Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko sa chystá sprísniť zákon o zákaze propagácie homosexuality

Poslanci dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy, v pondelok vyzvali na ďalšie sprísnenie zákona z roku 2013, ktorý zakazuje vystavovať neplnoleté osoby tomu, čo úrady v Rusku označujú za "propagáciu homosexuality".

Ako informuje TASR na základe správy agentúry AFP, návrh zmien a dodatkov by šiel ešte ďalej ako už platný zákon a zakazoval by "popieranie rodinných hodnôt" a "propagáciu netradičných sexuálnych orientácií" pre všetky vekové kategórie.

Poslanci sa v rámci konzultácií k návrhu zmien zhodli v tom, že daný zákon je potrebné sprísniť – obzvlášť v čase, keď Rusko zintenzívnilo svoju konfrontáciu so Západom.

Poslanec vládnej strany Jednotné Rusko a predseda výboru pre informačnú politiku, informačné technológie a komunikáciu Alexandr Chinštejn uviedol, že ofenzíva na Ukrajine dodala navrhovaným zmenám v zákone "novú aktuálnosť".

Vysvetlil, že "špeciálna vojenská operácia (ruskej armády na Ukrajine) sa odohráva nielen na bojisku, ale aj v mysliach a dušiach ľudí".

Bankár a konzervatívny mediálny magnát Konstantin Malofejev s ním súhlasil, keď vyhlásil, že prijatie novely zákona je súčasťou vojnového úsilia Ruska.

"Vojna nie je len na bojisku. Je aj v smartfónoch našich detí, v kreslených filmoch a rozprávkach," upozornil Malofejev a dodal: "Náš nepriateľ skutočne považuje propagovanie sodomie za jadro svojho vplyvu."

Podľa predsedu Štátnej dumy Viačeslava Volodina sa očakáva, že zmeny a dodatky do zákona budú schválené ešte na jeseň tohto roku.

Volodin na margo zákona vyhlásil, že bude Rusov "chrániť". "Nemá obmedzovať práva, ale chrániť ich pred propagandou," povedal.

Už pôvodný návrh zákona, prijatý v roku 2013, vyvolal veľkú kritiku zo strany ľudskoprávnych aktivistov a Západu, ktorí ho vnímajú ako porušenie základných ľudských práv na slobodu prejavu a prístup k informáciám.

Rusko dekriminalizovalo homosexualitu v roku 1993, ale silný odpor voči sexuálnym menšinám je v spoločnosti veľmi citeľný. Podľa pozorovateľov chcel prijatím tohto zákona prezident Vladimir Putin konsolidovať tábor svojich priaznivcov, medzi ktorými je mnoho konzervatívnych voličov hlásiacich sa k pravosláviu.

Agentúra AFP doplnila, že ruský prezident Vladimir Putin v pondelok nariadil ruskej vláde, aby vyčlenila 3,9 miliardy rubľov (vyše 60 miliónov eur) ročne na programy vlasteneckej výchovy.

Podľa webovej stránky Kremľa by mali zahŕňať "digitálny obsah a multimediálne produkty zamerané na vlasteneckú a duchovnú výchovu detí a mládeže".

AFP vo svojej správe pripomína, že za Putinovej éry sa v ruských školách v rámci hodín dejepisu vyučuje proštátna verzia histórie, ktorá zamlčiava stalinistické zločiny a zameriava sa na vojenské úspechy Ruska a vyzdvihuje ich.

Odkedy Putin koncom februára vyslal ruskú armádu do vojny na Ukrajine, bol v ruských školách zavedený nový predmet – Rozhovory o dôležitom –, ktorý má deťom a mládeži vštepovať vlastenectvo.

(tasr)

Minúta  |  

Prevádzkovateľ aplikácie Telegram dostal v Nemecku pokutu. Nezaviedol spôsob nahlasovania nezákonného obsahu

Nemecký Spolkový úrad pre spravodlivosť (BfJ) v pondelok vyrubil prevádzkovateľovi aplikácie na posielanie správ Telegram sériu pokút vo výške 5,125 milióna eur za nedodržiavanie nemeckých zákonov. TASR o tom informuje na základe správy agentúr AP a DPA.

