Preskočiť na obsah
  |  

Šimečka uspel. Europarlament bude rokovať o rezolúcii odsudzujúcej zločiny z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom

Šimečka pre TASR uviedol, že rezolúcia predložená na rokovanie je reakciou na minulotýždňový teroristický útok na LGBTI+ ľudí v Bratislave.  

Európsky parlament bude tento týždeň počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rokovať aj o návrhu rezolúcie, ktorá odsudzuje zločiny z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom v Európe. Predsedníčka EP Roberta Metsolová to potvrdila v pondelok večer počas svojho príhovoru, ktorým otvorila druhé zasadnutie v októbri.

Spresnila, že rezolúciu, ktorá odzrkadľuje stúpajúcu mieru nenávisti voči LGBTI+ osobám v Európe a homofóbnu vraždu dvoch ľudí na Slovensku, navrhla zaradiť do rokovacieho programu prostredníctvom Šimečku liberálna frakcia Obnovme Európu (RE).

Za Šimečkov návrh na zmenu programu schôdze EP hlasovalo 325 z 367 europoslancov. Šimečka pre TASR uviedol, že rezolúcia predložená na rokovanie je reakciou na minulotýždňový teroristický útok na LGBTI+ ľudí v Bratislave.  

Vo svojom vystúpení v pléne EP Šimečka opísal udalosti, ku ktorým došlo v Bratislave 12. októbra a dodal, že 19-ročný útočník dobre vedel, na členov akej komunity útočí.

"Slovenská polícia prekvalifikovala tento hrozný čin na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku a pokiaľ viem, je to prvý teroristický čin proti LGBTI+ ľuďom v Európskej únii. Europarlament by mal vyslať jasný signál solidarity a toho, že stojí za ľudskými právami všetkých ľudí. V EÚ by sa nikto nemal cítiť ohrozený alebo mať menej práv iba pre svoju identitu či sexuálnu orientáciu," vyhlásil Šimečka.

Rozprava v pléne EP za účasti zástupcov Európskej komisie a Rady EÚ sa uskutoční v utorok podvečer. Poslanci budú o tomto uznesení hlasovať vo štvrtok.

(tasr)

  |  

Guterres: Situácia v etiópskom Tigraji sa vymyká spod kontroly

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v pondelok uviedol, že ozbrojený konflikt v etiópskom zväzovom štáte Tigraj "sa vymyká spod kontroly" a vyzval na okamžité ukončenie bojov. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP a stanice BBC.

"Civilné obyvateľstvo platí (za konflikt) strašnú cenu. Násilie a skaza dosiahli alarmujúcu úroveň," povedal Guterres pred novinármi. Dodal, že boje v Tigraji musia okamžite prestať.

"Svojvoľné útoky na obývané oblasti zabíjajú deň čo deň čoraz viac nevinných ľudí, ničia kľúčovú infraštruktúru a zamedzujú prístup obyvateľov k životne dôležitým službám," uviedol Guterres vo vyhlásení.

Podľa šéfa OSN sa takmer dvojročný konflikt medzi etiópskou vládou a tigrajskými jednotkami nedá vyriešiť vojenským spôsobom. Vyzval tiež na stiahnutie eritrejských vojakov, ktorí bojujú na strane vlády Etiópie, a rovnako aj na obnovenie rokovaní medzi oboma zainteresovanými stranami.

"OSN je pripravená podporovať Africkú úniu (AÚ) všemožnými spôsobmi, aby sa nočná mora Etiópčanov skončila," dodal Guterres.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť regionálnu vládu vedenú TPLF. V marci 2022 bojujúce strany uzavreli prímerie, ktoré v auguste prerušilo obnovenie bojov.

Etiópska vláda sa v pondelok opätovne zaviazala, že bude viesť mierové rozhovory pod vedením AÚ. Zároveň však prijme "obranné opatrenia" vrátane obsadenia letísk a ďalších federálnych zariadení v Tigraji.

(tasr)

  |  

Holandsko: Pokutovali rodinných lekárov za podávanie ivermektínu proti covidu

Inšpektori holandského ministerstva zdravotníctva pokutovali 16 rodinných lekárov za to, že pacientom s koronavírusom predpisovali niektoré lieky vrátane ivermektínu, ktoré nie sú registrované na liečbu ochorenia COVID-19.

Podľa DutchNews.nl najvyššiu pokutu, a to vo výške 13.000 eur, dostal lekár, ktorý vypísal 150 receptov na antiparazitikum ivermektín a liek proti malárii hydroxychlorochín.

Hydroxychlorochín sa podával ťažko chorým pacientom na začiatku pandémie, ale jeho používanie bolo zastavené v júni 2020 po tom, čo sa ukázalo, že na pacientov nemá žiadny vplyv. Aj napriek tomu niekoľko lekárov pokračovalo v predpisovaní tohto lieku.

Odporcovia očkovania považujú ivermektín za liek vhodný pri liečbe koronavírusu a v Holandsku ho ako liek propagoval napríklad aj poslanec a šéf krajne pravicovej strany Fórum pre demokraciu (FvD) Thierry Baudet.

Lekári v Holandsku nesmú predpisovať lieky, ktoré nie sú na zozname registrovaných pre danú chorobu a ktoré nie sú uvedené v informačnom letáku o lieku, ak nebol dohodnutý špecifický protokol. Inšpektori upozornili, že ivermektín ani hydroxychlorochín nepodliehajú špecifickým protokolom na použitie pri liečbe koronavírusu.

