Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ľudskoprávne organizácie odsúdili tvrdé zásahy iránskej polície na protestoch

Viac ako 40 ľudskoprávnych organizácii v pondelok odsúdilo tvrdé zásahy iránskej polície voči demonštrujúcim na protestoch, ktoré v krajine vypukli po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Vyzvali tiež Radu OSN pre ľudské práva, aby tieto postupy iránskych bezpečnostných zložiek prešetrila.

Organizácie Amnesty International (AI), Human Rights Watch (HRW) a ďalšie zoskupenia vyjadrili hlboké znepokojenie nad iránskou "mobilizáciou tamojšej dobre naolejovanej mašinérie na nemilosrdné potláčanie (protestov)".

Amíníovú zatkla 13. septembra mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe však náhle omdlela a po troch dňoch v bezvedomí ju vyhlásili za mŕtvu.

Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov aj jej príbuzných ju však policajti vo väzbe bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne aj inde vo svete. Protesty v Iráne prerástli do najväčšieho prejavu odporu voči tamojšiemu režimu za ostatné roky. Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči demonštrantom prišli o život už desiatky ľudí.

Organizácie na ochranu ľudských práv uviedli, že podľa zozbieraných dôkazov iránske bezpečnostné zložky "svojvoľne a nezákonne strieľajú ostrou muníciou a brokmi na demonštrantov a okolostojacich vrátane detí". Dodali, že za uplynulé štyri týždne zomrelo pri policajných zásahoch na protestoch najmenej 23 maloletých.

Európska únia v reakcii na zásahy bezpečnostných zložiek v Iráne v pondelok uvalila sankcie na iránsku mravnostnú políciu, na ministra informácií i na kybernetickú divíziu revolučných gárd. Irán už vopred avizoval "okamžitú" reakciu na tieto sankcie.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský prezident Herzog sa v Bielom dome stretne s Bidenom

Prezident USA Joe Biden prijme na budúci týždeň v Bielom dome izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga. Stretnú sa v stredu 26. októbra, oznámila tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Herzog odcestuje na dvojdňovú návštevu Washingtonu, snáď najbližšieho spojenca židovského štátu, píše AFP. Podľa Bieleho domu bude s Bidenom ,,konzultovať kľúčové otázky vrátane regionálnych a globálnych výziev".

Návšteva prichádza v čase napätia okolo budúcnosti iránskeho jadrového programu, pričom Bidenova administratíva sa snaží zachrániť dohodu, ktorá by výmenou za uvoľnenie sankcií obnovila medzinárodnú kontrolu nad programom. Izrael je proti dohode.

Podľa Jean-Pierreovej bude predmetom diskusií medzi Herzogom a Bidenom aj budúcnosť Palestínčanov s dôrazom na ,,prosperitu a bezpečnosť pre Izraelčanov i Palestínčaov", cituje AFP.

Spojeným štátom sa tento mesiac úspešne podarilo sprostredkovať dohodu medzi Izraelom a Libanonom o demarkácii spornej spoločnej námornej hranice. V Izraeli sa budú 1. novembra konať parlamentné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Pád stíhačky na bytovku si vyžiadal najmenej tri obete

Najmenej troch mŕtvych a 19 zranených si vyžiadala pondelková havária ruského bojového lietadla, ktoré sa zrútilo do obytnej oblasti ruského prístavného mesta Jejsk ležiaceho na pobreží Azovského mora. Havária spôsobila rozsiahly požiar, ktorý pohltil deväťpodlažný bytový dom. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34 sa zrútil po tom, ako krátko po štarte na cvičný let z vojenského letiska Južného vojenského okruhu začal horieť jeden z jeho motorov. Obom pilotom sa podarilo katapultovať.

V poškodenom bytovom dome žije podľa úradov asi 600 ľudí. Okolo 100 z nich bolo evakuovaných a budú umiestnení v penziónoch, informuje agentúra TASS.

Mohutný požiar, ktorý vypukol na mieste dopadu stroja, zasiahol najmenej 17 bytov. V ústrednej nemocnici je pripravených osem operačných sál.

Kremeľ uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin bol o havárii informovaný a nariadil ministrom zdravotníctva a mimoriadnych situácií, aby spolu s miestnymi predstaviteľmi prišli na miesto nešťastia.

Na videách, ktoré boli zverejnené na ruských sociálnych sieťach, je podľa AP vidieť mohutný požiar, ktorý pohltil bytovku. Počuť bolo aj niekoľko explózií, pravdepodobne munície na palube stíhačky.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko na sociálnej sieti Twitter uviedol, že bombardér prevážal muníciu. ,,Ruské zbrane spadli na hlavy Rusov, keď boli na ceste zabíjať Ukrajincov. Podnieti ich to myslieť a protestovať proti vojne?" napísal. Britský denník The Guardian pripomína, že tvrdenia o munícii nebolo možné bezprostredne overiť.

Jejsk má 90-tisíc obyvateľov a nachádza sa tam veľká ruská vojenská základňa. Nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34 sa vo veľkom využíval vo vojne v Sýrii i v bojoch na Ukrajine.

Pondelkový incident je v poradí už desiatou zaznamenanou haváriou ruského vojenského lietadla mimo boja od konca februára, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Šimečka uspel. Europarlament bude rokovať o rezolúcii odsudzujúcej zločiny z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom

Šimečka pre TASR uviedol, že rezolúcia predložená na rokovanie je reakciou na minulotýždňový teroristický útok na LGBTI+ ľudí v Bratislave.  

