Preskočiť na obsah
  |  

Holandsko: Pokutovali rodinných lekárov za podávanie ivermektínu proti covidu

Inšpektori holandského ministerstva zdravotníctva pokutovali 16 rodinných lekárov za to, že pacientom s koronavírusom predpisovali niektoré lieky vrátane ivermektínu, ktoré nie sú registrované na liečbu ochorenia COVID-19.

Podľa DutchNews.nl najvyššiu pokutu, a to vo výške 13.000 eur, dostal lekár, ktorý vypísal 150 receptov na antiparazitikum ivermektín a liek proti malárii hydroxychlorochín.

Hydroxychlorochín sa podával ťažko chorým pacientom na začiatku pandémie, ale jeho používanie bolo zastavené v júni 2020 po tom, čo sa ukázalo, že na pacientov nemá žiadny vplyv. Aj napriek tomu niekoľko lekárov pokračovalo v predpisovaní tohto lieku.

Odporcovia očkovania považujú ivermektín za liek vhodný pri liečbe koronavírusu a v Holandsku ho ako liek propagoval napríklad aj poslanec a šéf krajne pravicovej strany Fórum pre demokraciu (FvD) Thierry Baudet.

Lekári v Holandsku nesmú predpisovať lieky, ktoré nie sú na zozname registrovaných pre danú chorobu a ktoré nie sú uvedené v informačnom letáku o lieku, ak nebol dohodnutý špecifický protokol. Inšpektori upozornili, že ivermektín ani hydroxychlorochín nepodliehajú špecifickým protokolom na použitie pri liečbe koronavírusu.

V období medzi júlom a septembrom 2021 holandskí colníci zhabali 665 balení obsahujúcich ivermektín v rámci medzinárodnej kampane vedenej Svetovej colnou organizáciou na zastavenie šírenia nelegálnych liekov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.

Lieky, ktoré colníci zadržali, pochádzali najmä z Indie, Hongkongu a Singapuru. Celkovo zachytené balíky s liekmi obsahovali 55-tisíc dávok vo forme piluliek alebo tekutín a všetky boli adresované súkromným osobám v Holandsku.

(tasr)

  |  

Právni zástupcovia Haščáka podali podnet na výbor. Týka sa zákroku v sídle Penty

Právni zástupcovia Jaroslava Haščáka a dvoch spoločností zo skupiny Penta podali podnet na Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady SR. Chcú, aby preskúmal pochybenia sprevádzajúce zákrok v sídle Penty z decembra 2020 či údajné machinácie pri jeho povoľovaní.

Hovoria aj o neochote štátnych orgánov zákonnosť zákroku riadne preveriť. Predseda výboru Juraj Krúpa (SaS) pre TASR reagoval, že podnet eviduje. Zatiaľ nepovedal, či výbor zvolá.

Právni zástupcovia žiadajú vec prešetriť vzhľadom na "nečinnosť a neochotu zodpovedných", a to najmä Úradu inšpekčnej služby. Výbor by mal podľa nich uplatniť svoju ústavnú a zákonnú pôsobnosť "vo vzťahu k predstaviteľom príslušných orgánov štátu, predovšetkým voči ministrovi vnútra SR a súčasnému prezidentovi Policajného zboru s cieľom, nech konečne k predmetným pochybeniam zaujmú jasné a konkrétne stanovisko".

V podnete napríklad poukazujú na to, že ani vtedajší riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Branislav Zurian a vtedajší prezident Policajného zboru Peter Kovařík, ktorí podpísali žiadosť zákroku, netušili, čo schvaľujú.

V podnete hovoria, že v marci 2021 podal Haščák v tejto veci trestné oznámenie, ktoré nie je dodnes vybavené. Súbežná kontrola policajnej inšpekcie podľa nich odhalila jediné nedopatrenie počas zásahu, a to "pisársku chybu" v žiadosti vyšetrovateľky o súhlas so zákrokom Lynx Commanda.

Jaroslava Haščáka, vtedajšieho spolumajiteľa spoločnosti Penta, zadržali 1. decembra 2020 počas zásahu v sídle spoločnosti v bratislavskej Petržalke. Obvinili ho z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, niekoľko týždňov bol vo väzbe. Generálna prokuratúra SR obvinenie súvisiace s kauzou Gorila koncom augusta 2021 zrušila. Ministerstvo spravodlivosti sa minulý mesiac v mene štátu Haščákovi za nezákonne vznesené obvinenie a väzobné stíhanie ospravedlnilo.

(tasr)

  |  

Nemecko predĺži životnosť svojich troch atómových elektrární do apríla 2023

Nemecko predĺži životnosť všetkých troch zostávajúcich atómových elektrární do jari budúceho roka. Podľa agentúry AFP to v pondelok oznámil nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, informuje TASR.

