Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zrútila sa budova prednáškovej siene univerzity v talianskom Cagliari

Budova s prednáškovou sálou univerzity sa zrútila v talianskom meste Cagliari na ostrove Sardínia, uviedli v utorok vo večerných hodinách tamojšie hasičské zdroje.

Podľa hasičov došlo k nešťastiu približne o 22.00 SELČ. V troskách prednáškovej siene pátrali po prípadných obetiach, vychádzali však z toho, že v budove sa v čase jej zrútenia nik nenachádzal.

Tamojší hasičský zbor potvrdil, že sála bola v čase nešťastia uzamknutá.

Talianska tlačová agentúra ANSA informovala, že záchranné zložky nasadili pátracích psov a bezpilotné lietadlá, aby sa uistili, že pod troskami budovy skutočne nik neuviazol, spresňuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Súd v Rusku zamietol Navaľnému aj druhé odvolanie proti deväťročnému trestu

Ruský súd zamietol v utorok už druhé odvolanie tamojšieho opozičného lídra Alexeja Navaľného voči deväťročnému väzenskému trestu, ktorý si odpykáva za usvedčenie z podvodu a pohŕdania súdom.

Navaľnyj si odpykáva trest odňatia slobody vo väznici s prísnym režimom vo Vladimirskej oblasti. Zatknutý bol v januári 2021, ihneď po svojom návrate z Nemecka, kde sa päť mesiacov zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou. Z pokusu o svoje otrávenie Navyľnyj viní Kremeľ, ktorý toto obvinenie popiera.

Po návrate z Nemecka bol Navaľnyj najskôr odsúdený na dva a pol roka väzenia za porušenie pravidiel podmienečného trestu vyneseného za údajnú spreneveru. Začiatkom tohto roka dostal ďalších deväť rokov väzenia za podvody a pohŕdanie súdom, čo považuje za politicky motivovaný trest.

Prvé odvolanie voči tomuto verdiktu mu zamietli v máji.

Vlaňajšie zatknutie Navaľného vyvolalo v Rusku rozsiahle protesty; vôbec najväčšie v ostatných rokoch. Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina v reakcii na ne tvrdo zakročila proti Navaľného spolupracovníkom či prívržencom. Voči Navaľnému bolo zároveň medzičasom začatých viacero trestných stíhaní, v dôsledku čoho sa jeho spolupracovníci obávajú, že Kremeľ ho chce za mrežami držať čo najdlhšie.

(tasr)

Minúta  |  

Porota v USA oslobodila analytika, ktorý údajne klamal FBI v súvislosti s Trumpom

Ruského analytika a politológa Igora Dančenka oslobodila v utorok porota v USA vo všetkých bodoch v súvislosti s obvineniami, že klamal americkému Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI) v súvislosti so spisom kompromitujúcim bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Dančenkova kauza je súčasťou vyšetrovania a tretím, zrejme posledným prípadom vyšetrovaným špeciálnym prokurátorom Johnom Durhamom, ktorý sa týka možného prepojenia medzi Trumpovým volebným štábom s Ruskom počas kampane v roku 2016.

Prvé dva prípady sa skončili oslobodením spod obžaloby a uznaním viny s podmienečným trestom, spresňuje AP.

Samotný Trump tieto obvinenia dlhodobo odmieta a vidí v nich pokus o podkopanie dôveryhodnosti svojho vtedajšieho volebného víťazstva. Vyšetrovanie označoval tiež ako politicky motivovanú "honbu na čarodejnice".

Igor Dančenko je Rus, ktorý žije a pracuje v Spojených štátoch. Považujú ho za jeden z hlavných zdrojov spisu kompromitujúceho Trumpa, ktorý bol zverejnený v roku 2017 po tom, čo vyhral prezidentské voľby, ale ešte pred jeho prísahou.

Podľa AP Dančenko fungoval ako zdroj pre Christophera Steela, bývalého agenta britskej tajnej služby MI6, ktorý bol platený demokratmi za skúmanie väzieb medzi Ruskom a Donaldom Trumpom počas prezidentskej kampane v roku 2016.

Podľa vlastných slov bol Dančenko zodpovedný za 80 percent surového spravodajského materiálu v dokumentácii a za polovicu sprievodnej analýzy. Svedectvo zo súdneho konania však naznačovalo, že bol šokovaný a zdesený z toho, ako Steele materiál prezentoval a vykresľoval ho ako faktický, hoci ho Dančenko považoval skôr za fámy a špekulácie.

