Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo Francúzsku pokračujú štrajky v rafinériách a skladoch pohonných látok

Zamestnanci francúzskych rafinérií a skladov pohonných látok v piatich závodoch patriacich ropnému gigantu TotalEnergies sa rozhodli pokračovať vo svojom štrajku. Ako informovala agentúra AFP, uviedli to v sobotu odboroví predáci.

AFP spresnila, že štyri zo siedmich francúzskych rafinérií a jeden sklad pohonných látok sú mimo prevádzky, keďže štrajkujúci členovia odborovej organizácie CGT odmietli ponuku vedenia spoločnosti TotalEnergies týkajúcu sa výšky miezd, ktorú pritom ostatné odbory prijali.

Prevádzka sa začiatkom tohto týždňa obnovila v dvoch rafinériách prevádzkovaných spoločnosťou Esso-ExxonMobil. Jej zamestnanci sa tiež dohodli s vedením.

Štrajk zamestnancov rafinérií a skladov s pohonnými látkami si vo Francúzsku vynútil zatvorenie mnohých čerpacích staníc a prejavil sa prakticky vo všetkých odvetviach ekonomiky.

Vláda francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona tento týždeň využila svoju zákonnú možnosť, ktorou prinútila niektorých štrajkujúcich, aby sa vrátili do práce a otvorili sklady pohonných látok. Podľa AFP tento krok vlády vyvolal hnev odborov. Súdy však nárok uplatnený vládou potvrdili.

V Paríži sa v nedeľu uskutoční pochod a zhromaždenie ľavicových odporcov Macronovej vlády, ktorí chcú protestovať proti rastúcim životným nákladom.

Jean-Luc Mélenchon, líder ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), naplánoval síce tento pochod dávno pred štrajkom zamestnancov rafinérií a skladov, ale organizátori dúfajú, že sa im podarí získať na svoju stranu aj časť ľudí sympatizujúcich s prebiehajúcim štrajkom.

Polícia očakáva na proteste v Paríži účasť približne 30 000 ľudí. Jeden z policajných zdrojov uviedol, že sa obáva problémov zo strany ľavicových radikálov.

Odbory CGT medzitým predĺžili svoj štrajk do utorka, keď organizujú aj štrajk zahŕňajúci aj verejnú dopravu v celej krajine.

(tasr)

Minúta  |  

USA a Kanada poslali na Haiti obrnené vozidlá, aby pomohli v boji proti gangom

USA a Kanada poslali v nedeľu na Haiti obrnené vozidlá a ďalšie zásoby, aby pomohli tamojšej polícii v boji proti zločineckému gangu, ktorý pred mesiacom obkľúčil terminál s pohonnými látkami a žiadal odstúpenie premiéra Ariela Henryho.

Informovala o tom v nedeľu agentúra AP, ktorá pripomenula, že haitská vláda žiadala okamžité nasadenie zahraničných jednotiek.

Vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že dodané vybavenie zakúpila haitská vláda. Ďalšie podrobnosti o dodávkach, ktoré do hlavného mesta Port-au-Prince prileteli vojenským lietadlom, ministerstvo neuviedlo.

Spresnilo však, že dodané vybavenie pomôže haitskej polícii v boji proti zločineckým gangom, ktoré na ostrove "podnecujú násilie a narúšajú tok kriticky potrebnej humanitárnej pomoci, čím bránia úsiliu zastaviť šírenie cholery".

Vybavenie prišlo viac ako mesiac po tom, ako jeden z najmocnejších haitských gangov obkľúčil terminál s pohonnými látkami a žiadal odstúpenie premiéra Ariela Henryho.

Demonštranti vtedy tiež zablokovali cesty vo veľkých mestách na protest proti prudkému nárastu cien pohonných hmôt. Premiér Henry tento nepopulárny krok začiatkom septembra vysvetlil tým, že jeho vláda si už nemôže dovoliť dotovať palivá.

Odvtedy sa na ostrove zatvorili čerpacie stanice, nemocnice obmedzili svoje služby a banky a obchody s potravinami sú otvorené len v obmedzenom rozsahu, pretože na Haiti sa znižujú zásoby pohonných hmôt, vody a iných produktov.

Majitelia palivového terminálu v sobotu oznámili, že neznámi ozbrojení muži už druhýkrát v priebehu tohto týždňa zaútočili na ich zariadenia a utiekli s viac ako 28.000 galónmi (105.991 litrov) ropných produktov.

(tasr)

Minúta  |  

Začal sa kľúčový zjazd čínskych komunistov. Prezident na ňom odmietol mentalitu studenej vojny

Čínsky prezident Si Ťin-pching v nedeľu v Pekingu otvoril zjazd Komunistickej strany Číny. Očakáva sa, že 2300 delegátov zjazdu potvrdí Si Ťin-pchinga vo funkcii na tretie päťročné funkčné obdobie, čím si upevní svoje postavenie najmocnejšieho čínskeho politika od čias Mao Ce-tunga.

