Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Etiópska vláda sa zaviazala k mierovému riešeniu aj obranným krokom v Tigraji

Etiópska vláda sa v pondelok opätovne zaviazala, že bude viesť mierové rozhovory pod vedením Africkej únie (AÚ). Zároveň však prijme "obranné opatrenia" vrátane obsadenia letísk a ďalších federálnych zariadení vo zväzovom štáte Tigraj.

"Tieto opatrenia si nevynútili len opakované útoky Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF), ale aj aktívna tajná dohoda s nepriateľskými zahraničnými mocnosťami," uviedla vládna komunikačná služba vo vyhlásení.

Šéf Komisie AÚ Moussa Faki Mahamat v nedeľu vyzval na "okamžité, bezpodmienečné prímerie" a žiadal, aby sa obe strany konfliktu "opäť zaviazali k dialógu". Tigrajskí povstalci v nedeľu uviedli, že sú "pripravení pristúpiť na okamžité zastavenie nepriateľských akcií", pričom vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby tlačilo na etiópsku vládu, aby prišla k rokovaciemu stolu.

Addis Abeba vyhlásila, že sa "zaviazala k mierovému riešeniu konfliktu prostredníctvom mierových rokovaní pod vedením AÚ". Vláda zároveň dodala, že spolu s tým prijme "obranné opatrenia" na ochranu suverenity a územnej celistvosti krajiny pred vnútornými a vonkajšími hrozbami.

"Je preto nevyhnutné, aby etiópska vláda prevzala okamžitú kontrolu nad všetkými letiskami a ďalšími federálnymi zariadeniami v regióne," uvádza sa vo vyhlásení.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť regionálnu vládu vedenú TPLF. V marci 2022 bojujúce strany uzavreli prímerie, ktoré v auguste prerušilo obnovenie bojov.

Generálny tajomník OSN António Guterres, Spojené štáty a ďalšie západné mocnosti vyjadrili znepokojenie nad zhoršujúcim sa násilím v Tigraji a vyzvali na mierové urovnanie konfliktu.

(tasr)

Minúta  |  

V Európskej únii zomrelo pri dopravných nehodách vlani takmer 20-tisíc ľudí. Najhoršie dopadli Rumuni

V roku 2021 prišlo na cestách členských krajín EÚ o život 18 892 ľudí. Vyplýva to zo štatistík, ktoré v pondelok zverejnila Európska komisia (EK). Štatistika nehodovosti a úmrtí na európskych cestách bola oznámená v čase každoročného udeľovania cien Excellence in Road Safety Awards za inovatívne projekty v oblasti bezpečnosti na cestách.

V porovnaní s rokom 2020 je 18 892 obetí šesťpercentný nárast. V rokoch 2019 až 2020 bolo obetí cestnej premávky o 17 percent menej, čo silne ovplyvnila nižšia úroveň dopravy pre pandémiu koronavírusu.
V celej EÚ bolo v roku 2021 v priemere 45 úmrtí nehôd na cestách na milión obyvateľov. Najlepšie na tom bolo Švédsko (18 obetí/milión obyvateľov) a Dánsko (23/milión), najhoršie Rumunsko (93/milión), Bulharsko (81/milión) a Lotyšsko (78/milión).

Slovensko so 47 úmrtiami na cestách na milión obyvateľov v roku 2021 sa ocitlo mierne nad priemerom EÚ, na 14 priečke z 27 členských kraj Únie. Počet smrteľných nehôd nehôd sa zvýšil o päť percent po rekordne nízkej úrovni v roku 2020. Na Slovensku medzi rokmi 2019 a 2021 klesol počet úmrtí na cestách o štyri percentá, priemerný pokles v EÚ bol na úrovni 13 percent.

EK spresnila, že aj za prvých sedem mesiacov roku 2022 predbežné údaje ukazujú nárast úmrtí na cestách o viac ako desať percent v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021. Tento trend je nižší ako boli štatistiky spred pandémie.

V rámci svojej stratégie s názvom "Vision Zero" EK úzko spolupracuje s členskými štátmi na komplexnom prístupe k bezpečnému systému, ktorý zahŕňa bezpečné vozidlá, bezpečnú infraštruktúru, bezpečné používanie ciest a lepšiu starostlivosť po nehode. Tento moderný prístup je všeobecne akceptovaný ako najlepší prostriedok na riešenie bezpečnosti na cestách.

Komisia v pondelok zverejnila aj sériu správ o bezpečnosti cestnej premávky, ktoré zahŕňajú napríklad používania bezpečnostných pásov, zraniteľnosť detí, cyklistov, seniorov alebo rozptyľovanie vodiča počas jazdy.

(tasr)

Minúta  |  

Putin konfliktom na Ukrajine vyhlásil vojnu Západu, vyhlásil šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby

Ruská invázia na Ukrajinu je vyhlásením vojny celému západnému demokratickému svetu. Povedal to v pondelok šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl. Kahl to uviedol na verejnom zasadnutí Parlamentného kontrolného grémia Spolkového snemu (PKGr), ktoré má na starosti nemecké tajné služby.

Ruský prezident bude podľa šéfa BND aj naďalej používať násilie na dosiahnutie politických cieľov – tak, ako to robil aj v Čečensku, Gruzínsku, Sýrii, na Kryme a Donbase. Kahl takisto vyjadril presvedčenie, že konflikt bude pokračovať aj na budúci rok, pretože žiadna zo strán "nie je ochotná vzdať sa územia".

