Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tragickú streľbu v gej bare prekvalifikovali na teroristický útok. Jeho schvaľovanie môže viesť k väzbe

Prípad tragickej streľby na Zámockej ulici v Bratislave, ktorý si vyžiadal dve obete, prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry po konzultácii so špeciálnym prokurátorom zmenil právnu kvalifikáciu skutku streľby na Zámockej ulici v Bratislave na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku," spresnila. Doplnila, že z doteraz zabezpečených dôkazov je zrejmé, že stíhaný skutok vykazuje všetky zákonné znaky tohto trestného činu.

Úrad špeciálnej prokuratúry v tejto súvislosti pripomína, že jedna z foriem účasti na terorizme je verejné schvaľovanie teroristického útoku, za ktoré hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

"Podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica budú orgány činné v trestnom konaní postupovať razantne pri odhaľovaní a trestnom stíhaní páchateľov schvaľovania trestného činu teroristického útoku," vyhlásila Tökölyová.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu (12. 10.) večer pred gej barom Tepláreň k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

NATO spustilo vojenské cvičenie Steadfast Noon. Je zamerané na jadrové odstrašovanie

Severoatlantická aliancia v pondelok spustila každoročné vojenské cvičenie v západnej Európe zamerané na jadrové odstrašovanie známe ako Steadfast Noon. Manévre sa konajú v období rastúceho napätie v súvislosti so skrytými vyhrážkami ruského prezidenta Vladimíra Putina o použití jadrových zbraní.

NATO zdôraznilo, že "rutinná výcviková aktivita" bola naplánovaná ešte pred ruským útokom na Ukrajinu vo februári a nesúvisí so súčasnou situáciou.

Manévre 30-člennej Aliancie potrvajú do 30. októbra a zúčastnia sa na nich aj americké bombardéry Boeing B-52. Do cvičných letov nad Belgickom, Britániou a Severným morom sa celkovo zapojí asi 60 lietadiel a 14 krajín, uvádza NATO na svojej oficiálnej webovej stránke.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietal výzvu na zrušenie cvičení Steadfast Noon po vystupňovaní jadrovej rétoriky prezidenta Vladimíra Putina v súvislosti s neúspechmi ruskej armády na Ukrajine. "Vyslalo by to veľmi silný signál, ak by sme teraz zrazu zrušili rutinné dlho plánované cvičenia pre vojnu na Ukrajine," povedal Stoltenberg minulý týždeň.

"Musíme pochopiť, že pevné a predvídateľné správanie NATO a naša vojenská sila sú najlepšími spôsobmi na zabránenie eskalácie," uviedol šéf aliancie. NATO napriek eskalujúcej rétorike Moslvy nepozoruje žiadnu zmenu v jej jadrovom postoji.

Podľa spoločného jadrového programu NATO môžu americké jadrové zbrane v Európe použiť v núdzi aj lietadlá partnerských štátov ak by došlo k bojom s nepriateľskými silami.

Americké jadrové zbrane sú podľa neoficiálnych informácií uskladnené v Belgicku, Turecku, Holandsku a Nemecku.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Varoval Izrael pred dodávkami zbraní na Ukrajinu. Zničilo by to všetky naše bilaterálne vzťahy

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok varoval Izrael pred dodávkami zbraní na Ukrajinu, ktoré by vážne poškodilo vzťahy Moskvy s Jeruzalemom.

"Zdá sa, že sa Izrael pripravuje na dodávky zbraní kyjevskému režimu. Veľmi neuvážený krok. Zničilo by to všetky bilaterálne vzťahy medzi našimi krajinami," napísal Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Izrael poslal na Ukrajinu humanitárnu pomoc vrátane heliem, no zbrane doposiaľ Kyjevu nedodal, píše agentúra AFP. Izraelská vláda sa snaží udržiavať vzťahy s Moskvou a má obavy z ruskej vojenskej prítomnosti na svojich hraniciach so Sýriou na severe krajiny. Izraelská armáda tam pravidelne podniká útoky zamerané na proiránske milície, pripomína AFP.

Hovorkyňa izraelského premiéra Jaira Lapida, ktorý zastáva aj post ministra zahraničných vecí, pre AFP uviedla, že premiérov úrad nebude Medvedevove vyjadrenie komentovať.

(tasr)

Minúta  |  

Etiópska vláda sa zaviazala k mierovému riešeniu aj obranným krokom v Tigraji

Etiópska vláda sa v pondelok opätovne zaviazala, že bude viesť mierové rozhovory pod vedením Africkej únie (AÚ). Zároveň však prijme "obranné opatrenia" vrátane obsadenia letísk a ďalších federálnych zariadení vo zväzovom štáte Tigraj.

"Tieto opatrenia si nevynútili len opakované útoky Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF), ale aj aktívna tajná dohoda s nepriateľskými zahraničnými mocnosťami," uviedla vládna komunikačná služba vo vyhlásení.

Šéf Komisie AÚ Moussa Faki Mahamat v nedeľu vyzval na "okamžité, bezpodmienečné prímerie" a žiadal, aby sa obe strany konfliktu "opäť zaviazali k dialógu". Tigrajskí povstalci v nedeľu uviedli, že sú "pripravení pristúpiť na okamžité zastavenie nepriateľských akcií", pričom vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby tlačilo na etiópsku vládu, aby prišla k rokovaciemu stolu.