Európsky parlament bude tento týždeň počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rokovať aj o návrhu rezolúcie, ktorá odsudzuje zločiny z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom v Európe. Predsedníčka EP Roberta Metsolová to potvrdila v pondelok večer počas svojho príhovoru, ktorým otvorila druhé zasadnutie v októbri.

Spresnila, že rezolúciu, ktorá odzrkadľuje stúpajúcu mieru nenávisti voči LGBTI+ osobám v Európe a homofóbnu vraždu dvoch ľudí na Slovensku, navrhla zaradiť do rokovacieho programu prostredníctvom Šimečku liberálna frakcia Obnovme Európu (RE).

Za Šimečkov návrh na zmenu programu schôdze EP hlasovalo 325 z 367 europoslancov. Šimečka pre TASR uviedol, že rezolúcia predložená na rokovanie je reakciou na minulotýždňový teroristický útok na LGBTI+ ľudí v Bratislave.  

Vo svojom vystúpení v pléne EP Šimečka opísal udalosti, ku ktorým došlo v Bratislave 12. októbra a dodal, že 19-ročný útočník dobre vedel, na členov akej komunity útočí.

"Slovenská polícia prekvalifikovala tento hrozný čin na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku a pokiaľ viem, je to prvý teroristický čin proti LGBTI+ ľuďom v Európskej únii. Europarlament by mal vyslať jasný signál solidarity a toho, že stojí za ľudskými právami všetkých ľudí. V EÚ by sa nikto nemal cítiť ohrozený alebo mať menej práv iba pre svoju identitu či sexuálnu orientáciu," vyhlásil Šimečka.

Rozprava v pléne EP za účasti zástupcov Európskej komisie a Rady EÚ sa uskutoční v utorok podvečer. Poslanci budú o tomto uznesení hlasovať vo štvrtok.

(tasr)

Minúta  |  

Guterres: Situácia v etiópskom Tigraji sa vymyká spod kontroly

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v pondelok uviedol, že ozbrojený konflikt v etiópskom zväzovom štáte Tigraj "sa vymyká spod kontroly" a vyzval na okamžité ukončenie bojov. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP a stanice BBC.

"Civilné obyvateľstvo platí (za konflikt) strašnú cenu. Násilie a skaza dosiahli alarmujúcu úroveň," povedal Guterres pred novinármi. Dodal, že boje v Tigraji musia okamžite prestať.

"Svojvoľné útoky na obývané oblasti zabíjajú deň čo deň čoraz viac nevinných ľudí, ničia kľúčovú infraštruktúru a zamedzujú prístup obyvateľov k životne dôležitým službám," uviedol Guterres vo vyhlásení.

Podľa šéfa OSN sa takmer dvojročný konflikt medzi etiópskou vládou a tigrajskými jednotkami nedá vyriešiť vojenským spôsobom. Vyzval tiež na stiahnutie eritrejských vojakov, ktorí bojujú na strane vlády Etiópie, a rovnako aj na obnovenie rokovaní medzi oboma zainteresovanými stranami.

"OSN je pripravená podporovať Africkú úniu (AÚ) všemožnými spôsobmi, aby sa nočná mora Etiópčanov skončila," dodal Guterres.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť regionálnu vládu vedenú TPLF. V marci 2022 bojujúce strany uzavreli prímerie, ktoré v auguste prerušilo obnovenie bojov.

Etiópska vláda sa v pondelok opätovne zaviazala, že bude viesť mierové rozhovory pod vedením AÚ. Zároveň však prijme "obranné opatrenia" vrátane obsadenia letísk a ďalších federálnych zariadení v Tigraji.

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko: Pokutovali rodinných lekárov za podávanie ivermektínu proti covidu

Inšpektori holandského ministerstva zdravotníctva pokutovali 16 rodinných lekárov za to, že pacientom s koronavírusom predpisovali niektoré lieky vrátane ivermektínu, ktoré nie sú registrované na liečbu ochorenia COVID-19.

Podľa DutchNews.nl najvyššiu pokutu, a to vo výške 13.000 eur, dostal lekár, ktorý vypísal 150 receptov na antiparazitikum ivermektín a liek proti malárii hydroxychlorochín.

Hydroxychlorochín sa podával ťažko chorým pacientom na začiatku pandémie, ale jeho používanie bolo zastavené v júni 2020 po tom, čo sa ukázalo, že na pacientov nemá žiadny vplyv. Aj napriek tomu niekoľko lekárov pokračovalo v predpisovaní tohto lieku.

Odporcovia očkovania považujú ivermektín za liek vhodný pri liečbe koronavírusu a v Holandsku ho ako liek propagoval napríklad aj poslanec a šéf krajne pravicovej strany Fórum pre demokraciu (FvD) Thierry Baudet.

Lekári v Holandsku nesmú predpisovať lieky, ktoré nie sú na zozname registrovaných pre danú chorobu a ktoré nie sú uvedené v informačnom letáku o lieku, ak nebol dohodnutý špecifický protokol. Inšpektori upozornili, že ivermektín ani hydroxychlorochín nepodliehajú špecifickým protokolom na použitie pri liečbe koronavírusu.

V období medzi júlom a septembrom 2021 holandskí colníci zhabali 665 balení obsahujúcich ivermektín v rámci medzinárodnej kampane vedenej Svetovej colnou organizáciou na zastavenie šírenia nelegálnych liekov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.

Lieky, ktoré colníci zadržali, pochádzali najmä z Indie, Hongkongu a Singapuru. Celkovo zachytené balíky s liekmi obsahovali 55-tisíc dávok vo forme piluliek alebo tekutín a všetky boli adresované súkromným osobám v Holandsku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.