Nemecko vytvorí ,,právny základ" potrebný na udržanie všetkých troch zostávajúcich atómových elektrární v prevádzke do polovice apríla, uviedol Scholz v situácii, keď aj Nemecko čelí energetickej kríze a pripravuje sa na náročnú zimu.

Spresnil, že tento právny základ má umožniť prevádzku atómových elektrární Isar 2, Neckarwestheim 2 a Emsland po 31. decembri 2022 až do 15. apríla 2023.

Spolková vláda predtým súhlasila, aby dve z troch elektrární zostali v prevádzke aj po plánovanom ukončení ich činnosti na konci tohto roka.

(tasr)

  |  

Bielorusko a Rusko budú mať ostré vojenské cvičenia

Bielorusko a Rusko uskutočnia v rámci takzvanej spoločnej bojovej skupiny zameranej na ochranu bieloruských hraníc vojenské cvičenia s ostrou muníciou vrátane protilietadlových striel. V pondelok o tom informovalo bieloruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Vojenské oddiely z bojovej skupiny budú vyslané do štyroch oblastí v centrálnej a východnej časti Bieloruskej republiky, kde začnú s bojovou výcvikovou činnosťou," uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroj z bieloruského rezortu obrany.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko minulý týždeň oznámil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach jeho krajiny spoločnú bojovú operačnú skupinu, čo označil za reakciu na vyostrenie napätia. Lukašenko následne obvinil Litvu, Poľsko a Ukrajinu z výcviku bieloruských "radikálov" na teroristický útok.

Podľa údajov bieloruského ministerstva obrany začali do Bieloruska prví ruskí vojaci prichádzať v sobotu. Ich celkový počet by údajne nemal "prekročiť 9-tisíc osôb".

Nová spoločná vojenská skupina Ruska a Bieloruska vzbudila na Západe obavy, že by sa bieloruskí vojaci mohli pridať k ruským silám bojujúcim na Ukrajine.

Bielorusko počas ruskej invázie na Ukrajinu poskytuje zázemie ruským ozbrojeným silám.

(tasr)

  |  

Do obytnej zóny v ruskom meste Jejsk spadlo vojenské lietadlo

Ruské vojenské lietadlo Su-34 sa v pondelok zrútilo na obytnú oblasť v ruskom prístavnom meste Jejsk ležiacom na pobreží Azovského mora, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Havaroval nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34, ktorý spadol do obytnej oblasti prístavu Jejsk. Obaja piloti sa katapultovali, na mieste havárie však vypukol rozsiahly požiar, keď pri dopade stroja explodovali tony paliva.

Jeden z katapultovaných pilotov podľa ministerstva uviedol, že príčinou havárie lietadla bol požiar jedného z motorov krátko po štarte na cvičný let z vojenského letiska Južného vojenského okruhu.

Miestne úrady uviedli, že mohutný požiar zasiahol niekoľko poschodí obytnej budovy a najmenej 15 bytov. Informácie o prípadných obetiach neboli bezprostredne známe, píše AP.

https://twitter.com/MilosRybar/status/1582041014755524609

(tasr)

  |  

Szijjártó: Maďarsko ako jediné v EÚ nehlasovalo za ukrajinskú výcvikovú misiu

Maďarsko ako jediná členská krajina Európskej únie využilo možnosť "konštruktívneho zdržania sa" a nezahlasovalo za výcvikovú misiu Európskej únie pre ukrajinských vojakov, pretože vláda v Budapešti nepodporuje návrhy s rizikom eskalácie konfliktu, vyhlásil v pondelok v Luxemburgu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na internetové vydanie denníka Magyar Nemzet.

"Konštruktívne zdržanie sa umožňuje komunitárne právo. Takto naša krajina misii nebráni. Súčasne to však znamená, že sa na misii nezúčastní a neprispeje ani na jej náklady," vysvetlil Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie podčiarkol, že Maďarsko nepovažuje za dobrý nápad robiť čokoľvek, čo povedie k eskalácii vojny a riziku zapojenia strednej či západnej časti Európy do konfliktu.

Rada EÚ pre zahraničné veci, ktorá v pondelok zasadala v Luxemburgu, schválila výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov, ktorá sa môže týkať až 15-tisíc členov ozbrojených síl Ukrajiny.

Cieľom výcvikovej misie je vycvičiť okolo 15-tisíc ukrajinských vojakov, najmä v zariadeniach na území Poľska a Nemecka. Očakáva sa, že misia, ktorá bude spočiatku trvať dva roky, sa môže začať už v polovici novembra.

(tasr)