Addis Abeba vyhlásila, že sa "zaviazala k mierovému riešeniu konfliktu prostredníctvom mierových rokovaní pod vedením AÚ". Vláda zároveň dodala, že spolu s tým prijme "obranné opatrenia" na ochranu suverenity a územnej celistvosti krajiny pred vnútornými a vonkajšími hrozbami.

"Je preto nevyhnutné, aby etiópska vláda prevzala okamžitú kontrolu nad všetkými letiskami a ďalšími federálnymi zariadeniami v regióne," uvádza sa vo vyhlásení.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť regionálnu vládu vedenú TPLF. V marci 2022 bojujúce strany uzavreli prímerie, ktoré v auguste prerušilo obnovenie bojov.

Generálny tajomník OSN António Guterres, Spojené štáty a ďalšie západné mocnosti vyjadrili znepokojenie nad zhoršujúcim sa násilím v Tigraji a vyzvali na mierové urovnanie konfliktu.

(tasr)

Minúta  |  

V Európskej únii zomrelo pri dopravných nehodách vlani takmer 20-tisíc ľudí. Najhoršie dopadli Rumuni

V roku 2021 prišlo na cestách členských krajín EÚ o život 18 892 ľudí. Vyplýva to zo štatistík, ktoré v pondelok zverejnila Európska komisia (EK). Štatistika nehodovosti a úmrtí na európskych cestách bola oznámená v čase každoročného udeľovania cien Excellence in Road Safety Awards za inovatívne projekty v oblasti bezpečnosti na cestách.

V porovnaní s rokom 2020 je 18 892 obetí šesťpercentný nárast. V rokoch 2019 až 2020 bolo obetí cestnej premávky o 17 percent menej, čo silne ovplyvnila nižšia úroveň dopravy pre pandémiu koronavírusu.
V celej EÚ bolo v roku 2021 v priemere 45 úmrtí nehôd na cestách na milión obyvateľov. Najlepšie na tom bolo Švédsko (18 obetí/milión obyvateľov) a Dánsko (23/milión), najhoršie Rumunsko (93/milión), Bulharsko (81/milión) a Lotyšsko (78/milión).

Slovensko so 47 úmrtiami na cestách na milión obyvateľov v roku 2021 sa ocitlo mierne nad priemerom EÚ, na 14 priečke z 27 členských kraj Únie. Počet smrteľných nehôd nehôd sa zvýšil o päť percent po rekordne nízkej úrovni v roku 2020. Na Slovensku medzi rokmi 2019 a 2021 klesol počet úmrtí na cestách o štyri percentá, priemerný pokles v EÚ bol na úrovni 13 percent.

EK spresnila, že aj za prvých sedem mesiacov roku 2022 predbežné údaje ukazujú nárast úmrtí na cestách o viac ako desať percent v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021. Tento trend je nižší ako boli štatistiky spred pandémie.

V rámci svojej stratégie s názvom "Vision Zero" EK úzko spolupracuje s členskými štátmi na komplexnom prístupe k bezpečnému systému, ktorý zahŕňa bezpečné vozidlá, bezpečnú infraštruktúru, bezpečné používanie ciest a lepšiu starostlivosť po nehode. Tento moderný prístup je všeobecne akceptovaný ako najlepší prostriedok na riešenie bezpečnosti na cestách.

Komisia v pondelok zverejnila aj sériu správ o bezpečnosti cestnej premávky, ktoré zahŕňajú napríklad používania bezpečnostných pásov, zraniteľnosť detí, cyklistov, seniorov alebo rozptyľovanie vodiča počas jazdy.

(tasr)

Minúta  |  

Putin konfliktom na Ukrajine vyhlásil vojnu Západu, vyhlásil šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby

Ruská invázia na Ukrajinu je vyhlásením vojny celému západnému demokratickému svetu. Povedal to v pondelok šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl. Kahl to uviedol na verejnom zasadnutí Parlamentného kontrolného grémia Spolkového snemu (PKGr), ktoré má na starosti nemecké tajné služby.

Ruský prezident bude podľa šéfa BND aj naďalej používať násilie na dosiahnutie politických cieľov – tak, ako to robil aj v Čečensku, Gruzínsku, Sýrii, na Kryme a Donbase. Kahl takisto vyjadril presvedčenie, že konflikt bude pokračovať aj na budúci rok, pretože žiadna zo strán "nie je ochotná vzdať sa územia".

Udalosti ako vojna na Ukrajine podľa Kahla potvrdzujú, prečo Nemecko potrebuje tajné služby. Za ďalšie veľké hrozby označil "autokratickú Čínu", ktorá sa stáva superveľmocou.

Šéfka nemeckej Vojenskej kontrarozviedky (MAD) Martina Rosenbergová povedala, že činnosť čínskych tajných služieb voči nemeckej armáde "už roky dosahuje vysokú úroveň".

Témy zasadaní PKRg bývajú obyčajne utajené. Raz ročne však býva vypočutie šéfov nemeckých spravodajských služieb verejné, pripomína agentúra DPA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.