Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Právni zástupcovia Haščáka podali podnet na výbor. Týka sa zákroku v sídle Penty

Právni zástupcovia Jaroslava Haščáka a dvoch spoločností zo skupiny Penta podali podnet na Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady SR. Chcú, aby preskúmal pochybenia sprevádzajúce zákrok v sídle Penty z decembra 2020 či údajné machinácie pri jeho povoľovaní.

Hovoria aj o neochote štátnych orgánov zákonnosť zákroku riadne preveriť. Predseda výboru Juraj Krúpa (SaS) pre TASR reagoval, že podnet eviduje. Zatiaľ nepovedal, či výbor zvolá.

Právni zástupcovia žiadajú vec prešetriť vzhľadom na "nečinnosť a neochotu zodpovedných", a to najmä Úradu inšpekčnej služby. Výbor by mal podľa nich uplatniť svoju ústavnú a zákonnú pôsobnosť "vo vzťahu k predstaviteľom príslušných orgánov štátu, predovšetkým voči ministrovi vnútra SR a súčasnému prezidentovi Policajného zboru s cieľom, nech konečne k predmetným pochybeniam zaujmú jasné a konkrétne stanovisko".

V podnete napríklad poukazujú na to, že ani vtedajší riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Branislav Zurian a vtedajší prezident Policajného zboru Peter Kovařík, ktorí podpísali žiadosť zákroku, netušili, čo schvaľujú.

V podnete hovoria, že v marci 2021 podal Haščák v tejto veci trestné oznámenie, ktoré nie je dodnes vybavené. Súbežná kontrola policajnej inšpekcie podľa nich odhalila jediné nedopatrenie počas zásahu, a to "pisársku chybu" v žiadosti vyšetrovateľky o súhlas so zákrokom Lynx Commanda.

Jaroslava Haščáka, vtedajšieho spolumajiteľa spoločnosti Penta, zadržali 1. decembra 2020 počas zásahu v sídle spoločnosti v bratislavskej Petržalke. Obvinili ho z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, niekoľko týždňov bol vo väzbe. Generálna prokuratúra SR obvinenie súvisiace s kauzou Gorila koncom augusta 2021 zrušila. Ministerstvo spravodlivosti sa minulý mesiac v mene štátu Haščákovi za nezákonne vznesené obvinenie a väzobné stíhanie ospravedlnilo.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko predĺži životnosť svojich troch atómových elektrární do apríla 2023

Nemecko predĺži životnosť všetkých troch zostávajúcich atómových elektrární do jari budúceho roka. Podľa agentúry AFP to v pondelok oznámil nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, informuje TASR.

Nemecko vytvorí ,,právny základ" potrebný na udržanie všetkých troch zostávajúcich atómových elektrární v prevádzke do polovice apríla, uviedol Scholz v situácii, keď aj Nemecko čelí energetickej kríze a pripravuje sa na náročnú zimu.

Spresnil, že tento právny základ má umožniť prevádzku atómových elektrární Isar 2, Neckarwestheim 2 a Emsland po 31. decembri 2022 až do 15. apríla 2023.

Spolková vláda predtým súhlasila, aby dve z troch elektrární zostali v prevádzke aj po plánovanom ukončení ich činnosti na konci tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko a Rusko budú mať ostré vojenské cvičenia

Bielorusko a Rusko uskutočnia v rámci takzvanej spoločnej bojovej skupiny zameranej na ochranu bieloruských hraníc vojenské cvičenia s ostrou muníciou vrátane protilietadlových striel. V pondelok o tom informovalo bieloruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Vojenské oddiely z bojovej skupiny budú vyslané do štyroch oblastí v centrálnej a východnej časti Bieloruskej republiky, kde začnú s bojovou výcvikovou činnosťou," uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroj z bieloruského rezortu obrany.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko minulý týždeň oznámil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach jeho krajiny spoločnú bojovú operačnú skupinu, čo označil za reakciu na vyostrenie napätia. Lukašenko následne obvinil Litvu, Poľsko a Ukrajinu z výcviku bieloruských "radikálov" na teroristický útok.

Podľa údajov bieloruského ministerstva obrany začali do Bieloruska prví ruskí vojaci prichádzať v sobotu. Ich celkový počet by údajne nemal "prekročiť 9-tisíc osôb".

Nová spoločná vojenská skupina Ruska a Bieloruska vzbudila na Západe obavy, že by sa bieloruskí vojaci mohli pridať k ruským silám bojujúcim na Ukrajine.

Bielorusko počas ruskej invázie na Ukrajinu poskytuje zázemie ruským ozbrojeným silám.

(tasr)

Minúta  |  

Do obytnej zóny v ruskom meste Jejsk spadlo vojenské lietadlo

Ruské vojenské lietadlo Su-34 sa v pondelok zrútilo na obytnú oblasť v ruskom prístavnom meste Jejsk ležiacom na pobreží Azovského mora, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Havaroval nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34, ktorý spadol do obytnej oblasti prístavu Jejsk. Obaja piloti sa katapultovali, na mieste havárie však vypukol rozsiahly požiar, keď pri dopade stroja explodovali tony paliva.

Jeden z katapultovaných pilotov podľa ministerstva uviedol, že príčinou havárie lietadla bol požiar jedného z motorov krátko po štarte na cvičný let z vojenského letiska Južného vojenského okruhu.

