Preskočiť na obsah
  |  

Litva, Lotyšsko a Estónsko vyzývajú na vytvorenie špeciálneho tribunálu proti ruskému vedeniu

Ministri zahraničných vecí Estónska, Lotyšska a Litvy vyzvali Európsku úniu spolu s medzinárodnými partnermi, aby pomohli Ukrajine vytvoriť osobitný tribunál, ktorý bude súdiť najvyššie vedenie Ruskej federácie. Referuje o tom web eurointegration.com.ua.

„Medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý sa všetci snažíme brániť, nemôže prežiť, ak existuje beztrestnosť za činy, ktoré ho najmarkantnejšie porušujú: genocídu, vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a zločiny agresie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Nedávne úmyselné útoky na civilné domy, školy a ihriská, ako aj na civilnú infraštruktúru na Ukrajine, sú len najnovšou epizódou nevyprovokovanej ruskej teroristickej operácie voči ukrajinskému ľudu. Keďže brutálne útoky Ruska na Ukrajinu pokračujú, EÚ musí konať tak, aby zabezpečila, že hľadanie spravodlivosti a zodpovednosti za ohavné zločiny Ruska na Ukrajine bude stredobodom našej politiky,“ dodávajú ministri.

Žiadajú pokračovať v podpore vyšetrovania, ktoré vedie Ukrajina, niekoľko ďalších štátov, ako aj Medzinárodný trestný súd (ICC), „pretože zohráva kľúčovú úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, dokazovaní a trestaní tých, ktorí sú vinní z vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti“ spáchaných na Ukrajine“.

Upozorňujú však, že to nestačí, pretože „v súčasnosti neexistuje žiadny medzinárodný súd alebo tribunál, ktorý by mohol postaviť pred súd vyššie politické a vojenské vedenie Ruska za spáchanie zločinu agresie proti Ukrajine“. „Na vyplnenie tejto jurisdikčnej medzery je potrebné vytvoriť špeciálny tribunál na potrestanie zločinu agresie voči Ukrajine. EÚ spolu s našimi partnermi by mala byť v centre tohto úsilia,“ píšu.

Šéfovia diplomacie Litvy, Lotyšska a Estónska tvrdia, že zatiaľ čo ICC bude stíhať osoby za vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti, hlavnou zodpovednosťou špeciálneho tribunálu bude zločin agresie. „Kľúčoví podnecovatelia, vykonávatelia a sprostredkovatelia tejto agresie nemôžu uniknúť spravodlivosti len pre medzeru v medzinárodnej trestnej jurisdikcii,“ zhrnuli pobaltskí ministri.

(sita)

  |  

Neobľúbená premiérka. Konzervatívci v Spojenom kráľovstve sa údajne pokúsia zosadiť Trussovú

Britskí poslanci sa tento týždeň pokúsia zosadiť premiérku Liz Trussovú napriek varovaniu z Downing Street, že by to mohlo vyústiť do parlamentných volieb. Informoval o tom v nedeľu večer denník Daily Mail.

Viac než 100 poslancov vládnucej Konzervatívnej strany je pripravených predložiť listy s vyslovením nedôvery predsedníčke vlády Grahamovi Bradymu, ktorý organizuje voľby lídra konzervatívcov, uviedol bulvárny denník s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Spojené kráľovstvo, ktoré zachvátila politická kríza, prišlo od referenda o vystúpení z Európskej únie v roku 2016 o troch premiérov, pripomína agentúra Reuters.

Poslanci podľa Daily Mail vyzvú Bradyho, aby Trussovej odkázal, že "jej čas vypršal", prípadne aby zmenil stranícke pravidlá chrániace predsedníčku vlády pred hlasovaním o nedôvere 12 mesiacov a umožnil takéto hlasovanie hneď.

Graham sa údajne takémuto kroku bráni s argumentom, že Trussová a jej nový minister financií Jeremy Hunt si zaslúžia šancu predstaviť svoju ekonomickú stratégiu v návrhu rozpočtu 31. októbra.

Denník The Times medzitým priniesol správu o tom, že niektorí poslanci sa už stretli na tajných rozhovoroch o výmene Trussovej na poste lídra strany.

Trussová zvíťazila v súboji o lídra Konzervatívnej strany len minulý mesiac s prísľubom znižovania daní. V súčasnosti však bojuje o politické prežitie po tom, ako musela odvolať kľúčové časti svojho radikálneho protrhového programu a stráca dôveru, pokiaľ ide o schopnosť riadiť krajinu.