Informovala o tom agentúra AP, ktorá dodala, že ak Si bude - podľa očakávaní - zvolený za straníckeho lídra, je takmer isté, že na marcovom výročnom zasadnutí Čínskeho národného ľudového zhromaždenia bude zvolený aj za prezidenta.

Na týždeň trvajúcom zjazde sa zúčastňuje viac ako 2000 delegátov zastupujúcich 96 miliónov členov strany. V rámci veľmi dobre pripraveného, väčšinou pre verejnosť uzavretého, "konkláve" delegáti vyberú aj členov približne 200-členného ústredného výboru strany, ktorý zasa vyberie 25-členné politbyro a jeho všemocný stály výbor - najvyšší orgán vedenia krajiny.

Na snímke delegáti počas prípravného stretnutia pred 20. Zjazdom Čínskej komunistickej strany vo Veľkej sále ľudu v Pekingu 15. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Testy, testy a testy

Zjazd sa koná v duchu prísnej politiky nulovej tolerancie covidu. Kým organizátori a novinári museli dva dni pred zjazdom ísť do tzv. bubliny, delegátom zjazdu nariadili, aby sa denne podrobovali testom na covid. Napriek tomu sa niektoré podujatia konajú prostredníctvom videospojenia, nie prezenčne.

Zjazd komunistickej strany otvorili v Paláci ľudu, obrovskej budove na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. Od úsvitu bolo v Pekingu badať posilnené hliadky polície. Účastníkov zjazdu vysadili z autobusov na prakticky prázdnom námestí obklopenom červenými vlajkami, napísala AP.

Niekoľko dní pred zjazdom sa v Pekingu objavili transparenty protestujúce proti vedeniu krajiny, úrady ich však rýchlo odstránili. Zábery tohto nezvyčajného a na čínske pomery ojedinelého protestu však už kolovali na sociálnych sieťach, kde však proti nim zasiahli cenzori.

Obyvatelia s ochrannými rúškami kráčajú okolo čínskej vlajky počas posledného dňa prázdnin Čínskeho národného dňa v Pekingu 7. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Si odmietol dvojité Štandardy

Si Ťin-pching v nedeľu vo svojom prejave na otvorení zjazdu vyhlásil, že Peking je proti "mentalite studenej vojny" v medzinárodnej diplomacii. "Čína... sa rozhodne stavia proti všetkým formám hegemónie a mocenskej politiky, proti mentalite studenej vojny, proti zasahovaniu do vnútornej politiky iných krajín, proti dvojitým štandardom," povedal Si delegátom zjazdu.

Podľa agentúry AFP Si tiež vyhlásil, že Peking "sa nikdy nebude usilovať o hegemóniu a nikdy sa nebude zapájať do expanzie". Vo svojom prejave sa Si venoval i boju proti korupcii, ktorý je podľa neho úspešný a skončil sa zdrvujúcim víťazstvom.

Špecifikoval, že jeho kampaň proti korupcii viedla k odstráneniu "vážnych skrytých nebezpečenstiev" vo vládnucej komunistickej strane a v čínskej ľudovej armáde.

AFP pritom pripomenula, že podľa kritikov Si využíva svoju protikorupčnú kampaň na potláčanie disentu v komunistickej strane.

Podľa čínskeho prezidenta je jeho krajina tiež odhodlaná bojovať proti zmene klímy na celom svete a bude sa aktívne podieľať na globálnych procesoch podnikaných v tejto oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská armáda zastrelila šéfdirigenta jedného z divadiel v Chersone

Ukrajinské ministerstvo kultúry v sobotu potvrdilo smrť šéfdirigenta Chersonského hudobno-dramatického divadla Jurija Kerpatenka. Z oficiálneho vyhlásenia vyplýva, že dirigenta zastrelila ruská armáda v jeho vlastnom dome 14. októbra po tom, čo "odmietol spolupracovať s okupantmi".

Podľa správ miestnych médií, na ktoré sa odvolala britská stanica BBC, Kerpatenko kategoricky odmietol účasť na koncerte 1. októbra organizovanom predstaviteľmi okupačnej správy mesta.

Kerpatenko pôsobil ako šéfdirigent divadla od roku 2004 a keď mesto okupovala ruská armáda, odmietol odtiaľ odísť,

Ruská armáda obsadila mesto Cherson hneď na začiatku vojny, takže je okupované už viac ako sedem mesiacov.

