská štátna agentúra TASS citujúc zdroj zo záchranárskych služieb uviedla, že ropný sklad sa nachádza v obci Razumnoje neďaleko mesta Belgorod. Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania lokalít v ruskom pohraničí. Ukrajina obvinenia z takýchto útokov popiera a tvrdí, že Moskva ich využíva na propagandistické ciele.

V piatok začala v Belgorode v dôsledku ostreľovania horieť elektrická stanica, čo spôsobilo výpadky prúdu. Deň predtým zasiahla raketa údajne horné poschodie bytového domu v Belgorode, k zraneniam však nedošlo. V tomto regióne bol vo štvrtok okrem toho podľa ruských predstaviteľov zničený aj sklad munície.

Belgorodský gubernátor v utorok tvrdil, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania elektrickej rozvodne v pohraničnom meste Šebekino zostalo na území jeho oblasti bez elektriny viac než 2000 ľudí. AFP píše, že o život prišla v tomto meste 74-ročná žena a niekoľkí ďalší ľudia utrpeli zranenia.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.