Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka odmieta, že by šíril ruskú propagandu. Takéto obvinenia považuje za čisto politické a neobjektívne

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by šíril ruskú propagandu. Takéto obvinenia považuje za čisto politické a neobjektívne. Nesúhlasí ani s jeho kritikou v súvislosti s prípadom tragickej streľby v centre Bratislavy. Počas svojho pondelkového vyhlásenia apeloval na politikov, aby nezavádzali verejnosť.

Poukázal na to, že osoba generálneho prokurátora je dlhodobo očierňovaná a v posledných dňoch situácie graduje, keď je do toho vťahovaná aj prezidentka Zuzana Čaputová.

"Som obviňovaný z toho, že som zdieľal nejaký status, že som šíriteľ proruskej propagandy," poznamenal. V prípade situácie s vojnovými hrobmi v Ladomirovej bolo podľa jeho slov potrebné dať verejnosti odkaz, že vec sa riadne prešetrí. Dôrazne tiež odmietol, že by bol pod vplyvom ruského veľvyslanca.

Žilinka nerozumie ani jeho kritike za postoj k nedávnej tragickej streľbe v Bratislave. Upozornil, že odsúdil akékoľvek formy neznášanlivosti a situáciu riešil v rámci svojich kompetencií. "Ubezpečujem každého, že ja nerozlišujem medzi ľuďmi," doplnil.

Obvinenia vníma ako pokračujúcu diskreditáciu jeho osoby. Poukázal na to, že pred Generálnou prokuratúrou SR sú v blízkom čase rozhodnutia v citlivých celospoločenských kauzách a ak má ísť o nátlak, tak nefunguje.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vyšle expertov na monitorovanie situácie na arménsko-azerbajdžanskej hranici

Ministri zahraničných vecí EÚ sa v pondelok v Luxemburgu dohodli na vyslaní 40 expertov z krajín Únie na monitorovanie situácie pozdĺž arménskej strany medzinárodnej hranice s Azerbajdžanom. Ich cieľom bude monitorovať, analyzovať a podávať správy o situácii.

Vyslaniu misie expertov predchádzalo štvorstranné stretnutie prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva, arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a predsedu Európskej rady Charlesa Michela 6. októbra.

Šéf diplomacie Josep Borrell v správe pre médiá spresnil, že cieľom misie bude vybudovať dôveru a upokojiť nestabilnú situáciu. "Je to ďalší dôkaz záväzku EÚ prispieť ku konečnému cieľu, ktorým je trvalo udržateľný mier na južnom Kaukaze," uviedol Borrell.

Experti budú dočasne nasadení z pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM Georgia), aby sa situácia čo najrýchlejšie upokojila. Monitorovacia misia bude dočasná a nebude trvať dlhšie ako dva mesiace.

Arménsko a Azerbajdžan počas stretnutia Európskeho politického spoločenstva v Prahe (6. októbra) potvrdili svoj záväzok voči Charte OSN a deklarácii z Alma-Aty z decembra 1991, že si vzájomne uznávajú územnú celistvosť a suverenitu. Potvrdili, že to bude základom pre prácu hraničných komisií. Najbližšie zasadnutie hraničných komisií bude do konca októbra v Bruseli.

(tasr)

Minúta  |  

SaS navrhuje vytvoriť inštitút partnerského spolužitia. Tvrdí, že nejde o snahu presadiť homosexuálne manželstvá

Opozičná strana SaS chce zlepšiť postavenie LGBTI komunity. Okrem iného chce presadiť zavedenie partnerského spolužitia na základe notárskej zápisnice, bezpodielového spoluvlastníctva spolužijúcich partnerov či zaradenie partnerov medzi blízke osoby a sprístupnenie zdravotnej dokumentácie.

V pondelok o tom informoval poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (SaS) s tým, že o partnerskom spolužití by malo plénum rokovať na októbrovej schôdzi.

Ozrejmil, že navrhujú vytvoriť inštitút partnerského spolužitia. Odmietol, že by išlo o zavedenie manželstva párov rovnakého pohlavia. "Je to iba úprava niektorých majetkových práv a niektorých životných situácií," zdôraznil. Tie chce SaS zlepšiť, aby neboli páry rovnakého pohlavia znevýhodnené voči párom žijúcim v manželskom zväzku.

Cieľom je podľa neho potvrdiť vzájomný vzťah dvoch fyzických osôb vo vzťahu k štátu a tretím osobám.