Prevádzkovateľ Telegramu podľa BfJ doposiaľ nezaviedol spôsob nahlasovania nezákonného obsahu a stále nezriadil miesto, kam by mohli nemecké súdy a úrady doručovať právne záväzné dokumenty. Obe tieto povinnosti vyplývajú z tzv. facebookového zákona, známeho pod skratkou NetzDG, ktorým Berlín reguluje veľké on-line platformy, píše AP.

Nemecké úrady uviedli, že viackrát sa im nepodarilo doručiť dokumenty prevádzkovateľovi Telegramu, ktorý sídli v Dubaji, a to aj napriek podpore úradov v Spojených arabských emirátoch.

Nemenovaná nemecká advokátska kancelária následne vyhlásila, že Telegram zastupuje, avšak ani to nestačilo, aby jeho prevádzkovateľovi nebola udelená pokuta.

Nemecká Spolková polícia začiatkom tohto roka varovala, že Telegram sa stáva ,,médiom radikalizácie".  "Prevádzkovatelia služieb na posielanie správ a sociálnych sietí nesú osobitnú zodpovednosť za konanie proti podnecovaniu nenávisti a násilia na svojich platformách," povedal nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann. Dodal, že tejto zodpovednosti sa nedá vyhnúť snahou byť nedostupný.

Prevádzkovateľ Telegramu sa môže proti pokute odvolať.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ schválila výcvikovú misiu pre takmer 15-tisíc ukrajinských vojakov

Rada EÚ pre zahraničné veci, ktorá v pondelok zasadala v Luxemburgu, schválila výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov, ktorá sa môže týkať až 15-tisíc členov ozbrojených síl Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR.

Informáciu na svojom účte na Twitteri potvrdil aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. ,,Kým náš ukrajinský kolega Dmytro Kuleba sa nám prihovára z protileteckého krytu, my sme navýšili pomoc na 3,1 miliardy eur a schválili výcvikovú misiu EÚ pre Ukrajinu," uviedol Borrell. Dodal, že najnovšie "nevyberané útoky Ruska" na civilné ciele na Ukrajine ešte posilnia odhodlanie Únie pomáhať jej.

Diplomati 27-člennej Únie odsúhlasili v pondelok ďalších 500 miliónov eur na nákup nových dodávok zbraní a iného vojenského vybavenia Ukrajine, čo sa realizuje v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF). Nová tranža finančnej pomoci navyšuje doterajšiu celkovú vojenskú a bezpečnostnú pomoc pre Kyjev na viac ako tri miliardy eur.

Cieľom výcvikovej misie je vycvičiť okolo 15-tisíc ukrajinských vojakov, najmä v zariadeniach na území Poľska a Nemecka. Očakáva sa, že misia, ktorá bude spočiatku trvať dva roky, sa môže začať už v polovici novembra.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán pred samitom EÚ viedol prípravné rokovania o zrušení sankcií voči Rusku

V rámci prípravy na samit Európskej únie, ktorý sa bude konať v druhej polovici tohto týždňa, viedol predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok prípravné rokovania s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a s premiérmi štyroch krajín EÚ o sankciách Únie voči Rusku. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

Orbán prostredníctvom videokonferencie hovoril zároveň s maltským premiérom Robertom Abelom, belgickým premiérom Alexandrom De Croom, predsedom gréckej vlády Kyriakosom Mitsotakisom a aj s premiérom Slovinska Robertom Golobom.

Orbán podľa svojho hovorcu Bertalana Havasiho povedal, že Maďarsko bolo síce oslobodené od všetkých negatívnych sankcií na svojom energetickom trhu, problémom však je, že v rámci spoločného európskeho trhu vysoké ceny energií ovplyvňujú aj jeho krajinu.

,,Konečným riešením vysokých cien energií by bolo, keby EÚ upustila od svojej sankčnej politiky," zdôraznil pri týchto rokovaniach maďarský premiér.

