Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina dostane od NATO obranné systémy proti dronom

Severoatlantická aliancia dodá v najbližších dňoch Ukrajine obranné systémy proti dronom, aby sa tak mohla účinnejšie brániť ruským útokom na kritickú infraštruktúru s použitím iránskych bezpilotných lietadiel. Oznámil to v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Ako v utorok uviedli ukrajinskí predstavitelia, ruské sily používajúce iránske drony zničili v priebehu ostatných dní takmer tretinu elektrární na Ukrajine. Podľa Stoltenberga, ktorý vystúpil na bezpečnostnej konferencii v Berlíne, je adekvátnou odpoveďou NATO zintenzívnenie dodávok systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

Kyjev medzitým oznámil, že oficiálne požiada Izrael o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany.
Minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba v utorok navrhol prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby prerušil diplomatické styky Ukrajiny s Iránom. Návrh prišiel v súvislosti s dodávkami iránskych bezpilotných lietadiel do Ruska.

(tasr, min)

Minúta  |  

Takmer už osem dekád je OSN zástancom mieru vo svete, vyhlásil Káčer

Takmer už osem dekád je Organizácia Spojených národov (OSN) zástancom mieru vo svete. Pri príležitosti otvorenia konferencie s názvom Úloha OSN vo svete po 24. februári to v utorok vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer. Zároveň vyzval na posilnenie a zefektívnenie systému OSN a vyjadril podporu medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, práve a funkčných inštitúciách.

"V čase, keď Rusko prakticky každý deň hrubo a neospravedlniteľne porušuje ideály a princípy, na ktorých stojí Organizácia Spojených národov, si treba o to hlasnejšie a častejšie pripomínať dôležitosť jej poslania," vyhlásil Káčer.

Narušenie mierovej architektúry a špirálu bezprecedentných kríz podľa jeho slov pociťuje celý svet, nielen Slovensko. "Obzvlášť ohrozené a zraniteľné sú najchudobnejšie krajiny, a preto nesmieme zabúdať ani na význam medzinárodnej solidarity," zdôraznil.

Súčasťou konferencie bola aj diskusia o pomoci Slovenska Ukrajine a úlohe agentúr OSN pri podpore ukrajinských utečencov na Slovensku. "Súčasné krízy, či už je to bezpečnostná, potravinová, energetická alebo ekonomická, potvrdzujú, že čím väčšej výzve čelíme, tým dôležitejšia je globálna spolupráca, pri ktorej OSN zohráva kľúčovú úlohu. Globálne problémy totiž nepoznajú hranice a vyriešiť ich môžeme len spoločne," uviedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Ingrid Brocková.

V rámci podujatia Káčer udelil Strieborné plakety ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Jurajovi Riečanovi a Ottovi Guštafíkovi. "Ocenil ich za dlhoročné úspešné pôsobenie v systéme OSN a šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí," podotkli z komunikačného odboru MZVEZ SR.

Cieľom konferencie, ktorú Káčer otvoril v utorok na pôde rezortu diplomacie v Bratislave, je priblížiť pôsobenie OSN širšej verejnosti, a to aj pri príležitosti 77. výročia jej vzniku.

(tasr, min)

Minúta  |  

Seniori dostanú v decembri 14. dôchodok od 35 eur do 210 eur. Poslanci schválili aj zvýšenie rozpočtu o 1,5 miliardy eur

AKTUALIZOVANÉ Dôchodcovia dostanú štrnásty dôchodok v sume 35 eur až 210 eur nakoniec až v decembri tohto roka. Pôvodne mali tieto dávky dostať v novembri, ale parlament schváleným pozmeňujúcim návrhom posunul vyplatenie štrnástych dôchodkov na posledný mesiac v tomto roku.

Pôjde o jednorazovú dávku vo výške 70 percent ich trinásteho dôchodku, ktorý im Sociálna poisťovňa vyplatila v júli tohto roka. Najvyššiu sumu 210 eur dostanú penzisti s najnižším dôchodkom a najnižšiu sumu 35 eur penzisti s najvyšším dôchodkom.

Vyplýva to z novely zákona o trinástom dôchodku, ktorú v zrýchlenom konaní schválil parlament. Vyplatenie štrnástych dôchodkov si vyžiada 207,6 milióna eur. Štrnásty dôchodok by malo dostať 1 milión 435-tisíc dôchodcov, pričom priemerná suma štrnásteho dôchodku má dosiahnuť 144,70 eura. Za novelu zákona hlasovalo všetkých 139 prítomných poslancov.

