Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blinken upozornil, že Čína sa chce zmocniť Taiwanu rýchlejšie, než sa očakávalo

Čína sa chce zmocniť Taiwanu oveľa rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. V pondelok to uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, podľa ktorého vedie čínsky prezident Si Ťin-pching svoju krajinu agresívnejším smerom.

"Videli sme, ako sa v uplynulých rokoch pod vedením Si Ťin-pchinga javila Čína veľmi odlišne (než teraz)," povedal Blinken v debate s bývalou šéfkou amerického rezortu diplomacie Condoleezzou Riceovou na pôde americkej Stanfordovej univerzity. "Doma je represívnejšia; v zahraničí je agresívnejšia. A v mnohých prípadoch to predstavuje výzvu pre naše vlastné záujmy, ako aj pre naše vlastné hodnoty," dodal.

Americký minister zahraničných vecí obvinil Si Ťin-pchinga z "vytvárania obrovského napätia" zmenou prístupu k Taiwanu, nad ktorým čínska komunistická strana nikdy nemala plnú administratívnu moc, no považuje ho za súčasť svojho územia. Čína podľa Blinkenových slov urobila "zásadné rozhodnutie, že súčasný stav (týkajúci sa Taiwanu) už nie je prijateľný". Šéf amerického Štátneho departmentu dodal, že Peking je "odhodlaný pokračovať v snahe o zjednotenie v oveľa rýchlejšie".

V nedeľu sa v Pekingu začal zjazd Komunistickej strany Číny, na ktorom by jeho 2 300 delegátov malo potvrdiť Si Ťin-pchinga vo funkcii generálneho tajomníka strany na tretie päťročné funkčné obdobie. V takom prípade je podľa agentúry AP takmer isté, že na marcovom výročnom zasadnutí Čínskeho národného ľudového zhromaždenia (parlamentu) bude zvolený aj za prezidenta.

Si Ťin-pching vo svojom nedeľnom príhovore na zjazde komunistickej strany povedal, že "kolesá dejín sa valia smerom k znovuzjednoteniu Číny" a na dosiahnutie tohto cieľa si vyhradil možnosť prijať všetky potrebné opatrenia.

Peking nedávno upozornil, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčil ani možnosť vojenského zásahu. Spojené štáty oficiálne uznávajú takzvanú politiku jednej Číny, ale sú rozhodne proti akýmkoľvek snahám Čínskej ľudovej republiky o násilné ovládnutie Taiwanu.

(tasr)

Minúta  |  

Austrálska vláda odvolala rozhodnutie uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela

Austrálska vláda sa rozhodla zvrátiť rozhodnutie svojich predchodcov, ktorí uznali Západný Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. V utorok to oznámila ministerka zahraničných vecí.

Vláda sa zhodla, že opätovne uzná ako hlavné mesto Izraela Tel Aviv a znovu zdôraznila, že status Jeruzalema musí byť vyriešený mierovými rokovaniami medzi Izraelom a Palestínčanmi, skonštatovala šéfka diplomacie Penny Wong. Austrália je podľa nej ďalej zaviazaná dvojstrannému riešeniu konfliktu a „nepodporí prístup, ktorý túto vyhliadku podkopáva“.

Izraelský premiér Jair Lapid v reakcii na rozhodnutie austrálskej vlády vyjadril sklamanie, že zmenila svoju pozíciu a dodal, že „Jeruzalem je večným, nedeliteľnými hlavným mestom Izraela a nič to nezmení“. Izraelský minister zahraničia v tejto súvislosti oznámil, že si predvolá austrálskeho veľvyslanca.

Viceprezident ľudskoprávnej organizácie Australia Palestine Advocacy Network Nasser Mashni, naopak, poďakoval austrálskej vláde za to, že sa „odlíšila od nebezpečnej politickej pózy predchádzajúcej vlády“ a dodal, že „Austrália sa tak vracia naspäť k medzinárodnému konsenzu“, teda, že Austrália nesmie dopredu rozhodovať o finálnom statuse Jeruzalema. „Izrael vyhlasuje, že celé mesto je len ich, čím odmieta spojenie Palestínčanov s ich starovekým duchovným, kultúrnym a ekonomickým hlavným mestom,“ dodal Mashni.

Bývalý konzervatívny premiér Scott Morrison formálne uznal Západný Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela v decembri 2018, no austrálska ambasáda zostala v Tel Avive. O zmene rozhodol po tom, ako vtedajší americký prezident Donald Trump oznámil premiestnenie amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema. Prezident Joe Biden tam ambasádu ponechal a Spojené štáty tiež ustúpili od intenzívnej mediácie rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ktorí už viac ako dekádu neabsolvovali prínosné mierové rozhovory.

(sita)

Minúta  |  

Rodičovský príspevok sa od januára zvýši o 7,5 percenta

Suma rodičovského príspevku sa od 1. januára budúceho roka zvýši.

