Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci diskutujú o návrhu SaS na zavedenie partnerského spolužitia

Poslanci Národnej rady (NR) SR začali v utorok popoludní diskutovať o návrhu legislatívy z dielne SaS, ktorou by sa mohol zaviesť inštitút partnerského spolužitia. Zmeny navrhujú v novele Občianskeho zákonníka.

Do diskusie sa prihlásili ústne štyria poslanci, ešte pred nimi vystúpila v pléne predkladateľka návrhu Jarmila Halgašová (SaS). Po nich sa môžu poslanci do diskusie hlásiť aj ústne.

Halgašová tvrdí, že nechcú zaviesť registrované partnerstvá, ale inštitút partnerského spolužitia, čiže nepozerajú len na páry rovnakého pohlavia, ale aj na páry muža a ženy, ktorí pre akýkoľvek dôvod nechcú alebo nemôžu vstúpiť do manželstva.

Návrhom chcú zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. "Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia (druh a družka), ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia," uviedli poslanci v dôvodovej správe.

Zaviesť by chceli oprávnenia v prospech spolužijúcich partnerov v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, ako aj pri nároku na ošetrovné a v ďalších situáciách týkajúcich sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov.

https://standard.sk/263760/nova-peticia-apeluje-na-poslancov-aby-nehlasovali-za-partnerstva-osob-rovnakeho-pohlavia/

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Prezidentské voľby by vyhral Petr Pavel. Babiš v prieskume oproti júlu stráca

Prvé kolo českých prezidentských volieb by vyhral generál Petr Pavel; získal by 27,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý v utorok zverejnil spravodajský portál iDNES.cz.

Do druhého kola by spoločne s ním postúpil aj predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorý by dosiahol 23,3 percenta hlasov. Ide už o druhý volebný model, ktorý prisudzuje víťazstvo Pavlovi.

Pavel oproti júlu zaznamenal nárast preferencií, a to zhruba o štyri percentuálne body. Starší prieskum mu prisudzoval 23,8 percenta hlasov. Naopak, u Babiša nastal výrazný pokles. V predchádzajúcom vyhodnotení by ho volilo 31,7 percenta respondentov, čo je o 8,4 percentuálnych bodov viac ako teraz.

Na treťom mieste by sa podľa predmetného volebného modelu umiestnila ekonómka a bývalá rektorka brnianskej Mendelovej univerzity Danuše Nerudová. Volilo by ju 16,9 percenta ľudí, čo je o 6,1 percentuálneho bodu viac ako v júli.

Rozdiely medzi oboma súčasnými favoritmi prezidentských volieb sa stierajú pri pohľade na tzv. verných voličov. "Petr Pavel aj Andrej Babiš majú podobne silné voličské jadro, ale Pavel dosahuje výrazne vyšší potenciál," uviedla agentúra Ipsos.

Čo sa týka rozhodnutých voličov, obaja majú preferencie zhruba 18 percent. Naopak, pri pohľade na volebný potenciál má Pavel výrazný náskok. Aspoň 39,3 percenta ľudí totiž zvažuje, že ho bude voliť, zatiaľ čo Babiša len 28,7 percenta voličov.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsku hrozí cez zimu nedostatok elektriny, ak budú pokračovať štrajky pri oprave reaktorov

Francúzsku hrozí túto zimu nedostatok elektriny, ak budú štrajky aj naďalej spomaľovať údržbu a opravy jeho jadrových reaktorov. Uviedol to v utorok prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy Réseau de Transport d'Électricité (RTE).

Zatiaľ čo spoločnosť Électricité de France (EDF) dosahuje pokrok pri oprave potrubí v atómových elektrárňach, na ktorých sa objavili takzvané korózne praskliny, štrajky ju prinútili odložiť reštart niekoľkých reaktorov o celé týždne, poznamenal v utorok RTE v aktualizácii jeho zimného výhľadu.

Francúzsko je kľúčové v rámci pomoci Európe pri riešení širšej energetickej krízy, keďže Rusko obmedzuje dodávky zemného plynu do regiónu. Jadrovú flotilu EDF však od minulého decembra obmedzujú technické problémy, čo z krajiny robí čistého dovozcu energie a zvyšuje tlak na dodávky inde na kontinente.

Prevádzkovateľov elektrickej prenosovej sústavy RTE zároveň varoval, že predĺženie štrajku môže mať vážne dôsledky uprostred zimy. Produkcia elektriny z jadra v rámci EDF bude v prvých dvoch novembrových týždňoch nižšia, ako sa predpokladalo pred mesiacom, konštatuje RTE vo svojej správe.

Najväčší svetový prevádzkovateľ jadrových reaktorov mal v utorok v prevádzke len 29 zo svojich 56 reaktorov, ktoré do 13.45 miestneho času v Paríži vyprodukovali 7,8 gigawattov elektriny. RTE zopakovala, že jadrová produkcia môže začiatkom budúceho roka dosiahnuť 45 gigawattov.