(tasr)

Minúta  |  

Červený kríž nerobí nič na ochranu ukrajinských zajatcov, tvrdí Kyjev

Ukrajina v utorok obvinila Červený kríž z nečinnosti v súvislosti s ukrajinskými zajatcami držanými ruskou armádou. Červený kríž podľa Kyjeva nekontroluje podmienky, v akých sú títo vojaci a civilisti držaní, a tak tam dochádza k mučeniu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

"Vidíme to pri každej výmene zajatcov – nečinnosť Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) vedie k tomu, že naši vojnoví zajatci a civilní rukojemníci sú dennodenne mučení hladom a elektrošokmi," uviedol vo vyhlásení prezidentskej kancelárie komisár Ukrajiny pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

O situácii ukrajinských zajatcov sa diskutovalo predovšetkým po tom, čo desiatky z nich zahynuli v dôsledku júlového zbombardovania zajateckého tábora Olenivka.

OSN upozornila na nevyhovujúce hygienické podmienky v tábore a infekčné choroby šíriace sa medzi zajatcami. Vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v utorok vyzval Červený kríž, aby vynaložil väčšie úsilie dostať sa k zajatcom v Olenivke.

"Nevidíme, že by Medzinárodný výbor Červeného kríža niečo robil na ochranu našich zajatcov," zdôraznil Jermak. Hovorca MVČK Ewan Watson minulý týždeň vyhlásil, že organizácia sa snaží dostať do Olenivky, čaká však na bezpečnostné záruky pre svojich pracovníkov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ruské bombardéry vleteli do aljašskej zóny protivzdušnej obrany

Americké stíhačky F-16 vzlietli k dvom ruským bombardérom, ktoré leteli v medzinárodnom vzdušnom priestore v blízkosti Aljašky. Informovalo o tom v utorok Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (NORAD), píše agentúra AFP.

Stíhačky vzlietli k ruským bombardérom Tupolev Tu-95 po tom, čo tieto lietadlá v pondelok "vstúpili a operovali v aljašskej identifikačnej zóne vzdušnej obrany (ADIZ)".

Aj napriek súčasným veľmi napätým vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom NORAD oznámilo, že ruské bombardéry nepredstavovali nijakú hrozbu. Veliteľstvo v súvislosti s pondelkovým incidentom zdôraznilo, že "pravidelne monitoruje pohyby cudzích lietadiel a ak je to potrebné, eskortuje ich von zo zóny ADIZ".

NORAD je spoločné americko-kanadské veliteľstvo, ktoré poskytuje varovania pred prípadnými leteckými či raketovými útokmi. V zóne ADIZ, nachádzajúcej sa viac ako 160 kilometrov od územia Spojených štátov, sa vykonáva monitoring pohybu cudzích lietadiel, aby zabránilo prípadným nepriateľským akciám zo strany iných štátov.

Americká armáda vyžaduje od lietadiel pohybujúcich sa v tejto zóne identifikáciu v záujme národnej bezpečnosti USA. Prelety ruských lietadiel v uvedenej oblasti sú pomerne bežným javom, píše AFP.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusi chystajú evakuáciu civilistov z Chersonu

Ruská armáda pripravuje evakuáciu civilistov z okupovaného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Oznámil to v utorok veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

"Ruská armáda zabezpečí v prvom rade bezpečnú evakuáciu obyvateľstva" Chersonu, povedal Surovikin v ruskej televízii Rossija 24. Podľa neho súčasné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Chersone "predstavujú priame ohrozenie životov obyvateľov".

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily v oblasti vo zvýšenej miere ostreľujú civilnú infraštruktúru a spôsobujú na nej závažné škody.

V utorkovom vyhlásení Saldo informoval, že evakuované budú štyri mestá v Chersonskej oblasti ležiace v blízkosti rieky Dneper, keďže ukrajinské ostreľovanie by podľa neho mohlo poškodiť priehradu, píše agentúra Reuters.

Ako pokračoval Saldo, evakuovaní ľudia z Chersonskej oblasti by mohli byť umiestnení na Kryme. Ten anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných oblastí na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva anektovala. Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré ruské sily ovládli po začiatku invázie 24. februára.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.