Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália zrušila rozhodnutie uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela

Austrália v utorok oznámila, že už nebude uznávať západný Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, a zvrátila tým sporné rozhodnutie predchádzajúcej konzervatívnej vlády.

Ministerka zahraničných vecí Penny Wongová uviedla, že o štatúte mesta by sa malo rozhodnúť na mierových rozhovoroch medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a nie jednostrannými krokmi.

"Nebudeme podporovať prístup, ktorý podkopáva túto šancu," povedala ministerka. Dodala, že "austrálske veľvyslanectvo bolo vždy, a aj zostane, v Tel Avive".

Austrálska konzervatívna vláda vedená Scottom Morrisonom čelila v roku 2018 silnej domácej kritike za to, že išla v šľapajach americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa a vyhlásila Jeruzalem za izraelské hlavné mesto.

"Viem, že to pôsobilo konflikt a rozruch v časti austrálskej spoločnosti, a dnes sa to vláda snaží vyriešiť," vysvetlila Wongová v utorok.

Morrisonovu vládu obvinila, že k uznaniu Jeruzalema ju motivovali rozhodujúce doplňovacie voľby na predmestí Sydney Wentworth Point, kde žije pomerne veľká židovská komunita.

"Viete, čo to bolo? Bola to cynická hra - neúspešná -, ako získať kreslo vo Wentworthe a vyhrať doplňujúce voľby," dodala ministerka.  

Rozhodnutie v roku 2018 vyvolalo zdesenie aj v susednej Indonézii, krajine s najväčším počtom moslimov na svete, a dočasne zabrzdilo dohodu o voľnom obchode.

Na Jeruzalem si nárokujú Izraelčania aj Palestínčania.

Väčšina krajín neumiestňuje svoje veľvyslanectvá do Jeruzalema pre obavy, aby neovplyvnili mierové rozhovory o konečnom štatúte tohto mesta.

(tasr)

Minúta  |  

Ľudskoprávne organizácie odsúdili tvrdé zásahy iránskej polície na protestoch

Viac ako 40 ľudskoprávnych organizácii v pondelok odsúdilo tvrdé zásahy iránskej polície voči demonštrujúcim na protestoch, ktoré v krajine vypukli po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Vyzvali tiež Radu OSN pre ľudské práva, aby tieto postupy iránskych bezpečnostných zložiek prešetrila.

Organizácie Amnesty International (AI), Human Rights Watch (HRW) a ďalšie zoskupenia vyjadrili hlboké znepokojenie nad iránskou "mobilizáciou tamojšej dobre naolejovanej mašinérie na nemilosrdné potláčanie (protestov)".

Amíníovú zatkla 13. septembra mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe však náhle omdlela a po troch dňoch v bezvedomí ju vyhlásili za mŕtvu.

Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov aj jej príbuzných ju však policajti vo väzbe bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne aj inde vo svete. Protesty v Iráne prerástli do najväčšieho prejavu odporu voči tamojšiemu režimu za ostatné roky. Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči demonštrantom prišli o život už desiatky ľudí.

Organizácie na ochranu ľudských práv uviedli, že podľa zozbieraných dôkazov iránske bezpečnostné zložky "svojvoľne a nezákonne strieľajú ostrou muníciou a brokmi na demonštrantov a okolostojacich vrátane detí". Dodali, že za uplynulé štyri týždne zomrelo pri policajných zásahoch na protestoch najmenej 23 maloletých.

Európska únia v reakcii na zásahy bezpečnostných zložiek v Iráne v pondelok uvalila sankcie na iránsku mravnostnú políciu, na ministra informácií i na kybernetickú divíziu revolučných gárd. Irán už vopred avizoval "okamžitú" reakciu na tieto sankcie.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský prezident Herzog sa v Bielom dome stretne s Bidenom

Prezident USA Joe Biden prijme na budúci týždeň v Bielom dome izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga. Stretnú sa v stredu 26. októbra, oznámila tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Herzog odcestuje na dvojdňovú návštevu Washingtonu, snáď najbližšieho spojenca židovského štátu, píše AFP. Podľa Bieleho domu bude s Bidenom ,,konzultovať kľúčové otázky vrátane regionálnych a globálnych výziev".

Návšteva prichádza v čase napätia okolo budúcnosti iránskeho jadrového programu, pričom Bidenova administratíva sa snaží zachrániť dohodu, ktorá by výmenou za uvoľnenie sankcií obnovila medzinárodnú kontrolu nad programom. Izrael je proti dohode.

Podľa Jean-Pierreovej bude predmetom diskusií medzi Herzogom a Bidenom aj budúcnosť Palestínčanov s dôrazom na ,,prosperitu a bezpečnosť pre Izraelčanov i Palestínčaov", cituje AFP.

Spojeným štátom sa tento mesiac úspešne podarilo sprostredkovať dohodu medzi Izraelom a Libanonom o demarkácii spornej spoločnej námornej hranice. V Izraeli sa budú 1. novembra konať parlamentné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Pád stíhačky na bytovku si vyžiadal najmenej tri obete

Najmenej troch mŕtvych a 19 zranených si vyžiadala pondelková havária ruského bojového lietadla, ktoré sa zrútilo do obytnej oblasti ruského prístavného mesta Jejsk ležiaceho na pobreží Azovského mora. Havária spôsobila rozsiahly požiar, ktorý pohltil deväťpodlažný bytový dom. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34 sa zrútil po tom, ako krátko po štarte na cvičný let z vojenského letiska Južného vojenského okruhu začal horieť jeden z jeho motorov. Obom pilotom sa podarilo katapultovať.

