Preskočiť na obsah
  |  

Orbán pred samitom EÚ viedol prípravné rokovania o zrušení sankcií voči Rusku

V rámci prípravy na samit Európskej únie, ktorý sa bude konať v druhej polovici tohto týždňa, viedol predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok prípravné rokovania s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a s premiérmi štyroch krajín EÚ o sankciách Únie voči Rusku. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

Orbán prostredníctvom videokonferencie hovoril zároveň s maltským premiérom Robertom Abelom, belgickým premiérom Alexandrom De Croom, predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom a aj s premiérom Slovinska Robertom Golobom.

Orbán podľa svojho hovorcu Bertalana Havasiho povedal, že Maďarsko bolo síce oslobodené od všetkých negatívnych sankcií na svojom energetickom trhu, problémom však je, že v rámci spoločného európskeho trhu vysoké ceny energií ovplyvňujú aj jeho krajinu.

,,Konečným riešením vysokých cien energií by bolo, keby EÚ upustila od svojej sankčnej politiky," zdôraznil pri týchto rokovaniach maďarský premiér.

Havasi pripomenul Orbánovo piatkové vyjadrenie pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió, že bruselské sankcie sú nesprávne, pričom ich nesprevádzajú žiadne návrhy na zníženie cien. Tieto sankcie spôsobili prudkú infláciu a Maďarsko musí platiť "sankčný príplatok" za energie, vysvetlil Orbán.

(tasr)

  |  

Irán avizuje okamžitú reakciu na sankcie EÚ

Irán v pondelok upozornil, že bude "okamžite" reagovať na sankcie, ktoré Európska únia uvalí na iránskych predstaviteľov v súvislosti s viac ako mesiac trvajúcimi protestmi vyvolanými smrťou mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Informovala o tom agentúra AFP.

Iránom otriasa protestné hnutie, ktoré sa sformovalo po zverejnení správy o smrti 22-ročnej Amíníovej.

Táto mladá žena zomrela 16. septembra - tri dni po tom, ako ju zadržala iránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Amíníová vo väzbe omdlela a po troch dňoch v bezvedomí zomrela.

Počas protestných zhromaždení v Iráne, ktoré úrady označujú za ,,nepokoje", boli už zabité desiatky ľudí, najmä demonštrantov, ale aj príslušníkov bezpečnostných síl. Ďalšie stovky ľudí vrátane žien boli zatknuté.

V reakcii na to sa ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Luxemburgu dohodli na zavedení sankcií voči 11 osobám a štyrom organizáciám z Iránu vrátane mravnostnej polície.

,,Musíme brať na zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za útlak žien. Nastal čas uložiť im sankcie. Šokujúce násilie páchané na iránskom ľude nemôže zostať bez odozvy," uviedla na platforme Twitter predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání v odpovedi na najnovšie dianie v EÚ týkajúce sa Iránu na tlačovej konferencii v Teheráne varoval, že Irán ,,bude okamžite reagovať na kroky" členských štátov EÚ.

,,Ak zavedú nové sankcie, bude to určite nekonštruktívny a iracionálny krok," povedal.

Sankcie za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne prijala  EÚ už aj v apríli roku 2011. V marci roku 2012 boli prijaté ďalšie opatrenia vrátane embarga na zariadenia, ktoré by sa mohli používať na represie alebo na monitorovanie alebo odpočúvanie internetovej a telefonickej komunikácie. Tieto sankcie platia do roku 2023.

(tasr)

  |  

OSN chce v Sýrii celoštátne prímerie

Organizácia Spojených národov (OSN) sa v Sýrii bude usilovať o dosiahnutie prímeria na území celej krajiny. V pondelok o tom informoval osobitný vyslanec OSN Geir Pedersen.

Pedersen sa v Damasku stretol so sýrskym ministrom zahraničných vecí Fajsalom Mikdádom. Po rokovaní uviedol, že 15 miliónov ľudí v Sýrii potrebuje humanitárnu pomoc.

Sýrskym vládnym jednotkám sa v priebehu uplynulých rokov podarilo dostať pod kontrolu väčšinu územia krajiny, pričom im pomáhali aj vojská Ruska a Iránu. Pokoj zbraní, ktorý v Sýrii sprostredkovali Turecko a Rusko v marci 2020, však prerušila vládna ofenzíva proti povstalcom na severozápade Sýrie.

"Pokoj zbraní máme od roku 2020, frontové línie sa príliš neposúvajú, no zomiera stále priveľa civilistov," vysvetlil Pedersen. Dodal, že OSN sa bude snažiť preskúmať možnosti nastolenia celoštátneho prímeria.

Agentúra AP pripomína, že viac ako 80 percent Sýrčanov žije v chudobe a väčšina tamojšieho obyvateľstva sa tak musí spoliehať na humanitárnu pomoc. V ozbrojenom konflikte, ktorý v Sýrii vypukol v roku 2011, prišli o život stovky tisíc ľudí a polovica obyvateľov krajiny musela opustiť svoje domovy.

