Preskočiť na obsah
  |  

Rusi chystajú evakuáciu civilistov z Chersonu

Ruská armáda pripravuje evakuáciu civilistov z okupovaného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Oznámil to v utorok veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

"Ruská armáda zabezpečí v prvom rade bezpečnú evakuáciu obyvateľstva" Chersonu, povedal Surovikin v ruskej televízii Rossija 24. Podľa neho súčasné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Chersone "predstavujú priame ohrozenie životov obyvateľov".

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily v oblasti vo zvýšenej miere ostreľujú civilnú infraštruktúru a spôsobujú na nej závažné škody.

V utorkovom vyhlásení Saldo informoval, že evakuované budú štyri mestá v Chersonskej oblasti ležiace v blízkosti rieky Dneper, keďže ukrajinské ostreľovanie by podľa neho mohlo poškodiť priehradu, píše agentúra Reuters.

Ako pokračoval Saldo, evakuovaní ľudia z Chersonskej oblasti by mohli byť umiestnení na Kryme. Ten anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných oblastí na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva anektovala. Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré ruské sily ovládli po začiatku invázie 24. februára.

(tasr, min)

  |  

KĽDR spustila delostreleckú paľbu pri námorných hraniciach s Južnou Kóreou

Severná Kórea vypálila v utorok večer neďaleko svojich námorných hraníc s Južnou Kóreou približne 250 delostreleckých granátov. Informovala o tom v utorok juhokórejská armáda, píše agentúra Jonhap.

Delostrelecké granáty, ktoré Severná Kórea vypálila do Žltého a Japonského mora, dopadli do blízkosti námorných hraníc oboch krajín pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova.

"Dôrazne vyzývame Severnú Kóreu, aby takéto aktivity okamžite zastavila," uviedla juhokórejská armáda. Dodala, že "pokračujúce provokácie zo strany KĽDR… podkopávajú mier a stabilitu na Kórejskom polostrove" aj vo svete.

Podľa pozorovateľov takáto paľba predstavuje priame porušenie dohody z roku 2018 o hraničných pásmach a bezletových zónach v okolí pozemných a námorných hraníc, ktorú obe Kórey uzavreli v roku 2018.

Severokórejské projektily podľa Soulu nedopadli do teritoriálnych vôd Južnej Kórey, ale do nárazníkovej zóny vytvorenej na základe uvedenej dohody. Ide o druhé priame porušenie tejto dohody od minulého piatka, keď Pchjongjang odpálil približne 170 delostreleckých projektilov pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova.

Severná Kórea minulý týždeň okrem toho skúšobne odpálila ďalšiu balistickú strelu. Uskutočnila aj prelet vojenských lietadiel v blízkosti ostro stráženej hranice so svojím južným susedom.

(tasr, min)

  |  

Moskva by mohla znížiť svoju diplomatickú prítomnosť na Západe, vyhlásil Lavrov

Moskva by mohla v budúcnosti zredukovať svoju diplomatickú prítomnosť v západných krajinách, vyhlásil v utorok šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Lavrov ako dôvod možného obmedzenia ruskej diplomatickej prítomnosti v západných krajinách uviedol súčasnú úroveň vzťahov s Európou či Spojenými štátmi a tiež potrebu Ruska vytvárať si väzby v iných častiach sveta.

"Prirodzene nevidíme nijaký zmysel ani nemáme žiadnu túžbu na zachovávaní rovnakej (diplomatickej) prítomnosti v západných krajinách […] a krajiny tretieho sveta, ako v Ázii, tak aj v Afrike, naopak, potrebujú väčšiu pozornosť," povedal Lavrov v prejave k novým zamestnancom svojho ministerstva.

Už aj tak napäté vzťahy putinovského Ruska so Západom sa prudko zhoršili po tom, ako Moskva vo februári začala mohutnú vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine. Západné krajiny na ruský útok zareagovali uvalením série bezprecedentne tvrdých sankcií.

(tasr, min)

  |  

Poslanci budú o návrhu na partnerské spolužitie diskutovať aj v stredu, OĽaNO je nejednotné

Debatou k návrhu SaS zaviesť inštitút partnerského spolužitia ukončili poslanci Národnej rady (NR) SR utorkové rokovanie. V diskusii majú pokračovať v stredu (19. 10.) ráno, prihlásili sa do nej ústne ešte dvaja rečníci.

O návrhu novely Občianskeho zákonníka má ešte v utorok večer rokovať klub OĽaNO. Poslanec Kristián Čekovský (OĽaNO) už avizoval, že ho v hlasovaní podporí. "Myslím si, že v takýchto situáciách treba dať bokom politické tričká," povedal na utorkovej tlačovej konferencii. Naopak, György Gyimesi (OĽaNO) v pléne vyhlásil, že za legislatívu nezahlasuje.

Šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš na tlačovej konferencii povedal, že v klube je široké spektrum poslancov a pri hodnotových otázkach majú zvyčajne tzv. voľnú ruku pri hlasovaní. Keďže ide o opozičný návrh, musia sa podľa jeho slov v koalícii dohodnúť na postoji k hlasovaniu.

"Viem, že niečo chystajú aj na vláde," pripomenul s tým, že sa treba pozrieť na všetky možnosti, ktoré sú na stole. "Bol by som veľmi nerád, keby sme sa 'uponáhľali' a narýchlo to schválili preto, aby sme sa ukázali," doplnil. Zároveň ubezpečil, že chcú komunite LGBTI+ pomôcť a svoje stanovisko už napríklad vyslali schválením uznesenia.

(tasr, min)

  |  

Primárnym cieľom strelca z gej baru bol Heger. Hamran tvrdí, že pred vraždou sa nachádzal v mieste premiérovho bydliska

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) bol primárnym cieľom strelca Juraja Krajčíka. V diskusnej relácii Analýzy Na hrane televízie JOJ to povedal prezident Policajného zboru Štefan Hamran. Polícia má podľa neho preukázané konkrétne skutky, ktoré páchateľ dvojnásobnej vraždy z baru Tepláreň vykonal s cieľom, aby mohol zaútočiť na Hegera.

„Môžem potvrdiť, že osoba páchateľa sa pred vykonaním toho útoku v Teplárni nachádzala na mieste, kde má trvalý pobyt pán premiér. To máme zdokumentované," zdôraznil Hamran. Keďže sa však strelcovi nepodarilo na premiéra zaútočiť, pretože ten nebol doma, vybral sa podľa policajného prezidenta za ďalším cieľom. Tým bol bar Tepláreň.

Hamran povedal aj to, že Krajčík plánoval útoky a vraždy aj na iných opozičných a koaličných politikov, spomínal ak nešpecifikovaného novinára. Policajný šéf tiež dodal, že Krajčíkov profil na Twitteri bol až do minulej stredy uzavretý. Stredoškolák ho otvoril až v deň spáchania svojho činu.

https://standard.sk/264002/moj-syn-bol-zneuzity-ako-obet-neverim-ze-to-spravil-tvrdil-u-kotlebu-otec-strelca-zo-zamockej/

V prípade extrémistu známeho pod prezývkou „Slovakbro", ktorého vo svojom manifeste spomínal aj strelec Juraj Krajčík, sa pripravuje dohoda o vine a treste, povedal Hamran. Prepojenie medzi Slovakbro a Krajčíkom sa podľa neho zatiaľ nepotvrdilo.

„To bol Slovák, ktorý študoval v Českej republike. Našu spravodajskú zložku na neho upozornili americké spravodajské zložky," komentoval. Slovakbro bol podľa neho zadržaný na základe spolupráce Národnej kriminálnej agentúry, americkej FBI a Europolu. Ku skutkom, z ktorých ho obvinili, sa následne priznal.

Konkrétne podľa policajného prezidenta išlo o účasť na terorizme a extrémistických trestných činoch. „Je to veľmi úspešný prípad, ale k totožnosti tej osoby sa aj FBI v rámci našej spolupráce dopracovala naozaj prácne. Tá osoba spravila jednu chybičku, na základe ktorej sa dala odhaliť jej totožnosť. Inak je to extrémne náročné ešte aj pre také zložky, ako je FBI," dodal Hamran.

https://standard.sk/263472/priznajme-si-to-radikalizuju-sa-aj-progresivci-a-ich-prezidentka-caputova/

(sita)

  |  

Ukrajina dostala dvojmiliardovú pomoc od Európskej únie

Ukrajina dostala v utorok dve miliardy eur finančnej pomoci z Európskej únie. Ide o prvú tranžu z päťmiliardového balíka, ktorý nedávno ohlásila EÚ. Za zásielku sa eurobloku poďakoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj premiér Denys Šmyhaľ, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.

"Tieto ďalšie finančné prostriedky pomôžu pokryť naliehavé rozpočtové výdavky, obzvlášť v humanitárnej a sociálnej oblasti," povedal Šmyhaľ. Zelenskyj sa na Twitteri poďakoval EÚ aj predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej.

Zároveň dodal, že Ukrajina sa spolieha na čo najskoršiu implementáciu celého prisľúbeného balíka finančnej pomoci. Túto pomoc pritom označil za zásadnú na dosiahnutie finančnej stability a víťazstva Ukrajiny nad ruskou vojenskou agresiou.

Zelenskyj predtým v utorok oznámil, že ruská armáda zničila od 10. októbra 30 percent ukrajinských elektrární. Prezidentov poradca Mychajlo Podoľak povedal, že Rusko sa "útokmi na mestá a civilistov systematicky snaží zničiť infraštruktúru na Ukrajine".

V utorok bolo podľa ukrajinských úradov bez elektriny vyše 1100 ukrajinských miest a obcí v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Žytomyrskej, Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Luhanskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti.

(tasr, min)