Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsko: Parlament sa zhodol na výstavbe plota na hraniciach s Ruskom

Parlamentné strany Fínska sa zhodli na výstavbe plota na častiach hraníc krajiny s Ruskom. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.

"Ide o to, aby bola hranica dobre kontrolovaná a aby sme mohli preventívne ovplyvňovať situácie, ktoré by mohli na hraniciach nastať," uviedla pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Yle fínska premiérka Sanna Marinová po stretnutí straníckych lídrov, ktoré sa konalo v utorok večer.

Marinová dodala, že jej vláda teraz chce vypracovať návrhy pilotného projektu, o ktorom bude parlament hlasovať ešte tento rok.

Výstavba malého úseku plota na juhovýchode Fínska by mala úradom poskytnúť viac informácií o podmienkach a nákladoch spojených s týmto projektom, spresnila premiérka.

O konečnej výstavbe plota, ktorý by podľa návrhu fínskej pohraničnej stráže mohol byť postavený na 130 – 260 kilometroch fínsko-ruských hraníc, sa má hlasovať na budúci rok, uvádza Yle.

Podľa fínskej pohraničnej stráže sa náklady na výstavbu plota odhadujú na "stovky miliónov eur" a výstavba bude trvať tri až štyri roky.

Časť opozície počas utorkového stretnutia parlamentných lídrov skritizovala náklady a čas trvania plánovanej výstavby. Fínsko má s Ruskom 1 300 kilometrov dlhé štátne hranice.

Fínsko a Švédsko po ruskej invázii na Ukrajinu požiadali v máji o vstup do NATO. Prístupové protokoly musí teraz odobriť všetkých 30 členských krajín Aliancie – stále ich ešte neratifikovali Turecko a Maďarsko.

(tasr)

Minúta  |  

Od septembra sme zostrelili viac než 220 iránskych dronov, tvrdí ukrajinská armáda

Ukrajinská armáda zostrelila od 13. septembra viac než 220 bezpilotných lietadiel iránskej výroby. V stredu to vo vyhlásení uviedli ukrajinské ozbrojené sily, informuje správa agentúry AFP.

"Od prvého zostrelenia kamikadze dronu Šáhid-136 iránskej výroby na území Ukrajiny 13. septembra… zničili vzdušné sily a ďalšie zložky obranných síl Ukrajiny 223 bezpilotných lietadiel tohto typu," vyhlásila ukrajinská armáda.

Ukrajina v uplynulých týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán však popiera, že by tieto zariadenia dodával Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že nemá "nijaké informácie" o tom, či ruská armáda použila pri rozsiahlych útokoch na ukrajinské mestá iránske drony.

(tasr)

Minúta  |  

Realita bolí, povedal Zelenského poradca o situácii v Chersone

Realita môže bolieť, adresoval Rusku poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Vyjadril sa tak v stredu po tom, čo Ruskom dosadená samospráva Chersonskej oblasti oznámila, že ukrajinská armáda sa chystá pokúsiť sa naspäť dobyť okupované mesto Cherson a vyzvala obyvateľov na evakuáciu.

"Neuplynul ani mesiac od pompézneho oznámia anexie Chersonu a slávnostného koncertu na Červenom námestí a samozvaná samospráva mesta už… evakuuje v očakávaní ukrajinskej spravodlivosti. Realita môže bolieť, ak žijete vo fiktívnom svete fantázie," napísal Podoľak na Twitteri.

Cherson je najväčším mestom, ktoré sa ruskej armáde počas invázie na Ukrajinu podarilo dobyť. Moskva po vyhlásení referend o pripojení k Rusku navyše Chersonskú oblasť spolu s ďalšími tromi ukrajinskými regiónmi anektovala. Tento krok však západné krajiny a ani Ukrajina neuznávajú.

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saľdo v stredu vyhlásil, že ruské sily "budú o Cherson bojovať až na smrť", aby si ho udržali. Ukrajinská armáda v súčasnosti úspešne postupuje na juh.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: SaS bude súčasťou len koalície, v ktorej bude pomoc LGBTI komunite prijatá v koaličnej zmluve

Ak bude opäť príležitosť pre stranu Sloboda a Solidarita (SaS) po najbližších voľbách byť súčasťou vlády, pôjde len do takej koalície, kde bude konkrétny návrh na pomoc LGBTI ľuďom prijatý v koaličnej zmluve a následne schválený. Povedal to predseda SaS Richard Sulík dnes na tlačovej konferencii.

Dodal, že takýto návrh musí byť po vzniku vlády na prvom alebo druhom zasadnutí odsúhlasený v Národnej rade SR (NR SR). „Máme silný právny tím, ktorý sa v tejto problematike vyzná. Po odbornej stránke vieme zostaviť veľmi kvalitný európsky štandardný návrh, ktorý zodpovedá Európe 21. storočia," tvrdí Sulík.

Ďalej uviedol, že o takomto návrhu budú v najbližších mesiacoch diskutovať aj s mimovládnymi organizáciami, akou je napr. Inakosť.

