Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér poveril Karasa prípravou legislatívy na posilnenie práv LGBT komunity

Minister spravodlivosti Viliam Karas dostal poverenie pripraviť legislatívu na posilnenie práv LGBTI+ komunity. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) na stredajšej tlačovej konferencii. Zároveň avizoval, že na blížiacom sa samite lídrov Európskej únie chce otvoriť aj tému terorizmu a problematiku regulácie obsahu sociálnych sietí, aby krajiny spoločne hľadali spôsoby riešenia.

Minister spravodlivosti podľa slov premiéra sám prejavil záujem pripraviť legislatívu, preto ho telefonicky touto úlohou poveril. Tvrdí, že na príprave má začať pracovať bezodkladne. Termín predloženia návrhu Heger nešpecifikoval. Poukázal aj na dĺžku legislatívneho procesu a jednotlivé lehoty. V reakcii na neschválenie návrhu poslancov SaS o partnerskom spolužití premiér uviedol, že ako predsedovi vlády je mu prirodzenejšie, keď pôjde legislatívna zmena v tejto oblasti cez vládu.

Premiér zároveň potvrdil, že bol primárnym cieľom páchateľa, ktorý na Zámockej ulici v Bratislave zastrelil dvoch mužov. "Nemôžem potvrdiť ďalšie mená, keďže je to v stave vyšetrovania. Bol som vypočutý, ale neviem kto ďalší, nebol som oboznámený so spisom," uviedol. Nepovedal ani, či majú zvýšenú ochranu aj ďalší členovia vlády. Jednotlivé riziká podľa jeho slov vyhodnocujú kompetentné orgány.

Premiér tiež avizoval, že chce o téme terorizmu v súvislosti s útokom v Bratislave hovoriť na európskej úrovni. Chce vyzvať členské štáty Európskej únie na pomoc pri hľadaní riešení. Poukázal na problematiku regulácie sociálnych sietí z hľadiska obsahu. "Vidíme, že sociálne siete napriek už dostupnej legislatívne zanedbávajú túto povinnosť, niekedy reagujú neskoro alebo reagujú až po opakovaných apeloch, alebo nedostatočne. Toto sa musí zmeniť," povedal.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu (12. 10.) večer pred podnikom, ktorý navštevuje LGBTI+ komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny diaľničných známok sa od budúceho roka majú zvýšiť o pätinu. Ročná bude stáť 60 eur

Motoristi si od roka 2023 pravdepodobne priplatia za využívanie diaľnic a rýchlostných ciest. Ministerstvo dopravy a výstavby SR navrhuje zvýšiť ceny jednotlivých elektronických diaľničných známok o pätinu pre zvyšujúce sa náklady Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) na údržbu a opravy diaľničnej siete.

Cena diaľničných známok s platnosťou na kalendárny rok a 365 dní sa má zvýšiť zo súčasných 50 eur na 60 eur, v prípade 30-dňovej známky zo 14 eur na 17 eur a 10-dňovej z 10 eur na 12 eur.

Rezort dopravy už predložil na pripomienkovanie návrh na zmenu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Nariadenie má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023.

Ceny diaľničných známok sa naposledy upravovali v roku 2011, pričom odvtedy podľa ministerstva dopravy dĺžka diaľničnej siete narástla približne o tretinu. „Zároveň od roku 2011 došlo k skvalitneniu služieb motoristom zo strany NDS, výraznému nárastu indexu spotrebiteľských cien a Slovensko je jedinou krajinou regiónu strednej Európy so zavedenými časovými poplatkami za užívanie diaľničnej siete, v ktorej sa od uvedeného roku neupravovali ceny diaľničnej známky,“ uviedol rezort dopravy.

Minúta  |  

Heger poveril Karasa prípravou legislatívy na posilnenie práv LGBTI komunity

Minister spravodlivosti Viliam Karas dostal poverenie pripraviť legislatívu na posilnenie práv LGBTI komunity. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na stredajšej tlačovej konferencii. Zároveň avizoval, že na blížiacom sa samite lídrov Európskej únie chce otvoriť aj tému terorizmu a problematiku regulácie obsahu sociálnych sietí, aby krajiny spoločne hľadali spôsoby riešenia.

Minister spravodlivosti podľa slov premiéra sám prejavil záujem pripraviť legislatívu, preto ho telefonicky touto úlohou poveril. Tvrdí, že na príprave má začať pracovať bezodkladne. Termín predloženia návrhu Heger nešpecifikoval. Poukázal aj na dĺžku legislatívneho procesu a jednotlivé lehoty. V reakcii na neschválenie návrhu poslancov SaS o partnerskom spolužití premiér uviedol, že ako predsedovi vlády je mu prirodzenejšie, keď pôjde legislatívna zmena v tejto oblasti cez vládu.

Premiér zároveň potvrdil, že bol primárnym cieľom páchateľa, ktorý na Zámockej ulici v Bratislave zastrelil dvoch mužov. "Nemôžem potvrdiť ďalšie mená, keďže je to v stave vyšetrovania. Bol som vypočutý, ale neviem kto ďalší, nebol som oboznámený so spisom," uviedol. Nepovedal ani, či majú zvýšenú ochranu aj ďalší členovia vlády. Jednotlivé riziká podľa jeho slov vyhodnocujú kompetentné orgány.