Miestne úrady uviedli, že mohutný požiar zasiahol niekoľko poschodí obytnej budovy a najmenej 15 bytov. Informácie o prípadných obetiach neboli bezprostredne známe, píše AP.

https://twitter.com/MilosRybar/status/1582041014755524609

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko ako jediné v EÚ nehlasovalo za ukrajinskú výcvikovú misiu

Maďarsko ako jediná členská krajina Európskej únie využilo možnosť "konštruktívneho zdržania sa" a nezahlasovalo za výcvikovú misiu Európskej únie pre ukrajinských vojakov, pretože vláda v Budapešti nepodporuje návrhy s rizikom eskalácie konfliktu, vyhlásil v pondelok v Luxemburgu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na internetové vydanie denníka Magyar Nemzet.

"Konštruktívne zdržanie sa umožňuje komunitárne právo. Takto naša krajina misii nebráni. Súčasne to však znamená, že sa na misii nezúčastní a neprispeje ani na jej náklady," vysvetlil Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie podčiarkol, že Maďarsko nepovažuje za dobrý nápad robiť čokoľvek, čo povedie k eskalácii vojny a riziku zapojenia strednej či západnej časti Európy do konfliktu.

Rada EÚ pre zahraničné veci, ktorá v pondelok zasadala v Luxemburgu, schválila výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov, ktorá sa môže týkať až 15-tisíc členov ozbrojených síl Ukrajiny.

Cieľom výcvikovej misie je vycvičiť okolo 15-tisíc ukrajinských vojakov, najmä v zariadeniach na území Poľska a Nemecka. Očakáva sa, že misia, ktorá bude spočiatku trvať dva roky, sa môže začať už v polovici novembra.

(tasr)

Minúta  |  

V lekárňach chýba už aj Ibalgin a antibiotiká. Ministerstvo zdravotníctva je bezmocné

Lekárne naprieč Slovenskom hlásia obrovské výpadky liečiv.

V lekárňach chýbajú základné lieky a aj také, ktoré možno nahradiť len s ťažkosťami, informoval denník Hospodárske noviny. Na problém upozornili HN ešte v auguste tohto roku. Vtedy chýbali napríklad medikamenty slúžiace na úpravu krvného tlaku, liečbu krvných zrazenín či kardiologického a cievneho systému. Z voľne dostupných liečiv mali pacienti problém kúpiť si Muconasal, Nasivin, Hylak, Paralen čapíky.

Že sa situácia od augusta nezlepšila, potvrdzujú teraz lekárne aj najväčšie farmaceutické spoločnosti, ako Unipharma či sieť lekární Dr.Max. Výpadky hlási aj e-shop Pilulka.sk. Podľa zistení HN chýbajú už aj antibiotiká, lieky na alergiu, pastilky na hrdlo či detské ibuprofénové sirupy. "Z voľnopredajných liekov je problém s kúpou detských variantov Ibalginu či Nurofenu – medicíny určenej na tlmenie bolesti," píše sa v článku.

Hylak, ktorý sa používa proti hnačke a vlani sa zaradil medzi najpredávanejšie voľne dostupné prípravky, je podľa informácií Štandardu v lekárňach stále nedostupný. Niektorí pacienti si ho objednávajú z Česka, kde sú však jeho zásoby takisto nepostačujúce.

„Situácia je veľmi turbulentná a neustále sa vyvíja. V realite to znamená, že ak dnes chýba nejaký konkrétny liek a jeho nedostatok sa medzičasom zastabilizuje, nasledujúci mesiac môže byť zase iný,“ vysvetľuje PR manažér Dr.Max Peter Sedláček. Napríklad sprej do nosa Olynth, ktorý v auguste chýbal, je dnes v lekárňach dostupný. Pozitívnou správou ostáva aj návrat lieku proti zápalu Wobenzym na prelome októbra a novembra.

Ministerstvo zdravotníctva situáciu zmeniť nevie

Príčiny nedostatku môžu byť rôzne. Závažnú rolu hrajú výrobné dôvody – nedostatočné kapacity, zmeny vo výrobných procesoch či nedostatok personálu. Zlyhávať môže aj logistika, lebo vstupné suroviny vrátane účinných látok sa môžu omeškať.

„Medzi príčiny patrí aj mimoriadna situácia, ako napríklad pandémia COVID-19 alebo vojenský konflikt na Ukrajine, ktoré spôsobili vyšší dopyt po určitých liekoch, a zároveň priniesli obmedzenia pri distribúcii liekov, ako aj výpadky personálu pre práceneschopnosť,“ uvádza Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Ministerstvo o probléme vie, ale nemá potrebné kompetencie a tie chýbajú aj výrobcom liekov. Ako sa uvádza vyššie, dôvody nedostupnosti sú často objektívne a nepredvídateľné. Ministerstvo môže liek len vyradiť zo zoznamu kategorizovaných prípravkov, ak nie je jeho trhová dostupnosť dostatočná počas šesťdesiatich dní za sebou.

https://standard.sk/254303/uz-nielen-lieky-pre-nedostatok-materialov-a-rastuce-ceny-chybaju-barly-slepecke-palice-ci-invalidne-voziky/

ŠÚKL pripomína, že existujú viaceré možnosti, ako zabezpečiť dostupnosť liekov pre pacientov. Farmaceuti najčastejšie využívajú generickú substitúciu – zámenu predpísaného lieku za iný liek s rovnakou účinnou látkou. Vo výnimočných situáciách je nemožné medikamenty nahradiť. Ako príklad môže slúžiť liek Enelbin 100 Retard, ktorý sa používa pri ochoreniach prekrvenia končatín a mozgu.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.