Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europoslanci podporili vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru

Európsky parlament (EP) vyzval v utorok členské štáty EÚ, aby umožnili Rumunsku a Bulharsku bezodkladne sa pripojiť k schengenskému priestoru voľného cestovania.

V uznesení prijatom v utorok poslanci uviedli, že Rada EÚ (členské štáty) by mala prijať rozhodnutie o vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru ešte do konca roku 2022. Tým by sa malo zabezpečiť zrušenie kontrol osôb na všetkých vnútorných hraniciach pre obe krajiny už na začiatku roka 2023.

Za uznesenie sa vyslovilo 547 poslancov, 49 bolo proti a 43 sa zdržalo hlasovania. Poslanci kritizovali skutočnosť, že Rada EÚ doteraz neprijala rozhodnutie o prijatí Bulharska a Rumunska, hoci obe krajiny už dávno splnili potrebné podmienky.

Vykonávanie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ je podľa europoslancov diskriminačné a má vážny vplyv na životy cezhraničných pracovníkov a občanov. Takéto kontroly bránia dovozu, vývozu a voľnému pohybu tovaru z nákladných prístavov a poškodzujú aj jednotný európsky trh.

V súčasnosti sú všetky členské štáty EÚ – okrem Bulharska, Cypru, Chorvátska, Írska a Rumunska – súčasťou schengenského priestoru, ktorý zahŕňa aj štáty mimo EÚ – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Poslanci EP v uplynulých rokoch opakovane požadovali úplné prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu.

Vstup nových štátov do schengenského priestoru si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie všetkých členských krajín. České predsedníctvo v Rade EÚ naznačilo, že má v úmysle uskutočniť diskusie na túto tému do konca roka 2022.

(tasr)

Minúta  |  

V rebríčku tisíc najlepších univerzít nemáme ani jednu. Predbehli nás všetky susedné štáty

Slovensko nemá v tisícke najlepších univerzít žiadnu vlastnú. Premiantom ostávajú Spojené štáty a polepšili si aj africké krajiny.

Magazín Times Higher Education (THE) vypracúva už od roku 2004 jedno z najvplyvnejších celosvetových hodnotení univerzitného vzdelávania. Školy posudzuje na základe kritérií ako výučba, výskum, odovzdávanie vedomostí a medzinárodná prestíž. Analytici skúmali viac ako 121 miliónov citácií z viac ako 15,5 milióna výskumných publikácií a zaradili do prieskumu okolo štyridsaťtisíc vedcov z celého sveta.

Spracovaním údajov vytvoril magazín zoznam 1 799 univerzít. Na čele rebríčka je už siedmy rok po sebe Oxfordská univerzita. Harvardova univerzita zostáva na druhom mieste, ale Cambridgeská univerzita poskočila zo spoločnej piatej v minulom roku na spoločnú tretiu pozíciu.

Dominujú stále univerzity z USA

USA sú celkovo najviac zastúpeným štátom so 177 vzdelávacími inštitúciami a sú tiež najviac zastúpené v prvej stovke (34). Najľudnatejšej krajine sveta Číne sa ušiel štvrtý najvyšší počet vzdelávacích ustanovizní, v prvej dvojstovke má zastúpených sedem univerzít.

Zaujímavosťou je, že podľa autorov zoznamu má Čína dobre nakročené ukončiť vzdelávaciu dominanciu veľmoci za veľkou mlákou. Prevaha amerických univerzít v sekcii výskumu totiž klesá. Čína ich dobieha napríklad v citáciách, kde sa jej priemerné skóre (58) neustále zvyšuje, zatiaľ čo americké skóre (69,4) klesá.

Výnimočné je, že do rebríčka sa po prvýkrát dostalo päť afrických štátov: Zambia, Namíbia, Mozambik, Zimbabwe a Maurícius.

Okolité štáty boli úspešnejšie

Smutne v tomto smere obstálo Slovensko. V prvej tisícke hodnotených inštitúcií nemáme ani jednu, hoci do hodnotenia sa ich zaradilo osem – teda o jednu viac než minulý rok.

V ďalšej dvojstovke, teda do poradia 1 200, však môžeme nájsť aspoň Univerzitu Komenského v Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Žilinskú univerzitu.

V zozname do priečky 1 500 sa zasa umiestnili Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Technická univerzita v Košiciach. V poslednej trojstovke rebríčka ešte možno nájsť Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Slovenské vzdelávanie neobstálo ani v porovnaní so susednými štátmi. Poľsko má v prvej tisícke zoznamu päť univerzít, Maďarsko dve, Česko tri, Rakúsko až jedenásť a Ukrajina dve inštitúcie.