Politický a ekonomický chaos podnietil nespokojnosť v rámci Konzervatívnej strany, ktorá sa v prieskumoch výrazne prepadla za opozičnú Labouristickú stranu.

V nedeľu prví traja konzervatívni poslanci oznámili, že vyzvali Trussovú na odstúpenie. "V posledných týždňoch som sledoval, ako vláda podkopáva ekonomickú dôveryhodnosť Spojeného kráľovstva a nenapraviteľne štiepi našu stranu. Už toho bolo dosť," vyhlásil poslanec Jamie Wallis.

Britské nedeľníky zaplnili správy, podľa ktorých anonymné zdroje spomínajú ako favoritov poslancov na možných nástupcov Trussovej ministra obrany Bena Wallacea alebo exministra financií Rishiho Sunaka.

Trussová v príspevku pre denník The Sun priznala, že jej plány zachádzali "ďalej a rýchlejšie, než to trhy očakávali".

"Počúvala som, chápem to. Nemôžeme dláždiť cestu k ekonomike s nízkymi daňami a vysokým rastom bez toho, aby sme zachovali dôveru trhov v náš záväzok v zdravé financie," napísala.

  |  

V Kyjeve znova zneli sirény, bolo počuť výbuchy

Najmenej tri výbuchy bolo počuť v pondelok ráno v ukrajinskej metropole Kyjev. Došlo k nim po tom, ako sa spustili sirény leteckého poplachu. Informácie priniesli stanice BBC a Sky News, ako aj agentúry AFP a Reuters.

Explózie nastali okolo 7.00 miestneho času, uviedli spravodajcovia BBC a Reuters. Jeden z výbuchov zaznel blízko centra mesta. Novinári AFP predtým informovali o dvoch explóziách, ktoré sa odohrali týždeň po tom, ako ukrajinské hlavné mesto zasiahli viaceré ruské raketové útoky.

Riaditeľ štátnych ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin uviedol, že k novému ostreľovaniu došlo neďaleko kyjevskej hlavnej železničnej stanice. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na sociálnej sieti písal o výbuchoch v Ševčenkovom obvode v centre metropoly, kde sa nachádza historické centrum a vládne úrady.

Predstaviteľ kancelárie ukrajinského prezidenta krátko na to uviedol, že Kyjev zasiahli takzvané kamikadze drony.

Minulý pondelok si údery ruských síl, zamerané na početné ciele po celej Ukrajine, v čase raňajšej dopravnej špičky vyžiadali 19 mŕtvych.

(tasr)

  |  

Južná Kórea začala vojenské cvičenia v čase dohadov o jadrovej skúške KĽDR

Juhokórejská armáda začala v pondelok svoje každoročné vojenské cvičenia, ktoré sú zamerané na posilnenie jej schopnosti reagovať na jadrové a raketové hrozby Severnej Kórey.

Cvičenia potrvajú do soboty a sú ďalšími zo série juhokórejských manévrov z posledných týždňov, zahŕňajúcich aj jednotky z USA a Japonska. Konajú sa v čase pretrvávajúceho napätia v súvislosti s vojenskými aktivitami oboch krajín na Kórejskom polostrove.

Severná Kórea tento rok uskutočňuje skúšky zbraní v bezprecedentnom tempe. V piatok neďaleko militarizovanej hranice na polostrove odpálila balistickú raketu krátkeho doletu a stovky kusov delostreleckej munície. Pri námornej hranici súčasne uskutočnila prelet vojenských lietadiel.

Soul za to odsúdil Pchjongjang a zaviedol voči KĽDR prvé jednostranné sankcie za takmer päť rokov. Odôvodnil to porušením bilaterálnej vojenskej dohody z roku 2018, zakazujúcej "nepriateľské činy" v pohraničnej oblasti. Severná Kórea zasa obvinila juhokórejskú armádu, že vystupňovala napätie svojou delostreleckou paľbou.

Juhokórejskí predstavitelia uvádzajú, že Severná Kórea ukončila prípravy na svoju prvú jadrovú skúšku od roku 2017. Mohla by ju podľa nich vykonať medzi zjazdom čínskej komunistickej strany, ktorý sa začal v nedeľu, a voľbami v USA zo 7. novembra. Niektorí analytici však neočakávajú prípadný test jadrovej zbrane KĽDR pred ukončením čínskeho zjazdu, dodáva Reuters.