Návrh na vytvorenie inštitútu partnerského spolužitia dnes poslanci Národnej rady (NR) SR neposunuli do druhého čítania. Cieľom návrhu strany Sloboda a Solidarita (SaS) bolo zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Liberáli navrhovali zaviesť pojmy „spolužijúci partner“ a „spolužijúca partnerka“.

Návrh bol koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia (druh a družka), ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia. Ak by bol návrh schválený, partnerské spolužitie by vzniklo formou notárskej zápisnice a zaniklo buď rovnakou formou, alebo vstupom do manželstva či smrťou. Predpokladom na spôsobilosť pre partnerské spolužitie bol podľa návrhu plnoletosť, partneri nemohli byť manželia ani pokrvní príbuzní.

(sita)

Minúta  |  

Homofóbny útok bol útokom na každého na Slovensku, vyhlásila Čaputová v europarlamente

Ubezpečujem, že nenávisť nedominuje v našej spoločnosti. Uviedla to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v stredu v prejave v Európskom parlamente (EP) v súvislosti s nedávnym útokom na mladých ľudí z LGBTI komunity v Bratislave.

"Bol to útok na každého na Slovensku, pretože zločiny z nenávisti sa vždy zameriavajú na samotnú podstatu našej spoločnosti," povedala Čaputová poslancom EP v Štrasburgu.

Hlava štátu v tejto súvislosti povedala, že ak nezačneme brániť demokraciu, prestane existovať. "Nemohla som očakávať, že nedávna homofóbna vražda… v uliciach Bratislavy nám túto prostú pravdu tak bolestne pripomenie," uviedla a privítala, že slovenská občianska spoločnosť tento útok okamžite a rozhodne odsúdila.

Prezidentka tak reagovala na streľbu, ku ktorej došlo v centre Bratislavy na Zámockej ulici 12. októbra večer pred gej barom, ktorý navštevuje LGBTI komunita. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho po intenzívnom hľadaní našla ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

Prezidentka Čaputová v prejave označila za kľúčovú úlohu súčasnej generácie politických lídrov chrániť demokraciu a priviesť k rovnováhe Európu otriasanú krízami zvnútra i zvonku.

Európska únia ako celok zareagovala podľa prezidentky správne na pandemickú i bezpečnostnú krízu, ktorú vyvolalo Rusko inváziou na Ukrajinu. "Pri pandémii sme národné uzatváranie hraníc a preteky o to, kto obstará viac rúšok, rýchlo nahradili spoločným prístupom a solidaritou," povedala prezidentka.

"Podobne rozhodne sme zareagovali na vojnu, ktorú Vladimír Putin 24. februára rozpútal proti nášmu východnému susedovi," konštatovala s tým, že inváziou sa tento konflikt, vedený Ruskom s cieľom podmaniť si Ukrajinu alebo ju zničiť, len zintenzívnil.

V súvislosti s pokračujúcou podporou Ukrajiny Čaputová zdôraznila, že veľmi dôležitá je aj európska perspektíva daná tejto krajine. "Verím, že raz bude realizovaná plnohodnotným členstvom," priblížila.

(tasr)

Minúta  |  

Kirgizsko žiada Ruskom vedený bezpečnostný blok o vyslanie vojakov na hranice s Tadžikistanom

Kirgizsko požiadalo Ruskom vedený bezpečnostný blok, aby vyslalo mierotvorcov na jeho sporné hranice s Tadžikistanom. Mierotvorcovia majú zaistiť, že bude dodržiavané prímerie medzi týmito dvoma bývalými sovietskymi republikami. Oznámil to v stredu kirgizský minister obrany Baktybek Bekbolotov

Bekbolotov povedal novinárom, že požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o rozmiestnenie "malého" počtu vojakov v sporných pohraničných oblastiach. "Mier nebude, kým sa medzi nás nepostaví arbiter… Kirgizi majú svoju pravdu a Tadžici tiež," vyhlásil Bekbolotov.

Podľa šéfa kirgizského rezortu obrany by mali vojaci ODKB na hraniciach Kirgizka a Tadžikistanu "dohliadať na mier a stiahnutie ťažkej techniky z hraníc".

Medzi Kirgizskom a Tadžikistanom dochádza pravidelne k bojovým stretom, keďže od rozpadu Sovietskeho zväzu vedú spory o svoju 970 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Pri bojoch, ktoré v pohraničí týchto dvoch krajín vypukli minulý mesiac, zahynulo asi sto ľudí.

Prímerie, ktoré bolo dohodnuté 26. septembra, je zatiaľ dodržiavané. Avšak tadžická pohraničná stráž obvinila v stredu Kirgizsko, že do blízkosti hraníc preváža viac vojenskej techniky a so "zlomyseľnými plánmi" tam buduje opevnenia.

Začiatkom tohto týždňa pritom požiadal aj kirgizský prezident Sadyr Žaparov šéfa Kremľa Vladimíra Putina, aby pohraničný spor pomohol vyriešiť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.