Pre rodičov, ktorí pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovali a mali nárok na materskú dávku, pôjde o nárast o 28,80 eura na 412,60 eura.

Pre rodičov, ktorí pred narodením dieťaťa nepracovali a nedostávali preto materskú dávku zo Sociálnej poisťovne, rodičovský príspevok od začiatku budúceho roka stúpne o 21 eur, teda z 280 eur na 301 eur.

Vyplýva to z návrhu opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o ustanovení súm rodičovského príspevku, ktorý rezort práce a sociálnych vecí predložil do pripomienkového konania.

Nárast súm rodičovského príspevku súvisí so zvýšením životného minima od 1. júla tohto roka o 7,5 percenta. Podľa zákona o rodičovskom príspevku sa totiž táto dávka zvyšuje k 1. januáru kalendárneho roka v rovnakej miere, v akej k 1. júlu predošlého roka išlo nahor životné minimum.

(sita)

Minúta  |  

Musk tvrdí, že SpaceX stiahla žiadosť, aby Pentagón platil Starlink na Ukrajine

Miliardár Elon Musk v pondelok na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter vyhlásil, že jeho spoločnosť SpaceX stiahla žiadosť o to, aby Pentagón začal platiť za satelitnú internetovú službu Starlink na Ukrajine.

Muskovo oznámenie nasleduje po tom, čo stanica CNN v piatok v správe odhalila, že SpaceX sa s otázkou platby v septembri obrátila na americké ministerstvo obrany, pretože vraj nie je „donekonečna“ schopná darovať terminály ani podporovať službu Starlink na Ukrajine. Služba sa pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie stala kľúčovou.

„Do čerta s tým … aj keď Starlink stále stráca peniaze a iné spoločnosti dostávajú miliardy dolárov daňových poplatníkov, my budeme naďalej financovať ukrajinskú vládu zadarmo,“ napísal Musk v sobotu na Twitteri.

Dva zdroje oboznámené s diskusiami medzi SpaceX a Pentagónom pre CNN uviedli, že v piatok Pentagón v skutočnosti súhlasil s požiadavkou firmy zaplatiť za rozbehnuté služby pre ukrajinskú vládu a s novou žiadosťou ukrajinského velenia o ďalšie terminály. Táto žiadosť o financovanie bola na 124 miliónov dolárov na zvyšok tohto roka. Nie je však jasné, aká bola konečná suma alebo dohodnuté podmienky.

Musk v pondelok uviedol, že SpaceX na Ukrajinu poslala 25 300 terminálov siete Starlink, ale „v súčasnosti platí za službu len 10 630“.

(sita)

Minúta  |  

Iránske drony používané Ruskom porušujú sankcie, tvrdia Spojené štáty

Spojené štáty americké súhlasia so svojimi západnými spojencami a tvrdia, že dodávky iránskych samovražedných dronov Rusku porušujú sankcie uvalené Organizáciou Spojených národov (OSN).

Americké ministerstvo obrany uviedlo, že súhlasia s britským a francúzskym posudkom, že bezpilotné lietadlá porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2231. Tá je spojená s iránskou jadrovou dohodou a zakazuje iránske transfery určitých vojenských technológií.

Rusko v pondelok s dronmi, o ktorých sa predpokladá, že sú iránskej výroby, zasiahlo Kyjiv a ďalšie ukrajinské mestá. Najmenej osem ľudí v dôsledku útokov zomrelo. Ukrajina identifikovala dané bezpiloté lietadlá ako iránske stroje Šahíd-136.

Irán popiera, že by dodával Rusku drony. Vendant Patel z amerického rezortu zahraničia však uviedol, že USA „verejne odhalili, že Rusko dostalo drony z Iránu a že to bola súčasť ruského plánu na dovoz stoviek iránskych bezpilotných lietadiel rôznych typov“. Ako dodal, existujú „rozsiahle dôkazy“ o ich použití Ruskom na Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

Zrútenie bojového lietadla v Jejsku neprežilo 13 ľudí

Najmenej 13 ľudí zomrelo, keď sa do obytnej oblasti v prístavnom meste Jejsk na juhozápade Ruska v pondelok zrútilo ruské bojové lietadlo a spôsobilo masívny požiar.

Oznámilo to ministerstvo pre mimoriadne situácie po tom, ako záchranári dokončili prehliadku trosiek. Medzi obeťami sú aj tri deti. Devätnásť ľudí so zraneniami hospitalizovali. Záchranári z deväťposchodového bytového domu, kde požiar vypukol, zachránili 68 osôb a z miesta havárie podľa ruských médií evakuovali viac ako 360 ľudí.

Bombardér Su-34 sa zrútil na dvor obytného bloku v pondelok večer a požiar spôsobilo jeho palivo. Podľa pilotov, ktorým sa z lietadla podarilo bezpečne uniknúť, haváriu zapríčinilo vznietenie sa jedného z motorov pri vzlete počas výcviku, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Havárii sa už venuje Vyšetrovací výbor Ruskej federácie.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.