(est)

Minúta  |  

Prezidentka podpísala zvýšenie platov zdravotníkov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zvýšenie platov zdravotníkov. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Platy sa tak budú zvyšovať lekárom, sestrám, ale aj ostatným zdravotníkom v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Okrem zvyšovania platových koeficientov sa budú pri mzdách zohľadňovať aj roky praxe.

Odpracované roky sa budú uznávať zdravotníkom aj za roky, keď prácu vykonávali v zahraničí. Základnú zložku mzdy bude možné zvýšiť tiež za čas na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky a súhrnne za všetky deti najviac šesť rokov.

Účinnosť zmeny je od 1. januára 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko sa priznalo k pondelkovým útokom na energetické zariadenia Ukrajiny

Rusko v utorok potvrdilo pondelkové útoky na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev označil situáciu pred prichádzajúcou zimou za kritickú.

"Počas uplynulého dňa ruské ozbrojené sily pokračovali v útokoch na ukrajinské vojenské veliteľstvá a energetické systémy" zbraňami dlhého dostrelu a zbraňami s vysokou presnosťou odpaľovanými z mora, uviedlo ruské ministerstvo obrany v pravidelnej správe.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že ruská armáda zničila pri útokoch od 10. októbra 30 percent ukrajinských elektrární, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.

"Situácia je v súčasnosti naprieč krajinou kritická, pretože naše regióny závisia jeden od druhého… pre celú krajinu je nevyhnutné pripraviť sa na výpadky elektriny, vody a tepla," povedal pre ukrajinskú televíziu zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

Denník The Guardian s odvolaním sa na úrad kyjevskej prokuratúry informuje o dvoch obetiach a jednej zranenej osobe po utorkovom raketovom útoku na tepelnú elektráreň v hlavnom meste Ukrajiny. Po zásahu nastala explózia, požiar a výpadky prúdu. Pondelkové útoky na Kyjev si vyžiadali päť obetí na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Začína sa medzinárodné cvičenie European Shield

V niekoľkých výcvikových priestoroch a zariadeniach Ozbrojených síl (OS) SR sa začína plánovaná séria cvičení s názvom European Shield. Informoval o tom hovorca OS SR Štefan Zemanovič.

Ako priblížil, na aktivite sa okrem príslušníkov OS SR budú podieľať aj ďalšie krajiny Severoatlantickej aliancie a príslušníci ozbrojených síl Ukrajiny. "Úlohou cvičenia je zladenie si postupov, taktiky a výmena skúseností. Tie získajú účastníci priamo od ukrajinských vojakov, čo prispeje k zvýšeniu pripravenosti," priblížil hovorca.

Jednotky sústredia svoje úsilie na vedenie rôznych druhov operácií. "Okrem toho si ako hostiteľská krajina precvičíme spôsobilosti v oblasti plánovania. Na logistickej podpore jednotlivých fáz cvičenia, ktoré budú vykonané v najbližších týždňoch, sa budú podieľať jednotlivé účastnícke krajiny," dodal.

Cvičenie bolo schválené vládou SR, mandát hovorí o zapojení sa do 900 účastníkov, z toho je približne 200 ukrajinských príslušníkov ozbrojených síl.

(tasr)

Minúta  |  

Čiastočná mobilizácia sa v Rusku zatiaľ nekončí, tvrdí Kremeľ

Ruský prezident Vladimír Putin zatiaľ neplánuje ukončiť vojenskú mobilizáciu do vojny na Ukrajine, avšak niektoré časti Ruska už tento proces ukončili. V utorok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"V tomto okamihu neexistuje prezidentský dekrét (o ukončení mobilizácie)," uviedol Peskov. Vyjadril sa tak deň po tom, čo starosta Moskvy Sergej Sobianin na svojom súkromnom blogu ohlásil ukončenie mobilizácie v hlavnom meste a avizoval tiež uzavretie náborových stredísk ruskej armády v Moskve. Úlohy čiastočnej mobilizácie v Moskve boli podľa neho "splnené v plnom rozsahu".

Peskov poznamenal, že niektoré časti krajiny už splnili ciele. "Týmto spôsobom sa proces čiastočnej mobilizácie ukončil v niektorých regiónoch," povedal. O ktoré oblasti konkrétne ide, nespresnil.

Šéf Kremľa Putin vyhlásil 21. septembra čiastočnú mobilizáciu, na základe ktorej má byť mobilizovaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl. Peskov v utorok prisľúbil, že nebude mobilizovaných viac osôb, než je stanovené.

Putin v piatok uviedol, že čiastočná mobilizácia bude dokončená v priebehu dvoch týždňov. Jej doterajší priebeh vyvolal paniku a masový odchod mužov z krajiny. Putin nedávno verejne pripustil, že mobilizácia v Rusku neprebieha hladko. Povolávacie rozkazy úrady podľa vyjadrení mnohých Rusov posielali aj nespôsobilým mužom či študentom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.