Havasi pripomenul Orbánovo piatkové vyjadrenie pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió, že bruselské sankcie sú nesprávne, pričom ich nesprevádzajú žiadne návrhy na zníženie cien. Tieto sankcie spôsobili prudkú infláciu a Maďarsko musí platiť "sankčný príplatok" za energie, vysvetlil Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Irán avizuje okamžitú reakciu na sankcie EÚ

Irán v pondelok upozornil, že bude "okamžite" reagovať na sankcie, ktoré Európska únia uvalí na iránskych predstaviteľov v súvislosti s viac ako mesiac trvajúcimi protestmi vyvolanými smrťou mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Informovala o tom agentúra AFP.

Iránom otriasa protestné hnutie, ktoré sa sformovalo po zverejnení správy o smrti 22-ročnej Amíníovej.

Táto mladá žena zomrela 16. septembra - tri dni po tom, ako ju zadržala iránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Amíníová vo väzbe omdlela a po troch dňoch v bezvedomí zomrela.

Počas protestných zhromaždení v Iráne, ktoré úrady označujú za ,,nepokoje", boli už zabité desiatky ľudí, najmä demonštrantov, ale aj príslušníkov bezpečnostných síl. Ďalšie stovky ľudí vrátane žien boli zatknuté.

V reakcii na to sa ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Luxemburgu dohodli na zavedení sankcií voči 11 osobám a štyrom organizáciám z Iránu vrátane mravnostnej polície.

,,Musíme brať na zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za útlak žien. Nastal čas uložiť im sankcie. Šokujúce násilie páchané na iránskom ľude nemôže zostať bez odozvy," uviedla na platforme Twitter predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání v odpovedi na najnovšie dianie v EÚ týkajúce sa Iránu na tlačovej konferencii v Teheráne varoval, že Irán ,,bude okamžite reagovať na kroky" členských štátov EÚ.

,,Ak zavedú nové sankcie, bude to určite nekonštruktívny a iracionálny krok," povedal.

Sankcie za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne prijala  EÚ už aj v apríli roku 2011. V marci roku 2012 boli prijaté ďalšie opatrenia vrátane embarga na zariadenia, ktoré by sa mohli používať na represie alebo na monitorovanie alebo odpočúvanie internetovej a telefonickej komunikácie. Tieto sankcie platia do roku 2023.

(tasr)

Minúta  |  

OSN chce v Sýrii celoštátne prímerie

Organizácia Spojených národov (OSN) sa v Sýrii bude usilovať o dosiahnutie prímeria na území celej krajiny. V pondelok o tom informoval osobitný vyslanec OSN Geir Pedersen.

Pedersen sa v Damasku stretol so sýrskym ministrom zahraničných vecí Fajsalom Mikdádom. Po rokovaní uviedol, že 15 miliónov ľudí v Sýrii potrebuje humanitárnu pomoc.

Sýrskym vládnym jednotkám sa v priebehu uplynulých rokov podarilo dostať pod kontrolu väčšinu územia krajiny, pričom im pomáhali aj vojská Ruska a Iránu. Pokoj zbraní, ktorý v Sýrii sprostredkovali Turecko a Rusko v marci 2020, však prerušila vládna ofenzíva proti povstalcom na severozápade Sýrie.

"Pokoj zbraní máme od roku 2020, frontové línie sa príliš neposúvajú, no zomiera stále priveľa civilistov," vysvetlil Pedersen. Dodal, že OSN sa bude snažiť preskúmať možnosti nastolenia celoštátneho prímeria.

Agentúra AP pripomína, že viac ako 80 percent Sýrčanov žije v chudobe a väčšina tamojšieho obyvateľstva sa tak musí spoliehať na humanitárnu pomoc. V ozbrojenom konflikte, ktorý v Sýrii vypukol v roku 2011, prišli o život stovky tisíc ľudí a polovica obyvateľov krajiny musela opustiť svoje domovy.

Pedersen tiež vyhlásil, že Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2254, v ktorej bol predstavený mierový plán pre Sýriu vrátane vytvorenia prechodnej vlády či návrhu novej ústavy, sa zatiaľ nepodarilo pretaviť do praxe.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.