Vzhľadom na to, že sa prudké ochladenie na začiatku novembra javí ako nepravdepodobné, bezpečnosť dodávok energie v najbližších dvoch týždňoch je len málo ohrozená a v prvej časti budúceho mesiaca je riziko mierne, uviedol RTE.

Francúzska vláda, miestne úrady a podniky sa v reakcii na energetickú krízu túto zimu zaviazali zredukovať kúrenie a spotrebu elektriny na svietenie. Prevádzkovateľ elektrickej siete presadzuje tiež výstražný systém "Ecowatt", ktorý vyzýva užívateľov vrátane domácností, aby ďalej znižovali spotrebu a vyhli sa hrozbe nedostatku elektriny a výpadku dodávok.

Použitie varovaného systému Ecowatt, najmä jeho červeného alarmu, je nepravdepodobné v priebehu nasledujúcich štyroch týždňov, uviedol RTE. Zároveň však zopakoval svoju výzvu na ostražitosť počas zimy.

RTE tiež poznamenal, že výrobné podniky už teraz znižujú spotrebu energie po prudkom náraste jej cien. Francúzsko môže ťažiť aj z nedávneho zlepšenia stavu vody vo svojich priehradách, naplnenia zásobníkov plynu a opravy 1-gigawattového elektrického prepojenia so Spojeným kráľovstvom, ktoré má byť k dispozícii od konca októbra.

Spotreba energie v septembri bola po úprave o vplyv počasia o 3 až 4 percentá nižšia ako v prvých šiestich mesiacoch roka, uviedol RTE. Dopyt z výrobného sektora klesol o 8 percent až 9 percent, keďže ekonomika sa spomalila v dôsledku vysokých cien energií.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia predložila nové opatrenia na riešenie vysokých cien plynu v EÚ

Európska komisia v utorok na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu navrhla nové opatrenia na riešenie vysokých cien plynu v EÚ a zaistenie bezpečnosti dodávok energie na nadchádzajúcu zimu.

Tie majú podobu spoločného nákupu plynu, mechanizmu obmedzujúceho ceny na burze plynu TTF a transparentného využívania infraštruktúry energonosičov, solidarity medzi členskými štátmi a neustáleho úsilia o zníženie dopytu po plyne.

Nariadenie EK v Štrasburgu predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová a eurokomisárka pre finančné služby Mairead McGuinnessová.

Nariadenie obsahuje tri hlavné prvky. Týka sa agregácie dopytu EÚ a spoločných nákupov plynu s cieľom dohodnúť lepšie ceny a znížiť riziko, že sa členské štáty budú navzájom prebíjať na svetovom trhu, a zároveň zaistiť bezpečnosť dodávok v celej Únii.

Znamená tiež pokračovanie v práci na vytvorení novej referenčnej hodnoty LNG do marca 2023 a v krátkodobom horizonte navrhnutie mechanizmu korekcie cien s cieľom stanoviť dynamický cenový limit pre transakcie na burze plynu TTF v Amsterdame a dočasnú šírku cenového pásma na zabránenie extrémnym cenovým výkyvom na trhoch s derivátmi.

Do tretice pôjde o štandardné pravidlá solidarity medzi členskými štátmi v prípade nedostatku dodávok, ktorými sa povinnosť solidarity rozšíri na členské štáty bez priameho prepojenia plynovodmi, aby zahŕňali aj štáty so zariadeniami pre LNG. Sem patrí aj návrh na vytvorenie mechanizmu prideľovania plynu pre členské štáty vystavené regionálnej krízovej situácii alebo nedostatkom v oblasti dodávok plynu.

Komisia tvrdí, že v kombinácii s už dohodnutými opatreniami v oblasti znižovania dopytu po plyne a elektrine, skladovania plynu a prerozdeľovania prebytočných ziskov energetického sektora nové kroky zlepšia stabilitu na európskych trhoch s plynom počas tejto zimy a aj po nej.

Nové opatrenia pomôžu zmierniť cenový tlak, ktorý pociťujú európski občania a priemysel, zaistia bezpečnosť dodávok a fungujúci vnútorný trh.

Komisia spresnila, že v tejto oblasti bude pokračovať v práci aj v iných smeroch vrátane revízie dočasného rámca štátnej pomoci (koncom októbra) a ďalšieho vývoja spôsobov, ako obmedziť vplyv vysokých cien plynu na ceny elektriny.