(tasr)

  |  

Vojna na Ukrajine priviedla do chudoby štyri milióny detí, odhaduje UNICEF

Invázia Ruska na Ukrajinu a jej ekonomické následky uvrhli do chudoby štyri milióny detí vo východnej Európe a Strednej Ázii. Uviedol to v pondelok Detský fond OSN (UNICEF), informuje správa agentúry AFP.

"Deti nesú najťažšie bremeno hospodárskej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine," uviedol UNICEF. Ďalšie štyri milióny detí, ktoré sa v zmienených regiónoch ocitli v chudobe v dôsledku tohto konfliktu a rastúcej inflácie, predstavujú podľa organizácie nárast o 19 percent od roku 2021.

UNICEF vychádzal zo štúdie údajov z 22 krajín. Najviac zasiahnuté od februárového útoku Moskvy na susednú krajinu boli ruské a ukrajinské deti.

"Na Rusko pripadajú takmer tri štvrtiny celkového nárastu počtu detí žijúcich v chudobe v dôsledku vojny na Ukrajine a krízy životných nákladov v celom regióne, keď tam teraz žije pod hranicou chudoby ďalších 2,8 milióna detí," vyplýva zo zistení fondu. Ide podľa neho o výsledok účinku západných sankcií na ruskú ekonomiku v spojení s veľkou populáciou krajiny.

Na Ukrajine sa počet detí žijúcich v chudobe zvýšil o pol milióna. Nasledovalo Rumunsko s ďalšími 110-tisíc deťmi v chudobe.

"Ak tieto deti a rodiny nepodporíme teraz, prudký nárast detskej chudoby bude mať takmer určite za následok stratu životov, vzdelania a budúcnosti," uviedla regionálna riaditeľka UNICEF pre Európu a Strednú Áziu Afshan Khanová.

Čím je rodina chudobnejšia, tým väčšiu časť príjmov musí vynakladať na potraviny a palivo. Zostane jej tak menej na zdravotnú starostlivosť o deti a ich vzdelávanie, vysvetlila organizácia. Týmto deťom tiež viac hrozí násilie, vykorisťovanie a zneužívanie.

Uvedené zvýšenie počtu detí žijúcich v chudobe môže podľa UNICEF znamenať, že len tento rok zomrie ešte pred svojimi prvými narodeninami ďalších 4 500 detí a do škôl prestane chodiť ďalších 117-tisíc detí.

(tasr)

  |  

Macron žiada solidaritu Nemecka v otázke energií

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v nedeľu Nemecko, aby preukázalo európsku solidaritu v súvislosti s rastúcimi cenami energií. Varoval, že mnohomiliardový plán Berlína na pomoc nemeckým spotrebiteľom by mohol viesť k deformáciám. Informovala o tom agentúra AFP.

"Nemôžeme sa držať národných politík, pretože to vytvára deformácie na európskom kontinente," povedal francúzsky líder v rozhovore pre pondelkové vydanie denníka Les Echos. "Rovnako ako v prípade covidovej krízy je aj toto pre našu Európu momentom pravdy… Musíme konať jednotne a solidárne."

Vláda nemeckého kancelára Olafa Scholza avizovala podporný program na ochranu domácností a firiem v krajine v hodnote 200 miliárd eur. Podľa kritikov to môže zvýhodniť Nemecko a jeho podniky, pretože iné krajiny si takéto opatrenia na národnej úrovni nemôžu dovoliť. Berlín je preto pod tlakom viacerých partnerov v EÚ na väčšiu finančnú solidárnosť.

"Ak chceme koherentný prístup, musíme prijať európsku stratégiu, nie národné stratégie," uviedol Macron. Ako však dodal, nestráca dôveru v to, že Francúzsko a Nemecko majú silný vzťah a "dokážu spolu zrealizovať ambicióznu stratégiu".

Lídri členských štátov EÚ sa pokúsia nájsť spoločnú reakciu na nárast cien energií na summite, ktorý sa bude konať v Bruseli vo štvrtok a piatok. "Existuje európska solidarita s Nemeckom a je normálne, že existuje nemecká solidarita s Európou," zdôraznil Macron v interview.

(tasr)

(tasr)