V poškodenom bytovom dome žije podľa úradov asi 600 ľudí. Okolo 100 z nich bolo evakuovaných a budú umiestnení v penziónoch, informuje agentúra TASS.

Mohutný požiar, ktorý vypukol na mieste dopadu stroja, zasiahol najmenej 17 bytov. V ústrednej nemocnici je pripravených osem operačných sál.

Kremeľ uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin bol o havárii informovaný a nariadil ministrom zdravotníctva a mimoriadnych situácií, aby spolu s miestnymi predstaviteľmi prišli na miesto nešťastia.

Na videách, ktoré boli zverejnené na ruských sociálnych sieťach, je podľa AP vidieť mohutný požiar, ktorý pohltil bytovku. Počuť bolo aj niekoľko explózií, pravdepodobne munície na palube stíhačky.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko na sociálnej sieti Twitter uviedol, že bombardér prevážal muníciu. ,,Ruské zbrane spadli na hlavy Rusov, keď boli na ceste zabíjať Ukrajincov. Podnieti ich to myslieť a protestovať proti vojne?" napísal. Britský denník The Guardian pripomína, že tvrdenia o munícii nebolo možné bezprostredne overiť.

Jejsk má 90-tisíc obyvateľov a nachádza sa tam veľká ruská vojenská základňa. Nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34 sa vo veľkom využíval vo vojne v Sýrii i v bojoch na Ukrajine.

Pondelkový incident je v poradí už desiatou zaznamenanou haváriou ruského vojenského lietadla mimo boja od konca februára, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Šimečka uspel. Europarlament bude rokovať o rezolúcii odsudzujúcej zločiny z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom

Šimečka pre TASR uviedol, že rezolúcia predložená na rokovanie je reakciou na minulotýždňový teroristický útok na LGBTI+ ľudí v Bratislave.  

Európsky parlament bude tento týždeň počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rokovať aj o návrhu rezolúcie, ktorá odsudzuje zločiny z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom v Európe. Predsedníčka EP Roberta Metsolová to potvrdila v pondelok večer počas svojho príhovoru, ktorým otvorila druhé zasadnutie v októbri.

Spresnila, že rezolúciu, ktorá odzrkadľuje stúpajúcu mieru nenávisti voči LGBTI+ osobám v Európe a homofóbnu vraždu dvoch ľudí na Slovensku, navrhla zaradiť do rokovacieho programu prostredníctvom Šimečku liberálna frakcia Obnovme Európu (RE).

Za Šimečkov návrh na zmenu programu schôdze EP hlasovalo 325 z 367 europoslancov. Šimečka pre TASR uviedol, že rezolúcia predložená na rokovanie je reakciou na minulotýždňový teroristický útok na LGBTI+ ľudí v Bratislave.  

Vo svojom vystúpení v pléne EP Šimečka opísal udalosti, ku ktorým došlo v Bratislave 12. októbra a dodal, že 19-ročný útočník dobre vedel, na členov akej komunity útočí.

"Slovenská polícia prekvalifikovala tento hrozný čin na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku a pokiaľ viem, je to prvý teroristický čin proti LGBTI+ ľuďom v Európskej únii. Europarlament by mal vyslať jasný signál solidarity a toho, že stojí za ľudskými právami všetkých ľudí. V EÚ by sa nikto nemal cítiť ohrozený alebo mať menej práv iba pre svoju identitu či sexuálnu orientáciu," vyhlásil Šimečka.

Rozprava v pléne EP za účasti zástupcov Európskej komisie a Rady EÚ sa uskutoční v utorok podvečer. Poslanci budú o tomto uznesení hlasovať vo štvrtok.

(tasr)

Minúta  |  

Guterres: Situácia v etiópskom Tigraji sa vymyká spod kontroly

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v pondelok uviedol, že ozbrojený konflikt v etiópskom zväzovom štáte Tigraj "sa vymyká spod kontroly" a vyzval na okamžité ukončenie bojov. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP a stanice BBC.

"Civilné obyvateľstvo platí (za konflikt) strašnú cenu. Násilie a skaza dosiahli alarmujúcu úroveň," povedal Guterres pred novinármi. Dodal, že boje v Tigraji musia okamžite prestať.

"Svojvoľné útoky na obývané oblasti zabíjajú deň čo deň čoraz viac nevinných ľudí, ničia kľúčovú infraštruktúru a zamedzujú prístup obyvateľov k životne dôležitým službám," uviedol Guterres vo vyhlásení.

Podľa šéfa OSN sa takmer dvojročný konflikt medzi etiópskou vládou a tigrajskými jednotkami nedá vyriešiť vojenským spôsobom. Vyzval tiež na stiahnutie eritrejských vojakov, ktorí bojujú na strane vlády Etiópie, a rovnako aj na obnovenie rokovaní medzi oboma zainteresovanými stranami.

"OSN je pripravená podporovať Africkú úniu (AÚ) všemožnými spôsobmi, aby sa nočná mora Etiópčanov skončila," dodal Guterres.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť regionálnu vládu vedenú TPLF. V marci 2022 bojujúce strany uzavreli prímerie, ktoré v auguste prerušilo obnovenie bojov.

Etiópska vláda sa v pondelok opätovne zaviazala, že bude viesť mierové rozhovory pod vedením AÚ. Zároveň však prijme "obranné opatrenia" vrátane obsadenia letísk a ďalších federálnych zariadení v Tigraji.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.