Výrazný nárast inflácie

„Aj v druhom polroku tohto roka pokračuje výrazný rast inflácie za domácnosti dôchodcov, na základe makroekonomickej prognózy IFP z júna 2022 sa očakáva 12,4- percentná miera inflácie za uvedené obdobie," upozornilo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Vzhľadom na výrazný rast cien tovarov a služieb sú doposiaľ prijaté opatrenia pre poberateľov dôchodkových dávok podľa rezortu nepostačujúce.

Upozorňuje na to, že valorizačný mechanizmus na Slovensku zaostáva za inflačným vývojom s ročným omeškaním. Výrazný nárast cien tovarov a služieb v tomto roku sa bude dôchodcom kompenzovať pri valorizácii dôchodkových dávok až od 1. januára budúceho roka. Z tohto dôvodu sa bude pokles kúpnej sily penzistov kompenzovať vyplatením štrnástej penzie.

Vyplatenie štrnástych dôchodkov bude mať podľa ministerstva práce a sociálnych vecí negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. „Zvýšené výdavky štátneho rozpočtu navrhujeme kompenzovať prostredníctvom vyšších daňových príjmov, ktoré predpokladá Výbor pre makroekonomické prognózy z júna 2022," uviedol rezort.

Poslanci schválili úpravu štátneho rozpočtu, príjmy aj výdavky sa zvýšia

Príjmy aj výdavky štátneho rozpočtu na tento rok sa zvýšia približne o 1,5 miliardy eur. Vyplýva to z novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, ktorú v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR. Za návrh hlasovalo 94 z 97 prítomných poslancov. Súčasťou materiálu je aj rozpis výdavkov, na ktoré budú financie použité. Parlament o právnej norme rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa podľa návrhu zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj celkové výdavky. Na základe požiadavky opozičnej strany SaS novela zákona špecifikuje aj rozdelenie výdavkov.

Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR by malo ísť 207,6 milióna eur na výplatu 13. dôchodku v novembri 2022, a 190 miliónov eur na kompenzácie pre ohrozené skupiny.

Ministerstvo hospodárstva SR má dostať na pomoc firmám s vysokými cenami energií 900 miliónov eur a v kapitole Všeobecná pokladničná správa zostane na kompenzácie pre verejnú správu suma 200 miliónov eur.

Matovič: Zmenou rozpočtu sme potvrdili odhodlanie pomôcť s energiami

Schválenie zmeny štátneho rozpočtu na tento rok je potvrdením odhodlania pomôcť ľuďom počas energetickej krízy. V utorok po prijatí novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 to vyhlásil minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. Šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina) naznačil, že energošeky by mohli započítavať vo faktúre v prospech odberateľa už priamo dodávatelia energií.

Matovič poukázal na to, že v utorok vyčlenili dodatočných 1,5 miliardy eur na pomoc s energiami, v návrhu rozpočtu na budúci rok je 3,5 miliardy eur. Spomenul aj zľavu na cene elektriny so Slovenskými elektrárňami, ktorá je podľa ministra financií v súčasnosti hodná približne 2 miliardy eur. Skonštatoval, že od novembra do konca budúceho roka je tak dokopy nachystaná pomoc ľuďom a firmám na Slovensku s energiami vo výške 7 miliárd eur, čo je niečo vyše 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Podotkol, že Nemecko vyčlenilo na pomoc 5 percent HDP.

Minister práce poznamenal, že okrem 207 miliónov eur na opätovné vyplatenie 13. dôchodkov bude možné vyplatiť do konca roka 1,3 miliardy eur zamestnávateľom, verejnému sektoru a domácnostiam ako kompenzácie za vysoké ceny energií.

Krajniak ozrejmil, že sú možné dva spôsoby, ako to urobiť. Prvou možnosťou je posielanie energošekov dotknutým subjektom, teda školám, nemocniciam, domácnostiam alebo firmám. Jednoduchšou možnosťou, ktorú aj presadzuje, je podľa neho posielanie energošekov priamo konkrétnemu dodávateľovi plynu či elektriny. Ten by automaticky energošek odpočítal a vystavil už nižšiu faktúru o sumu dotácie. "Lebo by sa potom nemuseli nikde školy, nemocnice, domácnosti, firmy hlásiť, ale takýmto spôsobom by sa to urobilo automaticky," dodal Krajniak.

(sita, tasr)

 

Minúta  |  

Parlament odsúdil útok na LGBT komunitu a vyzval vládu na kroky

Poslanci Národnej rady (NR) SR ostro odsudzujú tragickú streľbu z 12. októbra, ktorá si vyžiadala dve obete. Zároveň uznesením vyzývajú vládu naplniť záväzky zamerané na zlepšenie postavenia menšín a komunít na Slovensku.

Vyplýva to z uznesenia NR SR k silnejúcim prejavom nenávisti voči menšinám a komunitám, osobitne komunite LGBTI+ a židovskej komunite, žijúcim na Slovensku. Poslanci ho odobrili v utorkovom hlasovaní.