Pedersen tiež vyhlásil, že Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2254, v ktorej bol predstavený mierový plán pre Sýriu vrátane vytvorenia prechodnej vlády či návrhu novej ústavy, sa zatiaľ nepodarilo pretaviť do praxe.

(tasr)

  |  

Ministerstvo zdravotníctva spustilo očkovanie najnovšou vakcínou adaptovanou na omikron

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR spustilo očkovanie proti ochoreniu COVID-19 najnovšou adaptovanou vakcínou na omikron. Je možné ju podať len ako posilňujúcu dávku, informoval komunikačný odbor rezortu.

"Oddnes sa začína v očkovacích centrách na Slovensku očkovanie najnovšou adaptovanou vakcínou Comirnaty Original/Omicron BA.4-5, ktorá poskytuje zvýšenú ochranu proti aktuálne najrozšírenejšiemu subvariantu omikron," spresnil.

Dosiaľ sa očkovalo vakcínou na subvariant BA.1. "Vakcinačné centrá očkujúce najnovšou vakcínou budú pribúdať postupne, pričom doteraz aplikovaná vakcína Comirnaty na subvariant BA.1 sa už nebude podávať," ozrejmilo ministerstvo.

Adaptované vakcíny možno podať len ako posilňujúce dávky. "Je možné ich podať iba osobám, ktoré už absolvovali základné očkovanie pôvodnými vakcínami proti COVID-19," spresnil rezort. Určené sú pre osoby staršie ako 12 rokov. Očkovanie nimi možno podstúpiť najskôr tri mesiace od posledného očkovania či prekonania ochorenia COVID-19.

Záujemcovia sa môžu na očkovanie prihlásiť cez stránku korona.gov.sk alebo cez telefonát na call centrum Národného centra zdravotníckych informácií.

(tasr)

  |  

Tragickú streľbu v gej bare prekvalifikovali na teroristický útok. Jeho schvaľovanie môže viesť k väzbe

Prípad tragickej streľby na Zámockej ulici v Bratislave, ktorý si vyžiadal dve obete, prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry po konzultácii so špeciálnym prokurátorom zmenil právnu kvalifikáciu skutku streľby na Zámockej ulici v Bratislave na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku," spresnila. Doplnila, že z doteraz zabezpečených dôkazov je zrejmé, že stíhaný skutok vykazuje všetky zákonné znaky tohto trestného činu.

Úrad špeciálnej prokuratúry v tejto súvislosti pripomína, že jedna z foriem účasti na terorizme je verejné schvaľovanie teroristického útoku, za ktoré hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

"Podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica budú orgány činné v trestnom konaní postupovať razantne pri odhaľovaní a trestnom stíhaní páchateľov schvaľovania trestného činu teroristického útoku," vyhlásila Tökölyová.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu (12. 10.) večer pred gej barom Tepláreň k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr)

  |  

NATO spustilo vojenské cvičenie Steadfast Noon. Je zamerané na jadrové odstrašovanie

Severoatlantická aliancia v pondelok spustila každoročné vojenské cvičenie v západnej Európe zamerané na jadrové odstrašovanie známe ako Steadfast Noon. Manévre sa konajú v období rastúceho napätie v súvislosti so skrytými vyhrážkami ruského prezidenta Vladimíra Putina o použití jadrových zbraní.

NATO zdôraznilo, že "rutinná výcviková aktivita" bola naplánovaná ešte pred ruským útokom na Ukrajinu vo februári a nesúvisí so súčasnou situáciou.

Manévre 30-člennej Aliancie potrvajú do 30. októbra a zúčastnia sa na nich aj americké bombardéry Boeing B-52. Do cvičných letov nad Belgickom, Britániou a Severným morom sa celkovo zapojí asi 60 lietadiel a 14 krajín, uvádza NATO na svojej oficiálnej webovej stránke.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietal výzvu na zrušenie cvičení Steadfast Noon po vystupňovaní jadrovej rétoriky prezidenta Vladimíra Putina v súvislosti s neúspechmi ruskej armády na Ukrajine. "Vyslalo by to veľmi silný signál, ak by sme teraz zrazu zrušili rutinné dlho plánované cvičenia pre vojnu na Ukrajine," povedal Stoltenberg minulý týždeň.

"Musíme pochopiť, že pevné a predvídateľné správanie NATO a naša vojenská sila sú najlepšími spôsobmi na zabránenie eskalácie," uviedol šéf aliancie. NATO napriek eskalujúcej rétorike Moslvy nepozoruje žiadnu zmenu v jej jadrovom postoji.

Podľa spoločného jadrového programu NATO môžu americké jadrové zbrane v Európe použiť v núdzi aj lietadlá partnerských štátov ak by došlo k bojom s nepriateľskými silami.

Americké jadrové zbrane sú podľa neoficiálnych informácií uskladnené v Belgicku, Turecku, Holandsku a Nemecku.

(tasr)