"Týka sa to nielen párov rovnakého pohlavia, ale aj odlišného, ktorí z nejakého dôvodu nechcú vstúpiť do manželstva," doplnil Dostál. Poslanci by sa mali návrhom zaoberať na októbrovej schôdzi.

"Nejaké bilaterálne rokovania sa už konajú medzi jednotlivými poslancami," spresnila poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).

(tasr)

Minúta  |  

Ruské jadrové hrozby je potrebné brať vážne, varovala nemecká ministerka obrany

Ruské vyhrážky jadrovými útokmi treba brať vážne, povedala v pondelok nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová. Takisto zdôraznila význam cvičení NATO a dodávok systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu.

Ruské hrozby netreba pokladať za zavádzanie, ale treba ich "brať vážne". "Vážny prístup však neznamená nechať sa týmito hrozbami paralyzovať, ale ich pozorne sledovať," povedala Lambrechtová vo vysielaní verejnoprávnej televízie ZDF. Na to podľa jej slov slúžia aj vojenské cvičenia.

V pondelok sa začína cvičenie NATO Steadfast Noon zamerané na otestovanie nukleárnych síl. Vzdušné sily počas Steadfast Noon precvičujú použitie amerických jadrových bômb umiestnených v Európe počas skúšobných letov bez skutočných zbraní. Na manévroch sa zúčastňuje aj Nemecko.

Nemecko sa podľa Lambrechtovej bude podieľať aj na vojenskej misii EUMAM, ktorá poskytne výcvik 15-tisíc ukrajinských vojakov. Ministri členských krajín EÚ majú dohodu o výcviku schváliť v pondelok. Nemecká ministerka obrany pripomenula, že jej krajina už ukrajinským vojakom poskytuje výcvik pri ovládaní obrnených vozidiel a ďalších technológií.

Nemecko by takisto v priebehu nasledujúceho roka malo Ukrajine dodať ďalšie tri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T "Protivzdušná obrana je momentálne to najdôležitejšie, čo Ukrajina potrebuje," povedala a pripomenula, že je potrebné vyplniť aj medzery v európskom systéme protivzdušnej obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské útoky podľa Zelenského Ukrajincov nedokážu zlomiť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že Rusko na území Ukrajiny spustilo útoky dronmi a raketami; Ukrajincov však tieto útoky "nezlomia".

"Celú noc a počas celého rána nepriateľ terorizuje civilné obyvateľstvo," povedal Zelenskyj. Dodal, že ruské sily útočia samovražednými dronmi a raketovými strelami na celom území. "Nepriateľ môže útočiť na naše mestá; nás však nedokáže zlomiť," povedal prezident.

Zelenskyj tiež potvrdil, že útoky na Kyjev v pondelok ráno poškodili aj obytnú budovu.

V pondelok ráno sa v Kyjeve spustili sirény leteckého poplachu okolo 7.00 miestneho času, po ktorom nasledovali najmenej tri výbuchy. Útoky zaznamenali v noci na pondelok aj v Dnepropetrovskej oblasti a v meste Záporožie.

(tasr)

Minúta  |  

Irán plánuje Rusku dodať balistické rakety, píše The Washington Post

Irán plánuje Rusku dodať ďalšie zbrane vrátane balistických rakiet. V nedeľu to uviedol americký denník The Washington Post, ktorý sa odvoláva na nemenovaných západných bezpečnostných predstaviteľov.

Iránska vláda vyslala v septembri do Ruska delegáciu, aby sa dohodla na konečných podmienkach zvýšených dodávok zbraní, tvrdia nemenovaní západní predstavitelia. Dohoda údajne zahŕňa aj dva typy balistických rakiet krátkeho doletu – Fátih-110 a Zólfaghár.

Teherán plánuje Moskve dodať aj vysoký počet samovražedných dronov Šáhid-136, dodali predstavitelia.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ budú v pondelok diskutovať o sankciách na Teherán za dovoz iránskych bezpilotných lietadiel do Ruska. Francúzsko a Nemecko považujú akýkoľvek predaj iránskych dronov Moskve za porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady (BR) OSN z roku 2015.

Ruská armáda na Ukrajina v uplynulých týždňoch vo zvýšenej miere útočila pomocou iránskych dronov Šáhid-136. Tieto zariadenia boli podľa ukrajinských predstaviteľov použité aj pri pondelkových útokoch na Kyjev. Teherán však popiera, že by tieto drony dodával Rusku. Kremeľ sa k týmto udalostiam doposiaľ nevyjadril.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.