Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká vláda schválila plán predĺženia životnosti jadrových elektrární

Nemecká vláda v stredu schválila plány na predĺženie životnosti zostávajúcich jadrových elektrární. Dôvodom sú obavy z potenciálneho nedostatku elektriny počas tejto zimy.

Nemecko pôvodne plánovalo, že na konci tohto roka uzavrie všetky zvyšné jadrové reaktory, ktoré sú ešte v prevádzke. O tom rozhodla ešte vláda bývalej kancelárky Angely Merkelovej.

Avšak prepad dodávok energií z Ruska spôsobený vojnou na Ukrajine viedol vládu k tomu, že chce ponechať jadrové elektrárne v rezerve ešte počas tejto zimy pre prípad nedostatku elektriny z iných zdrojov. Rozhodnutie vlády ešte musí schváliť parlament.

Rozhodnutie o predĺžení životnosti zvyšných troch jadrových elektrární spôsobilo napätie vo vládnej koalícii. Kancelár Olaf Scholz v pondelok (17. 10.) vydal nariadenie, ktoré má umožniť, aby zvyšné elektrárne zostali v prevádzke do 15. apríla 2023 a vyzval na vytvorenie právneho základu na takéto predĺženie ich prevádzky.

(tasr)

Minúta  |  

Putin vyhlásil v anektovaných regiónoch Ukrajiny stanné právo

Ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil v stredu stanné právo v ukrajinských oblastiach, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Moskve to umožní sprísniť kontrolu na týchto územiach.

"Podpísal som výnos o zavedení stanného práva v týchto štyroch subjektoch Ruskej federácie," povedal Putin v televíznom vysielaní zo zasadnutia ruskej Rady bezpečnosti. Kremeľ následne zverejnil výnos, podľa ktorého sa stanné právo začne vo štvrtok ráno.

Putin tiež oznámil, že Ruskom dosadení lídri okupovaných regiónov získajú mimoriadne bezpečnostné právomoci, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Nespresnil ani to, aké ďalšie opatrenia budú podniknuté na základe stanného práva. Z ruskej legislatívy podľa AP vyplýva, že na týchto územiach môže byť obmedzené cestovanie a verejné zhromažďovanie, sprísnená cenzúra a rozšírená právomoc bezpečnostných zložiek.

Vyhlásenie stanného práva by podľa očakávaní mala ešte v stredu schvaľovať horná komora parlamentu, Rada federácie.

Putin tiež oznámil, že vydal dekrét obmedzujúci pohyb do a z ôsmich ruských regiónoch v blízkosti Ukrajiny. Ide o Krasnodarský kraj, Belgorodskú, Briansku, Voronežskú, Kurskú a Rostovskú oblasť, ako aj Krym a Sevastopol, ktoré Rusko anektovalo v roku 2014.

Putin podpísal v októbri dokumenty o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí — Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej – k Rusku. Urobil tak po referendách na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré rovnako ako anexia týchto oblastí neboli medzinárodne uznané.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin: Vagnerova skupina opevňuje obrannú líniu vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti

Žoldnieri z ruskej súkromnej polovojenskej organizácie Vagnerova skupina pracujú na opevnení obrannej línie vo Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámil to v stredu zakladateľ tejto skupiny ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, informuje agentúra AFP.

"Na kontaktnej línii známej ako Vagnerova línia sa buduje komplex opevnení… Ide o niekoľkostupňovú a vrstvenú obranu," uviedol Prigožin na sociálnej sieti svojej spoločnosti Konkord. Ruský oligarcha sa v príspevku ďalej pýši, že línia ani nebola potrebná, pretože "samotná prítomnosť Vagnerovej jednotky na frontovej línii je nedobytnou stenou".

Na Prigožina, ktorý je pre svoje cateringové zmluvy s Kremľom prezývaný "Putinov kuchár", uvalili sankcie Spojené štáty i Európska únia. Koncom septembra tento ruský oligarcha priznal, že v roku 2014 založil Vagnerovu skupinu s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas.

Celé roky bola Vagnerova skupina upodozrievaná z toho, že v zámorí realizuje ambície Ruska, no Kremeľ vždy popieral, že by s ňou mal akúkoľvek spojitosť. Prítomnosť jej príslušníkov hlásili z viacerých zón vojnových konfliktov vrátane Sýrie, Líbye, Mali, Ukrajiny či Stredoafrickej republiky, kde bola táto skupina obvinená z ukoristenia vládnej moci, približuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka v europarlamente: Homofóbny útok bol útokom na každého na Slovensku

Ubezpečujem, že nenávisť nedominuje v našej spoločnosti. Uviedla to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v stredu v prejave v Európskom parlamente (EP) v súvislosti s nedávnym útokom na mladých ľudí z LGBTIQ komunity v Bratislave, informuje TASR.

"Bol to útok na každého na Slovensku, pretože zločiny z nenávisti sa vždy zameriavajú na samotnú podstatu našej spoločnosti," povedala Čaputová poslancom EP v Štrasburgu.

