Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Červený kríž nerobí nič na ochranu ukrajinských zajatcov, tvrdí Kyjev

Ukrajina v utorok obvinila Červený kríž z nečinnosti v súvislosti s ukrajinskými zajatcami držanými ruskou armádou. Červený kríž podľa Kyjeva nekontroluje podmienky, v akých sú títo vojaci a civilisti držaní, a tak tam dochádza k mučeniu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

"Vidíme to pri každej výmene zajatcov – nečinnosť Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) vedie k tomu, že naši vojnoví zajatci a civilní rukojemníci sú dennodenne mučení hladom a elektrošokmi," uviedol vo vyhlásení prezidentskej kancelárie komisár Ukrajiny pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

O situácii ukrajinských zajatcov sa diskutovalo predovšetkým po tom, čo desiatky z nich zahynuli v dôsledku júlového zbombardovania zajateckého tábora Olenivka.

OSN upozornila na nevyhovujúce hygienické podmienky v tábore a infekčné choroby šíriace sa medzi zajatcami. Vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v utorok vyzval Červený kríž, aby vynaložil väčšie úsilie dostať sa k zajatcom v Olenivke.

"Nevidíme, že by Medzinárodný výbor Červeného kríža niečo robil na ochranu našich zajatcov," zdôraznil Jermak. Hovorca MVČK Ewan Watson minulý týždeň vyhlásil, že organizácia sa snaží dostať do Olenivky, čaká však na bezpečnostné záruky pre svojich pracovníkov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ruské bombardéry vleteli do aljašskej zóny protivzdušnej obrany

Americké stíhačky F-16 vzlietli k dvom ruským bombardérom, ktoré leteli v medzinárodnom vzdušnom priestore v blízkosti Aljašky. Informovalo o tom v utorok Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (NORAD), píše agentúra AFP.

Stíhačky vzlietli k ruským bombardérom Tupolev Tu-95 po tom, čo tieto lietadlá v pondelok "vstúpili a operovali v aljašskej identifikačnej zóne vzdušnej obrany (ADIZ)".

Aj napriek súčasným veľmi napätým vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom NORAD oznámilo, že ruské bombardéry nepredstavovali nijakú hrozbu. Veliteľstvo v súvislosti s pondelkovým incidentom zdôraznilo, že "pravidelne monitoruje pohyby cudzích lietadiel a ak je to potrebné, eskortuje ich von zo zóny ADIZ".

NORAD je spoločné americko-kanadské veliteľstvo, ktoré poskytuje varovania pred prípadnými leteckými či raketovými útokmi. V zóne ADIZ, nachádzajúcej sa viac ako 160 kilometrov od územia Spojených štátov, sa vykonáva monitoring pohybu cudzích lietadiel, aby zabránilo prípadným nepriateľským akciám zo strany iných štátov.

Americká armáda vyžaduje od lietadiel pohybujúcich sa v tejto zóne identifikáciu v záujme národnej bezpečnosti USA. Prelety ruských lietadiel v uvedenej oblasti sú pomerne bežným javom, píše AFP.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusi chystajú evakuáciu civilistov z Chersonu

Ruská armáda pripravuje evakuáciu civilistov z okupovaného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Oznámil to v utorok veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

"Ruská armáda zabezpečí v prvom rade bezpečnú evakuáciu obyvateľstva" Chersonu, povedal Surovikin v ruskej televízii Rossija 24. Podľa neho súčasné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Chersone "predstavujú priame ohrozenie životov obyvateľov".

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily v oblasti vo zvýšenej miere ostreľujú civilnú infraštruktúru a spôsobujú na nej závažné škody.

V utorkovom vyhlásení Saldo informoval, že evakuované budú štyri mestá v Chersonskej oblasti ležiace v blízkosti rieky Dneper, keďže ukrajinské ostreľovanie by podľa neho mohlo poškodiť priehradu, píše agentúra Reuters.

Ako pokračoval Saldo, evakuovaní ľudia z Chersonskej oblasti by mohli byť umiestnení na Kryme. Ten anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných oblastí na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva anektovala. Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré ruské sily ovládli po začiatku invázie 24. februára.