Okrem toho EK vykoná posúdenie potrieb iniciatívy REPowerEU s cieľom urýchliť prechod na čistú energiu a vyhnúť sa fragmentácii jednotného trhu so snahou navrhnúť zvýšenie financovania tohto programu.
Komisia navrhla aj cielené flexibilné využívanie finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na riešenie vplyvu súčasnej energetickej krízy na občanov a podniky, pričom odporúča použiť až desať percent celkových národných prídelov na roky 2014 až 2020 v hodnote takmer 40 miliárd eur.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci podporili vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru

Európsky parlament (EP) vyzval v utorok členské štáty EÚ, aby umožnili Rumunsku a Bulharsku bezodkladne sa pripojiť k schengenskému priestoru voľného cestovania.

V uznesení prijatom v utorok poslanci uviedli, že Rada EÚ (členské štáty) by mala prijať rozhodnutie o vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru ešte do konca roku 2022. Tým by sa malo zabezpečiť zrušenie kontrol osôb na všetkých vnútorných hraniciach pre obe krajiny už na začiatku roka 2023.

Za uznesenie sa vyslovilo 547 poslancov, 49 bolo proti a 43 sa zdržalo hlasovania. Poslanci kritizovali skutočnosť, že Rada EÚ doteraz neprijala rozhodnutie o prijatí Bulharska a Rumunska, hoci obe krajiny už dávno splnili potrebné podmienky.

Vykonávanie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ je podľa europoslancov diskriminačné a má vážny vplyv na životy cezhraničných pracovníkov a občanov. Takéto kontroly bránia dovozu, vývozu a voľnému pohybu tovaru z nákladných prístavov a poškodzujú aj jednotný európsky trh.

V súčasnosti sú všetky členské štáty EÚ – okrem Bulharska, Cypru, Chorvátska, Írska a Rumunska – súčasťou schengenského priestoru, ktorý zahŕňa aj štáty mimo EÚ – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Poslanci EP v uplynulých rokoch opakovane požadovali úplné prijatie Bulharska a Rumunska do Schengenu.

Vstup nových štátov do schengenského priestoru si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie všetkých členských krajín. České predsedníctvo v Rade EÚ naznačilo, že má v úmysle uskutočniť diskusie na túto tému do konca roka 2022.

(tasr)

Minúta  |  

V rebríčku tisíc najlepších univerzít nemáme ani jednu. Predbehli nás všetky susedné štáty

Slovensko nemá v tisícke najlepších univerzít žiadnu vlastnú. Premiantom ostávajú Spojené štáty a polepšili si aj africké krajiny.

Magazín Times Higher Education (THE) vypracúva už od roku 2004 jedno z najvplyvnejších celosvetových hodnotení univerzitného vzdelávania. Školy posudzuje na základe kritérií ako výučba, výskum, odovzdávanie vedomostí a medzinárodná prestíž. Analytici skúmali viac ako 121 miliónov citácií z viac ako 15,5 milióna výskumných publikácií a zaradili do prieskumu okolo štyridsaťtisíc vedcov z celého sveta.

Spracovaním údajov vytvoril magazín zoznam 1 799 univerzít. Na čele rebríčka je už siedmy rok po sebe Oxfordská univerzita. Harvardova univerzita zostáva na druhom mieste, ale Cambridgeská univerzita poskočila zo spoločnej piatej v minulom roku na spoločnú tretiu pozíciu.

Dominujú stále univerzity z USA

USA sú celkovo najviac zastúpeným štátom so 177 vzdelávacími inštitúciami a sú tiež najviac zastúpené v prvej stovke (34). Najľudnatejšej krajine sveta Číne sa ušiel štvrtý najvyšší počet vzdelávacích ustanovizní, v prvej dvojstovke má zastúpených sedem univerzít.

Zaujímavosťou je, že podľa autorov zoznamu má Čína dobre nakročené ukončiť vzdelávaciu dominanciu veľmoci za veľkou mlákou. Prevaha amerických univerzít v sekcii výskumu totiž klesá. Čína ich dobieha napríklad v citáciách, kde sa jej priemerné skóre (58) neustále zvyšuje, zatiaľ čo americké skóre (69,4) klesá.

Výnimočné je, že do rebríčka sa po prvýkrát dostalo päť afrických štátov: Zambia, Namíbia, Mozambik, Zimbabwe a Maurícius.

Okolité štáty boli úspešnejšie

Smutne v tomto smere obstálo Slovensko. V prvej tisícke hodnotených inštitúcií nemáme ani jednu, hoci do hodnotenia sa ich zaradilo osem – teda o jednu viac než minulý rok.

V ďalšej dvojstovke, teda do poradia 1 200, však môžeme nájsť aspoň Univerzitu Komenského v Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Žilinskú univerzitu.

V zozname do priečky 1 500 sa zasa umiestnili Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Technická univerzita v Košiciach. V poslednej trojstovke rebríčka ešte možno nájsť Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Slovenské vzdelávanie neobstálo ani v porovnaní so susednými štátmi. Poľsko má v prvej tisícke zoznamu päť univerzít, Maďarsko dve, Česko tri, Rakúsko až jedenásť a Ukrajina dve inštitúcie.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.