Hlava štátu upozornila, že ak nezačneme brániť demokraciu, prestane existovať. "Nemohla som očakávať, že nedávna homofóbna vražda v uliciach Bratislavy nám túto prostú pravdu tak bolestne pripomenie," uviedla a privítala, že slovenská občianska spoločnosť tento útok okamžite a rozhodne odsúdila.

Prezidentka tak reagovala na streľbu, ku ktorej došlo v centre Bratislavy na Zámockej ulici 12. októbra večer pred podnikom, ktorý navštevuje LGBTI+ komunita. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho po intenzívnom hľadaní našla ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

Prezidentka Čaputová v prejave označila za kľúčovú úlohu súčasnej generácie politických lídrov chrániť demokraciu a priviesť k rovnováhe Európu otriasanú krízami zvnútra i zvonku.

Európska únia ako celok zareagovala podľa prezidentky správne na pandemickú i bezpečnostnú krízu, ktorú vyvolalo Rusko inváziou na Ukrajinu. "Pri pandémii sme národné uzatváranie hraníc a preteky o to, kto obstará viac rúšok, rýchlo nahradili spoločným prístupom a solidaritou," povedala.

"Podobne rozhodne sme zareagovali na vojnu, ktorú Vladimir Putin 24. februára rozpútal proti nášmu východnému susedovi," konštatovala s tým, že inváziou sa tento konflikt, ktorý je vedený Ruskom s cieľom podmaniť si Ukrajinu alebo ju zničiť, len zintenzívnil.

V súvislosti s pokračujúcou podporou Ukrajiny Čaputová zdôraznila, že veľmi dôležitá je aj európska perspektíva daná tejto krajine. "Verím, že raz bude realizovaná plnohodnotným členstvom," priblížila.

V prípade energetickej krízy prezidentka požiadala europoslancov o podporu riešení, ako sú dohoda na spoločnom zastropovaní cien zemného plynu či oddelenie previazanosti cien elektriny a plynu, aké by pomohlo i Slovensku.

Čaputová doplnila, že čelíme aj kríze demokratických pravidiel a ich dodržiavania, keďže tieto pravidlá sú zneužívané na ničenie samotnej demokracie. Najviac je to podľa nej vypuklé na sociálnych sieťach.

"Zdá sa mi, že k sociálnym sieťam dnes pristupujeme podobne naivne ako k iným technologickým novinkám. Teda bez uplatňovania predbežnej opatrnosti," povedala s varovaním pred negatívnymi dôsledkami v podobe posilňovania polarizácie a názorových bublín.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko: Parlament sa zhodol na výstavbe plota na hraniciach s Ruskom

Parlamentné strany Fínska sa zhodli na výstavbe plota na častiach hraníc krajiny s Ruskom. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.

"Ide o to, aby bola hranica dobre kontrolovaná a aby sme mohli preventívne ovplyvňovať situácie, ktoré by mohli na hraniciach nastať," uviedla pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Yle fínska premiérka Sanna Marinová po stretnutí straníckych lídrov, ktoré sa konalo v utorok večer.

Marinová dodala, že jej vláda teraz chce vypracovať návrhy pilotného projektu, o ktorom bude parlament hlasovať ešte tento rok.

Výstavba malého úseku plota na juhovýchode Fínska by mala úradom poskytnúť viac informácií o podmienkach a nákladoch spojených s týmto projektom, spresnila premiérka.

O konečnej výstavbe plota, ktorý by podľa návrhu fínskej pohraničnej stráže mohol byť postavený na 130 – 260 kilometroch fínsko-ruských hraníc, sa má hlasovať na budúci rok, uvádza Yle.

Podľa fínskej pohraničnej stráže sa náklady na výstavbu plota odhadujú na "stovky miliónov eur" a výstavba bude trvať tri až štyri roky.

Časť opozície počas utorkového stretnutia parlamentných lídrov skritizovala náklady a čas trvania plánovanej výstavby. Fínsko má s Ruskom 1 300 kilometrov dlhé štátne hranice.

Fínsko a Švédsko po ruskej invázii na Ukrajinu požiadali v máji o vstup do NATO. Prístupové protokoly musí teraz odobriť všetkých 30 členských krajín Aliancie – stále ich ešte neratifikovali Turecko a Maďarsko.

(tasr)

Minúta  |  

Od septembra sme zostrelili viac než 220 iránskych dronov, tvrdí ukrajinská armáda

Ukrajinská armáda zostrelila od 13. septembra viac než 220 bezpilotných lietadiel iránskej výroby. V stredu to vo vyhlásení uviedli ukrajinské ozbrojené sily, informuje správa agentúry AFP.

"Od prvého zostrelenia kamikadze dronu Šáhid-136 iránskej výroby na území Ukrajiny 13. septembra… zničili vzdušné sily a ďalšie zložky obranných síl Ukrajiny 223 bezpilotných lietadiel tohto typu," vyhlásila ukrajinská armáda.

Ukrajina v uplynulých týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán však popiera, že by tieto zariadenia dodával Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že nemá "nijaké informácie" o tom, či ruská armáda použila pri rozsiahlych útokoch na ukrajinské mestá iránske drony.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.