"Parlament ostro odsudzuje teroristický čin z 12. októbra 2022, ktorého obeťami boli Matúš Horváth a Juraj Vankulič, ktorých životy vyhasli pre ich sexuálnu orientáciu. Vyjadruje hlbokú sústrasť pozostalým, rodinám a ich blízkym. Zároveň vyjadruje aj uistenie všetkým príslušníkom menšín a komunít, že sú obohacujúcou súčasťou našej spoločnosti," píše sa v uznesení.

Útok proti životom príslušníkov menšín z prostredia LGBTI+, ako aj plány na útoky voči príslušníkom židovskej komunity či politikom a ich rodinám považujú poslanci za útok na demokratický štát.

Parlament tiež uznesením vyslovuje závažné znepokojenie nad akýmikoľvek pokusmi obmedzovať práva a slobody menšín a komunít žijúcich na Slovensku. "Súčasne vyzýva politikov, verejne činné osoby, ako aj médiá o vyvarovanie sa akýchkoľvek nenávistných prejavov, ktoré ničia dobré spolunažívanie a môžu viesť k prejavom násilia," uviedli v schválenom uznesení.

Poslanci v ňom okrem iného žiadajú vládu naplniť záväzky z programového vyhlásenia vlády zamerané na zlepšenie postavenia menšín a komunít na Slovensku. Vláda by tiež podľa nich mala navrhnúť opatrenia na potlačenie prejavov nenávisti vo verejnom priestore.

K tragickej streľbe došlo na Zámockej ulici v Bratislave pred podnikom, ktorý navštevuje LGBTI+ komunita. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci diskutujú o návrhu SaS na zavedenie partnerského spolužitia

Poslanci Národnej rady (NR) SR začali v utorok popoludní diskutovať o návrhu legislatívy z dielne SaS, ktorou by sa mohol zaviesť inštitút partnerského spolužitia. Zmeny navrhujú v novele Občianskeho zákonníka.

Do diskusie sa prihlásili ústne štyria poslanci, ešte pred nimi vystúpila v pléne predkladateľka návrhu Jarmila Halgašová (SaS). Po nich sa môžu poslanci do diskusie hlásiť aj ústne.

Halgašová tvrdí, že nechcú zaviesť registrované partnerstvá, ale inštitút partnerského spolužitia, čiže nepozerajú len na páry rovnakého pohlavia, ale aj na páry muža a ženy, ktorí pre akýkoľvek dôvod nechcú alebo nemôžu vstúpiť do manželstva.

Návrhom chcú zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. "Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia (druh a družka), ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia," uviedli poslanci v dôvodovej správe.

Zaviesť by chceli oprávnenia v prospech spolužijúcich partnerov v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, ako aj pri nároku na ošetrovné a v ďalších situáciách týkajúcich sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov.

https://standard.sk/263760/nova-peticia-apeluje-na-poslancov-aby-nehlasovali-za-partnerstva-osob-rovnakeho-pohlavia/

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Prezidentské voľby by vyhral Petr Pavel. Babiš v prieskume oproti júlu stráca

Prvé kolo českých prezidentských volieb by vyhral generál Petr Pavel; získal by 27,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý v utorok zverejnil spravodajský portál iDNES.cz.

Do druhého kola by spoločne s ním postúpil aj predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorý by dosiahol 23,3 percenta hlasov. Ide už o druhý volebný model, ktorý prisudzuje víťazstvo Pavlovi.

Pavel oproti júlu zaznamenal nárast preferencií, a to zhruba o štyri percentuálne body. Starší prieskum mu prisudzoval 23,8 percenta hlasov. Naopak, u Babiša nastal výrazný pokles. V predchádzajúcom vyhodnotení by ho volilo 31,7 percenta respondentov, čo je o 8,4 percentuálnych bodov viac ako teraz.

Na treťom mieste by sa podľa predmetného volebného modelu umiestnila ekonómka a bývalá rektorka brnianskej Mendelovej univerzity Danuše Nerudová. Volilo by ju 16,9 percenta ľudí, čo je o 6,1 percentuálneho bodu viac ako v júli.

Rozdiely medzi oboma súčasnými favoritmi prezidentských volieb sa stierajú pri pohľade na tzv. verných voličov. "Petr Pavel aj Andrej Babiš majú podobne silné voličské jadro, ale Pavel dosahuje výrazne vyšší potenciál," uviedla agentúra Ipsos.

Čo sa týka rozhodnutých voličov, obaja majú preferencie zhruba 18 percent. Naopak, pri pohľade na volebný potenciál má Pavel výrazný náskok. Aspoň 39,3 percenta ľudí totiž zvažuje, že ho bude voliť, zatiaľ čo Babiša len 28,7 percenta voličov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.