Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KĽDR spustila delostreleckú paľbu pri námorných hraniciach s Južnou Kóreou

Severná Kórea vypálila v utorok večer neďaleko svojich námorných hraníc s Južnou Kóreou približne 250 delostreleckých granátov. Informovala o tom v utorok juhokórejská armáda, píše agentúra Jonhap.

Delostrelecké granáty, ktoré Severná Kórea vypálila do Žltého a Japonského mora, dopadli do blízkosti námorných hraníc oboch krajín pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova.

"Dôrazne vyzývame Severnú Kóreu, aby takéto aktivity okamžite zastavila," uviedla juhokórejská armáda. Dodala, že "pokračujúce provokácie zo strany KĽDR… podkopávajú mier a stabilitu na Kórejskom polostrove" aj vo svete.

Podľa pozorovateľov takáto paľba predstavuje priame porušenie dohody z roku 2018 o hraničných pásmach a bezletových zónach v okolí pozemných a námorných hraníc, ktorú obe Kórey uzavreli v roku 2018.

Severokórejské projektily podľa Soulu nedopadli do teritoriálnych vôd Južnej Kórey, ale do nárazníkovej zóny vytvorenej na základe uvedenej dohody. Ide o druhé priame porušenie tejto dohody od minulého piatka, keď Pchjongjang odpálil približne 170 delostreleckých projektilov pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova.

Severná Kórea minulý týždeň okrem toho skúšobne odpálila ďalšiu balistickú strelu. Uskutočnila aj prelet vojenských lietadiel v blízkosti ostro stráženej hranice so svojím južným susedom.

(tasr, min)

Minúta  |  

Moskva by mohla znížiť svoju diplomatickú prítomnosť na Západe, vyhlásil Lavrov

Moskva by mohla v budúcnosti zredukovať svoju diplomatickú prítomnosť v západných krajinách, vyhlásil v utorok šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Lavrov ako dôvod možného obmedzenia ruskej diplomatickej prítomnosti v západných krajinách uviedol súčasnú úroveň vzťahov s Európou či Spojenými štátmi a tiež potrebu Ruska vytvárať si väzby v iných častiach sveta.

"Prirodzene nevidíme nijaký zmysel ani nemáme žiadnu túžbu na zachovávaní rovnakej (diplomatickej) prítomnosti v západných krajinách […] a krajiny tretieho sveta, ako v Ázii, tak aj v Afrike, naopak, potrebujú väčšiu pozornosť," povedal Lavrov v prejave k novým zamestnancom svojho ministerstva.

Už aj tak napäté vzťahy putinovského Ruska so Západom sa prudko zhoršili po tom, ako Moskva vo februári začala mohutnú vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine. Západné krajiny na ruský útok zareagovali uvalením série bezprecedentne tvrdých sankcií.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci budú o návrhu na partnerské spolužitie diskutovať aj v stredu, OĽaNO je nejednotné

Debatou k návrhu SaS zaviesť inštitút partnerského spolužitia ukončili poslanci Národnej rady (NR) SR utorkové rokovanie. V diskusii majú pokračovať v stredu (19. 10.) ráno, prihlásili sa do nej ústne ešte dvaja rečníci.

O návrhu novely Občianskeho zákonníka má ešte v utorok večer rokovať klub OĽaNO. Poslanec Kristián Čekovský (OĽaNO) už avizoval, že ho v hlasovaní podporí. "Myslím si, že v takýchto situáciách treba dať bokom politické tričká," povedal na utorkovej tlačovej konferencii. Naopak, György Gyimesi (OĽaNO) v pléne vyhlásil, že za legislatívu nezahlasuje.

Šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš na tlačovej konferencii povedal, že v klube je široké spektrum poslancov a pri hodnotových otázkach majú zvyčajne tzv. voľnú ruku pri hlasovaní. Keďže ide o opozičný návrh, musia sa podľa jeho slov v koalícii dohodnúť na postoji k hlasovaniu.

"Viem, že niečo chystajú aj na vláde," pripomenul s tým, že sa treba pozrieť na všetky možnosti, ktoré sú na stole. "Bol by som veľmi nerád, keby sme sa 'uponáhľali' a narýchlo to schválili preto, aby sme sa ukázali," doplnil. Zároveň ubezpečil, že chcú komunite LGBTI+ pomôcť a svoje stanovisko už napríklad vyslali schválením uznesenia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Primárnym cieľom strelca z gej baru bol Heger. Hamran tvrdí, že pred vraždou sa nachádzal v mieste premiérovho bydliska

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) bol primárnym cieľom strelca Juraja Krajčíka. V diskusnej relácii Analýzy Na hrane televízie JOJ to povedal prezident Policajného zboru Štefan Hamran. Polícia má podľa neho preukázané konkrétne skutky, ktoré páchateľ dvojnásobnej vraždy z baru Tepláreň vykonal s cieľom, aby mohol zaútočiť na Hegera.

„Môžem potvrdiť, že osoba páchateľa sa pred vykonaním toho útoku v Teplárni nachádzala na mieste, kde má trvalý pobyt pán premiér. To máme zdokumentované," zdôraznil Hamran. Keďže sa však strelcovi nepodarilo na premiéra zaútočiť, pretože ten nebol doma, vybral sa podľa policajného prezidenta za ďalším cieľom. Tým bol bar Tepláreň.