V období medzi júlom a septembrom 2021 holandskí colníci zhabali 665 balení obsahujúcich ivermektín v rámci medzinárodnej kampane vedenej Svetovej colnou organizáciou na zastavenie šírenia nelegálnych liekov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.

Lieky, ktoré colníci zadržali, pochádzali najmä z Indie, Hongkongu a Singapuru. Celkovo zachytené balíky s liekmi obsahovali 55-tisíc dávok vo forme piluliek alebo tekutín a všetky boli adresované súkromným osobám v Holandsku.

(tasr)

  |  

Právni zástupcovia Haščáka podali podnet na výbor. Týka sa zákroku v sídle Penty

Právni zástupcovia Jaroslava Haščáka a dvoch spoločností zo skupiny Penta podali podnet na Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady SR. Chcú, aby preskúmal pochybenia sprevádzajúce zákrok v sídle Penty z decembra 2020 či údajné machinácie pri jeho povoľovaní.

Hovoria aj o neochote štátnych orgánov zákonnosť zákroku riadne preveriť. Predseda výboru Juraj Krúpa (SaS) pre TASR reagoval, že podnet eviduje. Zatiaľ nepovedal, či výbor zvolá.

Právni zástupcovia žiadajú vec prešetriť vzhľadom na "nečinnosť a neochotu zodpovedných", a to najmä Úradu inšpekčnej služby. Výbor by mal podľa nich uplatniť svoju ústavnú a zákonnú pôsobnosť "vo vzťahu k predstaviteľom príslušných orgánov štátu, predovšetkým voči ministrovi vnútra SR a súčasnému prezidentovi Policajného zboru s cieľom, nech konečne k predmetným pochybeniam zaujmú jasné a konkrétne stanovisko".

V podnete napríklad poukazujú na to, že ani vtedajší riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Branislav Zurian a vtedajší prezident Policajného zboru Peter Kovařík, ktorí podpísali žiadosť zákroku, netušili, čo schvaľujú.

V podnete hovoria, že v marci 2021 podal Haščák v tejto veci trestné oznámenie, ktoré nie je dodnes vybavené. Súbežná kontrola policajnej inšpekcie podľa nich odhalila jediné nedopatrenie počas zásahu, a to "pisársku chybu" v žiadosti vyšetrovateľky o súhlas so zákrokom Lynx Commanda.

Jaroslava Haščáka, vtedajšieho spolumajiteľa spoločnosti Penta, zadržali 1. decembra 2020 počas zásahu v sídle spoločnosti v bratislavskej Petržalke. Obvinili ho z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, niekoľko týždňov bol vo väzbe. Generálna prokuratúra SR obvinenie súvisiace s kauzou Gorila koncom augusta 2021 zrušila. Ministerstvo spravodlivosti sa minulý mesiac v mene štátu Haščákovi za nezákonne vznesené obvinenie a väzobné stíhanie ospravedlnilo.

(tasr)

  |  

Nemecko predĺži životnosť svojich troch atómových elektrární do apríla 2023

Nemecko predĺži životnosť všetkých troch zostávajúcich atómových elektrární do jari budúceho roka. Podľa agentúry AFP to v pondelok oznámil nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, informuje TASR.

Nemecko vytvorí ,,právny základ" potrebný na udržanie všetkých troch zostávajúcich atómových elektrární v prevádzke do polovice apríla, uviedol Scholz v situácii, keď aj Nemecko čelí energetickej kríze a pripravuje sa na náročnú zimu.

Spresnil, že tento právny základ má umožniť prevádzku atómových elektrární Isar 2, Neckarwestheim 2 a Emsland po 31. decembri 2022 až do 15. apríla 2023.

Spolková vláda predtým súhlasila, aby dve z troch elektrární zostali v prevádzke aj po plánovanom ukončení ich činnosti na konci tohto roka.

(tasr)

  |  

Bielorusko a Rusko budú mať ostré vojenské cvičenia

Bielorusko a Rusko uskutočnia v rámci takzvanej spoločnej bojovej skupiny zameranej na ochranu bieloruských hraníc vojenské cvičenia s ostrou muníciou vrátane protilietadlových striel. V pondelok o tom informovalo bieloruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Vojenské oddiely z bojovej skupiny budú vyslané do štyroch oblastí v centrálnej a východnej časti Bieloruskej republiky, kde začnú s bojovou výcvikovou činnosťou," uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroj z bieloruského rezortu obrany.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko minulý týždeň oznámil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach jeho krajiny spoločnú bojovú operačnú skupinu, čo označil za reakciu na vyostrenie napätia. Lukašenko následne obvinil Litvu, Poľsko a Ukrajinu z výcviku bieloruských "radikálov" na teroristický útok.

Podľa údajov bieloruského ministerstva obrany začali do Bieloruska prví ruskí vojaci prichádzať v sobotu. Ich celkový počet by údajne nemal "prekročiť 9-tisíc osôb".

Nová spoločná vojenská skupina Ruska a Bieloruska vzbudila na Západe obavy, že by sa bieloruskí vojaci mohli pridať k ruským silám bojujúcim na Ukrajine.

Bielorusko počas ruskej invázie na Ukrajinu poskytuje zázemie ruským ozbrojeným silám.

(tasr)