Premiér tiež avizoval, že chce o téme terorizmu v súvislosti s útokom v Bratislave hovoriť na európskej úrovni. Chce vyzvať členské štáty Európskej únie na pomoc pri hľadaní riešení. Poukázal na problematiku regulácie sociálnych sietí z hľadiska obsahu. "Vidíme, že sociálne siete napriek už dostupnej legislatívne zanedbávajú túto povinnosť, niekedy reagujú neskoro alebo reagujú až po opakovaných apeloch, alebo nedostatočne. Toto sa musí zmeniť," povedal.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu (12. 10.) večer pred gej barom, ktorý navštevuje LGBTI komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

V centre Kyjeve sa opäť ozvali výbuchy, protivzdušná obrana zostreľovala rakety

V centre Kyjeva sa v stredu popoludní ozvalo niekoľko hlasných výbuchov, informovali z ukrajinského hlavného mesta reportéri agentúry AFP. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička išlo o zásahy protivzdušnej obrany.

"Nad Kyjevom zostrelila protivzdušná obrana niekoľko ruských rakiet. Letecký poplach naďalej platí. Zostaňte v krytoch! Protivzdušná obrana pokračuje v práci," napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.

Pri pondelkovom útoku iránskych dronov, ktoré používa ruská armáda, v Kyjeve zahynuli najmenej piati ľudia. Nedávne ruské útoky na Kyjev boli zamerané na objekty energetickej infraštruktúry. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že ruská armáda zničila pri útokoch od 10. októbra 30 percent ukrajinských elektrární, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.


Ruská armáda pritom aj v stredu potvrdila, že vykonala útoky na ďalšie vojenské a energetické objekty na Ukrajine. Pri úderoch sa ruským silám podarilo zasiahnuť všetky stanovené ciele, citovala britská televízia Sky News hovorcu ruského ministerstva obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká vláda schválila plán predĺženia životnosti jadrových elektrární

Nemecká vláda v stredu schválila plány na predĺženie životnosti zostávajúcich jadrových elektrární. Dôvodom sú obavy z potenciálneho nedostatku elektriny počas tejto zimy.

Nemecko pôvodne plánovalo, že na konci tohto roka uzavrie všetky zvyšné jadrové reaktory, ktoré sú ešte v prevádzke. O tom rozhodla ešte vláda bývalej kancelárky Angely Merkelovej.

Avšak prepad dodávok energií z Ruska spôsobený vojnou na Ukrajine viedol vládu k tomu, že chce ponechať jadrové elektrárne v rezerve ešte počas tejto zimy pre prípad nedostatku elektriny z iných zdrojov. Rozhodnutie vlády ešte musí schváliť parlament.

Rozhodnutie o predĺžení životnosti zvyšných troch jadrových elektrární spôsobilo napätie vo vládnej koalícii. Kancelár Olaf Scholz v pondelok (17. 10.) vydal nariadenie, ktoré má umožniť, aby zvyšné elektrárne zostali v prevádzke do 15. apríla 2023 a vyzval na vytvorenie právneho základu na takéto predĺženie ich prevádzky.

(tasr)

Minúta  |  

Putin vyhlásil v anektovaných regiónoch Ukrajiny stanné právo

Ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil v stredu stanné právo v ukrajinských oblastiach, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Moskve to umožní sprísniť kontrolu na týchto územiach.

"Podpísal som výnos o zavedení stanného práva v týchto štyroch subjektoch Ruskej federácie," povedal Putin v televíznom vysielaní zo zasadnutia ruskej Rady bezpečnosti. Kremeľ následne zverejnil výnos, podľa ktorého sa stanné právo začne vo štvrtok ráno.

Putin tiež oznámil, že Ruskom dosadení lídri okupovaných regiónov získajú mimoriadne bezpečnostné právomoci, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Nespresnil ani to, aké ďalšie opatrenia budú podniknuté na základe stanného práva. Z ruskej legislatívy podľa AP vyplýva, že na týchto územiach môže byť obmedzené cestovanie a verejné zhromažďovanie, sprísnená cenzúra a rozšírená právomoc bezpečnostných zložiek.

Vyhlásenie stanného práva by podľa očakávaní mala ešte v stredu schvaľovať horná komora parlamentu, Rada federácie.

Putin tiež oznámil, že vydal dekrét obmedzujúci pohyb do a z ôsmich ruských regiónoch v blízkosti Ukrajiny. Ide o Krasnodarský kraj, Belgorodskú, Briansku, Voronežskú, Kurskú a Rostovskú oblasť, ako aj Krym a Sevastopol, ktoré Rusko anektovalo v roku 2014.

Putin podpísal v októbri dokumenty o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí — Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej – k Rusku. Urobil tak po referendách na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré rovnako ako anexia týchto oblastí neboli medzinárodne uznané.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.