Hamran povedal aj to, že Krajčík plánoval útoky a vraždy aj na iných opozičných a koaličných politikov, spomínal ak nešpecifikovaného novinára. Policajný šéf tiež dodal, že Krajčíkov profil na Twitteri bol až do minulej stredy uzavretý. Stredoškolák ho otvoril až v deň spáchania svojho činu.

https://standard.sk/264002/moj-syn-bol-zneuzity-ako-obet-neverim-ze-to-spravil-tvrdil-u-kotlebu-otec-strelca-zo-zamockej/

V prípade extrémistu známeho pod prezývkou „Slovakbro", ktorého vo svojom manifeste spomínal aj strelec Juraj Krajčík, sa pripravuje dohoda o vine a treste, povedal Hamran. Prepojenie medzi Slovakbro a Krajčíkom sa podľa neho zatiaľ nepotvrdilo.

„To bol Slovák, ktorý študoval v Českej republike. Našu spravodajskú zložku na neho upozornili americké spravodajské zložky," komentoval. Slovakbro bol podľa neho zadržaný na základe spolupráce Národnej kriminálnej agentúry, americkej FBI a Europolu. Ku skutkom, z ktorých ho obvinili, sa následne priznal.

Konkrétne podľa policajného prezidenta išlo o účasť na terorizme a extrémistických trestných činoch. „Je to veľmi úspešný prípad, ale k totožnosti tej osoby sa aj FBI v rámci našej spolupráce dopracovala naozaj prácne. Tá osoba spravila jednu chybičku, na základe ktorej sa dala odhaliť jej totožnosť. Inak je to extrémne náročné ešte aj pre také zložky, ako je FBI," dodal Hamran.

https://standard.sk/263472/priznajme-si-to-radikalizuju-sa-aj-progresivci-a-ich-prezidentka-caputova/

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina dostala dvojmiliardovú pomoc od Európskej únie

Ukrajina dostala v utorok dve miliardy eur finančnej pomoci z Európskej únie. Ide o prvú tranžu z päťmiliardového balíka, ktorý nedávno ohlásila EÚ. Za zásielku sa eurobloku poďakoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj premiér Denys Šmyhaľ, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian.

"Tieto ďalšie finančné prostriedky pomôžu pokryť naliehavé rozpočtové výdavky, obzvlášť v humanitárnej a sociálnej oblasti," povedal Šmyhaľ. Zelenskyj sa na Twitteri poďakoval EÚ aj predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej.

Zároveň dodal, že Ukrajina sa spolieha na čo najskoršiu implementáciu celého prisľúbeného balíka finančnej pomoci. Túto pomoc pritom označil za zásadnú na dosiahnutie finančnej stability a víťazstva Ukrajiny nad ruskou vojenskou agresiou.

Zelenskyj predtým v utorok oznámil, že ruská armáda zničila od 10. októbra 30 percent ukrajinských elektrární. Prezidentov poradca Mychajlo Podoľak povedal, že Rusko sa "útokmi na mestá a civilistov systematicky snaží zničiť infraštruktúru na Ukrajine".

V utorok bolo podľa ukrajinských úradov bez elektriny vyše 1100 ukrajinských miest a obcí v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Žytomyrskej, Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Luhanskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti.

(tasr, min)

Minúta  |  

Babiš podal dovolanie k Najvyššiemu súdu SR v prípade evidencie vo zväzkoch ŠtB

Český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš podal dovolanie k Najvyššiemu súdu SR v prípade evidencie vo zväzkoch komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Informáciu ako prvý priniesol český server Seznam Zprávy, informuje spravodajkyňa TASR.

Babiš pokračuje v desať rokov trvajúcom súdnom spore, pričom tvrdí, že bol v evidencii spolupracovníkov ŠtB pod krycím menom Bureš vedený neoprávnene. Podanie dovolania potvrdil pre český server hovorca Okresného súdu Bratislava I Pavol Adamčiak.

"Dovolanie bolo doručené prvostupňovému Okresnému súdu Bratislava I dňa 28. septembra," uviedol hovorca. Podanie súd doručí na Ústav pamäti národa (ÚPN) a vyzve ho na vyjadrenie. "Až následne môže dovolanie s celým spisovým materiálom predložiť dovolaciemu Najvyššiemu súdu SR," dodal Adamčiak.

Krajský súd v Bratislave v júni 2022 zamietol žalobu českého expremiéra voči ÚPN. Súd rozhodol, že žalovanou osobou nemal byť ÚPN, ale ministerstvo vnútra. Vec sa vrátila na krajský súd po rozhodnutí Ústavného súdu SR.

Český expremiér Babiš bol vo zväzkoch ŠtB vedený ako agent pod krycím menom Bureš, sám však spoluprácu s ŠtB popiera a trvá na tom, že je vo zväzkoch vedený neoprávnene. V spore o ochranu osobnosti podal žalobu na ÚPN ešte v roku 2012.

V kauze rozhodovali súdy už viackrát. Vo februári 2018 bratislavský krajský súd žalobu českého premiéra zamietol a Najvyšší súd SR následne odmietol Babišom podané dovolanie. Vo veci sa musí konať po tom, ako Ústavný súd SR v novembri 2018 zrušil rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave aj Najvyššieho súdu SR.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.