Začiatkom júla sa objavila informácia, že ruská armáda v Chersonskej oblasti uniesla 457 ľudí. Boli medzi nimi úradníci, starostovia i kňazi, informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Rusko a ním podporované úrady nedávno v Chersonskej oblasti zorganizovali referendum o jej pripojení k Ruskej federácii. Na základe tohto a plebiscitov v ďalších troch okupovaných oblastiach Ukrajiny bola 30. septembra v Kremli podpísaná dohoda o vstupe okupovaných ukrajinských území do Ruska. Toto rozhodnutie Západ neuznáva.

(tasr)

Minúta  |  

Poškodená časť ropovodu Družba je už opäť v plnej prevádzke, hlási Poľsko

Časť ropovodu Družba, ktorá bola tento týždeň poškodená, je už opäť v plnej prevádzke. Oznámil to v sobotu poľský prevádzkovateľ tohto ropovodu - spoločnosť PERN.

"Technické služby spoločnosti PERN v sobotu plne obnovili funkčnosť poškodenej časti ropovodu, ktorou sa ropa dodáva klientom tejto spoločnosti v Nemecku," informoval PERN vo vyhlásení, z ktorého cituje poľská agentúra PAP. V súčasnosti je tak ropa podľa PERN-u dodávaná pomocou oboch potrubí tzv. západnej sekcie. "Príčiny úniku sú (naďalej) predmetom vyšetrovania," dodala spoločnosť.

Únik ropy objavil PERN v utorok na jednom z potrubí ropovodu Družba, a to približne 70 kilometrov od mesta Plock v strednej časti Poľska. Diera bola na hlavnej trase, cez ktorú sa prepravuje ropa do Nemecka, a teda na tzv. severnej vetve ropovodu.

V stredu PERN uviedol, že neexistujú "žiadne známky akéhokoľvek zásahu tretích strán" súvisiaceho s únikom v potrubí. Spoločnosť následne vo štvrtok informovala, že pracuje na oprave poškodeného miesta ropovodu.

Firma PERN v sobotu po oznámení o obnovenej prevádzky v poškodenom mieste taktiež informovala, že jej tímy momentálne čistia okolie tohto miesta a "dávajú ho do pôvodného stavu".

Ropovod Družba je jedným z najdlhších ropovodov na svete. Po opustení Ruska sa rozvetvuje, pričom jeho severná vetva vedie cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka a južná cez Ukrajinu, Maďarsko, Slovensko a Česko.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemeckí Zelení podporili na zjazde strany ďalšie dodávky zbraní Ukrajine

Za dodávku ďalších zbraní Ukrajine sa na zjazde nemeckej strany Zelených v sobotu v Bonne vyslovila prevažná väčšina delegátov. Odmietli tiež viacero návrhov, v ktorých sa podpora dodávok zbraní pre ukrajinské sily kritizovala ako odklon od pacifistickej tradície strany. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková zdôraznila, že Berlín zásobuje Ukrajinu zbraňami práve preto, že Zelení sú stranou, ktorá sa zasadzuje za mier a ochranu ľudských práv. "Podporujeme ľudí pri ochrane ich životov," uviedla s tým, že jediný, kto nesie vinu za vojnu na Ukrajine, je ruský prezident Vladimir Putin.

Líder Zelených Omid Nouripour konštatoval, že "tieto zbrane zachraňujú ľudské životy". Sergey Lagodinsky, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu, v súvislosti s imperialistickými motívmi Kremľa povedal, že obrana a suverenita Ukrajiny je pre Zelených ako "antikolonialistickú stranu" záväzkom.

Šéfka nemeckej diplomacie poznamenala, že ide o hybridnú vojnu - nebojuje sa podľa jej slov len zbraňami, ale aj energiami, a tiež strachom a snahami o rozdeľovanie spoločnosti, čomu je potrebné zabrániť. Je podľa nej zrejmé, že ďalšou témou, ktorá bude rozdeľovať ľudí, bude migrácia. V tejto súvislosti poukázala na Srbsko, ktoré obvinila z toho, že cez svoje hranice púšťa mnohých migrantov bez víz, ktorí sa následne pokúšajú dostať do krajín EÚ.

Mnohí delegáti Zelených kritizovali povolenie na export zbraní do Saudskej Arábie a tiež spočiatku opatrné vyjadrenia vlády čo sa týka odsúdenia násilností počas iránskych protestov. Napriek rozsiahlemu zákazu vývozu zbraní do Saudskej Arábie totiž nemecká vláda v rámci spoločného programu Talianska, Španielska a Británie nedávno schválila dodávku vybavenia a munície v hodnote 36 miliónov eur.

Približne 800 zúčastnených delegátov sa na druhej časti zjazdu venovalo hlavne otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ako hosťujúca rečníčka vystúpila napríklad spoluzakladateľka ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial Irina Ščerbakovová. V nedeľu, počas záverečného dňa zjazdu, ktorý sa začal v piatok, sa budú Zelení zaoberať témou klimatickej politiky.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.