(tasr, min)

Minúta  |  

KĽDR spustila delostreleckú paľbu pri námorných hraniciach s Južnou Kóreou

Severná Kórea vypálila v utorok večer neďaleko svojich námorných hraníc s Južnou Kóreou približne 250 delostreleckých granátov. Informovala o tom v utorok juhokórejská armáda, píše agentúra Jonhap.

Delostrelecké granáty, ktoré Severná Kórea vypálila do Žltého a Japonského mora, dopadli do blízkosti námorných hraníc oboch krajín pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova.

"Dôrazne vyzývame Severnú Kóreu, aby takéto aktivity okamžite zastavila," uviedla juhokórejská armáda. Dodala, že "pokračujúce provokácie zo strany KĽDR… podkopávajú mier a stabilitu na Kórejskom polostrove" aj vo svete.

Podľa pozorovateľov takáto paľba predstavuje priame porušenie dohody z roku 2018 o hraničných pásmach a bezletových zónach v okolí pozemných a námorných hraníc, ktorú obe Kórey uzavreli v roku 2018.

Severokórejské projektily podľa Soulu nedopadli do teritoriálnych vôd Južnej Kórey, ale do nárazníkovej zóny vytvorenej na základe uvedenej dohody. Ide o druhé priame porušenie tejto dohody od minulého piatka, keď Pchjongjang odpálil približne 170 delostreleckých projektilov pri východnom aj západnom pobreží Kórejského polostrova.

Severná Kórea minulý týždeň okrem toho skúšobne odpálila ďalšiu balistickú strelu. Uskutočnila aj prelet vojenských lietadiel v blízkosti ostro stráženej hranice so svojím južným susedom.

(tasr, min)

Minúta  |  

Moskva by mohla znížiť svoju diplomatickú prítomnosť na Západe, vyhlásil Lavrov

Moskva by mohla v budúcnosti zredukovať svoju diplomatickú prítomnosť v západných krajinách, vyhlásil v utorok šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Lavrov ako dôvod možného obmedzenia ruskej diplomatickej prítomnosti v západných krajinách uviedol súčasnú úroveň vzťahov s Európou či Spojenými štátmi a tiež potrebu Ruska vytvárať si väzby v iných častiach sveta.

"Prirodzene nevidíme nijaký zmysel ani nemáme žiadnu túžbu na zachovávaní rovnakej (diplomatickej) prítomnosti v západných krajinách […] a krajiny tretieho sveta, ako v Ázii, tak aj v Afrike, naopak, potrebujú väčšiu pozornosť," povedal Lavrov v prejave k novým zamestnancom svojho ministerstva.

Už aj tak napäté vzťahy putinovského Ruska so Západom sa prudko zhoršili po tom, ako Moskva vo februári začala mohutnú vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine. Západné krajiny na ruský útok zareagovali uvalením série bezprecedentne tvrdých sankcií.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci budú o návrhu na partnerské spolužitie diskutovať aj v stredu, OĽaNO je nejednotné

Debatou k návrhu SaS zaviesť inštitút partnerského spolužitia ukončili poslanci Národnej rady (NR) SR utorkové rokovanie. V diskusii majú pokračovať v stredu (19. 10.) ráno, prihlásili sa do nej ústne ešte dvaja rečníci.

O návrhu novely Občianskeho zákonníka má ešte v utorok večer rokovať klub OĽaNO. Poslanec Kristián Čekovský (OĽaNO) už avizoval, že ho v hlasovaní podporí. "Myslím si, že v takýchto situáciách treba dať bokom politické tričká," povedal na utorkovej tlačovej konferencii. Naopak, György Gyimesi (OĽaNO) v pléne vyhlásil, že za legislatívu nezahlasuje.

Šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš na tlačovej konferencii povedal, že v klube je široké spektrum poslancov a pri hodnotových otázkach majú zvyčajne tzv. voľnú ruku pri hlasovaní. Keďže ide o opozičný návrh, musia sa podľa jeho slov v koalícii dohodnúť na postoji k hlasovaniu.

"Viem, že niečo chystajú aj na vláde," pripomenul s tým, že sa treba pozrieť na všetky možnosti, ktoré sú na stole. "Bol by som veľmi nerád, keby sme sa 'uponáhľali' a narýchlo to schválili preto, aby sme sa ukázali," doplnil. Zároveň ubezpečil, že chcú komunite LGBTI+ pomôcť a svoje stanovisko už napríklad vyslali schválením uznesenia.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.