Udalosti ako vojna na Ukrajine podľa Kahla potvrdzujú, prečo Nemecko potrebuje tajné služby. Za ďalšie veľké hrozby označil "autokratickú Čínu", ktorá sa stáva superveľmocou.

Šéfka nemeckej Vojenskej kontrarozviedky (MAD) Martina Rosenbergová povedala, že činnosť čínskych tajných služieb voči nemeckej armáde "už roky dosahuje vysokú úroveň".

Témy zasadaní PKRg bývajú obyčajne utajené. Raz ročne však býva vypočutie šéfov nemeckých spravodajských služieb verejné, pripomína agentúra DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka odmieta, že by šíril ruskú propagandu. Takéto obvinenia považuje za čisto politické a neobjektívne

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by šíril ruskú propagandu. Takéto obvinenia považuje za čisto politické a neobjektívne. Nesúhlasí ani s jeho kritikou v súvislosti s prípadom tragickej streľby v centre Bratislavy. Počas svojho pondelkového vyhlásenia apeloval na politikov, aby nezavádzali verejnosť.

Poukázal na to, že osoba generálneho prokurátora je dlhodobo očierňovaná a v posledných dňoch situácie graduje, keď je do toho vťahovaná aj prezidentka Zuzana Čaputová.

"Som obviňovaný z toho, že som zdieľal nejaký status, že som šíriteľ proruskej propagandy," poznamenal. V prípade situácie s vojnovými hrobmi v Ladomirovej bolo podľa jeho slov potrebné dať verejnosti odkaz, že vec sa riadne prešetrí. Dôrazne tiež odmietol, že by bol pod vplyvom ruského veľvyslanca.

Žilinka nerozumie ani jeho kritike za postoj k nedávnej tragickej streľbe v Bratislave. Upozornil, že odsúdil akékoľvek formy neznášanlivosti a situáciu riešil v rámci svojich kompetencií. "Ubezpečujem každého, že ja nerozlišujem medzi ľuďmi," doplnil.

Obvinenia vníma ako pokračujúcu diskreditáciu jeho osoby. Poukázal na to, že pred Generálnou prokuratúrou SR sú v blízkom čase rozhodnutia v citlivých celospoločenských kauzách a ak má ísť o nátlak, tak nefunguje.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vyšle expertov na monitorovanie situácie na arménsko-azerbajdžanskej hranici

Ministri zahraničných vecí EÚ sa v pondelok v Luxemburgu dohodli na vyslaní 40 expertov z krajín Únie na monitorovanie situácie pozdĺž arménskej strany medzinárodnej hranice s Azerbajdžanom. Ich cieľom bude monitorovať, analyzovať a podávať správy o situácii.

Vyslaniu misie expertov predchádzalo štvorstranné stretnutie prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva, arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a predsedu Európskej rady Charlesa Michela 6. októbra.

Šéf diplomacie Josep Borrell v správe pre médiá spresnil, že cieľom misie bude vybudovať dôveru a upokojiť nestabilnú situáciu. "Je to ďalší dôkaz záväzku EÚ prispieť ku konečnému cieľu, ktorým je trvalo udržateľný mier na južnom Kaukaze," uviedol Borrell.

Experti budú dočasne nasadení z pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM Georgia), aby sa situácia čo najrýchlejšie upokojila. Monitorovacia misia bude dočasná a nebude trvať dlhšie ako dva mesiace.

Arménsko a Azerbajdžan počas stretnutia Európskeho politického spoločenstva v Prahe (6. októbra) potvrdili svoj záväzok voči Charte OSN a deklarácii z Alma-Aty z decembra 1991, že si vzájomne uznávajú územnú celistvosť a suverenitu. Potvrdili, že to bude základom pre prácu hraničných komisií. Najbližšie zasadnutie hraničných komisií bude do konca októbra v Bruseli.

(tasr)

Minúta  |  

SaS navrhuje vytvoriť inštitút partnerského spolužitia. Tvrdí, že nejde o snahu presadiť homosexuálne manželstvá

Opozičná strana SaS chce zlepšiť postavenie LGBTI komunity. Okrem iného chce presadiť zavedenie partnerského spolužitia na základe notárskej zápisnice, bezpodielového spoluvlastníctva spolužijúcich partnerov či zaradenie partnerov medzi blízke osoby a sprístupnenie zdravotnej dokumentácie.

V pondelok o tom informoval poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (SaS) s tým, že o partnerskom spolužití by malo plénum rokovať na októbrovej schôdzi.

Ozrejmil, že navrhujú vytvoriť inštitút partnerského spolužitia. Odmietol, že by išlo o zavedenie manželstva párov rovnakého pohlavia. "Je to iba úprava niektorých majetkových práv a niektorých životných situácií," zdôraznil. Tie chce SaS zlepšiť, aby neboli páry rovnakého pohlavia znevýhodnené voči párom žijúcim v manželskom zväzku.

Cieľom je podľa neho potvrdiť vzájomný vzťah dvoch fyzických osôb vo vzťahu k štátu a tretím osobám.

"Týka sa to nielen párov rovnakého pohlavia, ale aj odlišného, ktorí z nejakého dôvodu nechcú vstúpiť do manželstva," doplnil Dostál. Poslanci by sa mali návrhom zaoberať na októbrovej schôdzi.

"Nejaké bilaterálne rokovania sa už konajú medzi jednotlivými poslancami," spresnila poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.