Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament: Nabíjacie stanice pre autá by mali byť v EÚ k dispozícii každých 60 km

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu konštatovali, že ak chce EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu, nabíjacie stanice pre elektromobily by mali byť dostupné každých 60 kilometrov (km), vodíkové čerpacie stanice každých 100 km a lode by mali produkovať menej emisií.

Parlament prijal svoju pozíciu k návrhu pravidiel EÚ, ktorých cieľom je podnietiť zavádzanie nabíjacích a alternatívnych čerpacích staníc (elektrických alebo vodíkových) pre automobily, nákladné vozidlá, vlaky a lietadlá a podporiť zavádzanie udržateľných vozidiel.

Nové pravidlá sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý plánuje znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Poslanci súhlasili so stanovením minimálnych vnútroštátnych záväzných cieľov na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Členské štáty musia do roku 2024 predložiť svoj plán o tom, ako tieto ciele dosiahnuť.

Podľa prijatého textu by do roku 2026 mal existovať aspoň jeden elektrický nabíjací park pre autá každých 60 km pozdĺž hlavných ciest EÚ. Pre nákladné vozidlá a autobusy to platí len v rámci základnej cestnej siete TEN-T a s výkonnejšími stanicami. Výnimky budú mať najvzdialenejšie regióny, ostrovy a cesty s nízkou premávkou.

Europoslanci tiež navrhli zriadiť viac vodíkových čerpacích staníc pozdĺž hlavných ciest EÚ (každých 100 km), a to rýchlejšie (do roku 2028, nie 2031). Alternatívne čerpacie stanice by mali byť prístupné pre všetky značky vozidiel a platby by mali byť jednoduché.

Zákonodarcovia zaujali svoju pozíciu aj k návrhu pravidiel EÚ o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave. Parlament chce, aby odvetvie námornej dopravy znížilo emisie skleníkových plynov z lodí o dve percentá od roku 2025, o 20 percenta od roku 2035 a o 80 percent v roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 2020.

To by sa vzťahovalo na lode nad 5-tisíc ton, ktoré sú zodpovedné za 90 percent emisií CO2, na všetku energiu spotrebovanú na palube, v prístavoch EÚ alebo medzi nimi a na 50 percent energie využitej pri plavbách, ak sa prístav odchodu alebo príchodu nachádza mimo EÚ alebo v jej najvzdialenejších regiónoch.

EP si stanovil cieľ, aby sa od roku 2030 používali 2 percentá palív z obnoviteľných zdrojov a aby kontajnerové lode a osobné lode využívali pobrežné zásobovanie elektrickou energiou počas kotvenia v hlavných prístavoch EÚ. Tým by sa výrazne znížilo znečistenie ovzdušia v prístavoch.

V záujme zabezpečenia súladu s pravidlami EÚ sú poslanci naklonení zavedeniu sankcií, ak pravidlá nebudú dodržiavané. Príjmy z nich by mali smerovať do Fondu pre oceány a prispievať k dekarbonizácii námorného sektora.

Za mandát na rokovanie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá zahlasovalo 485 poslancov, 65 bolo proti a 80 sa zdržalo hlasovania. V prípade pravidiel pre udržateľné lodné palivá za hlasovalo 451 poslancov, 137 bolo proti a 54 sa zdržalo hlasovania.

Parlament je teraz pripravený začať rokovania o tejto téme s členskými štátmi EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Zostreľovanie dronov stálo Ukrajinu viac, než drony stáli Rusov

Cena, ktorú Ukrajina vynaložila v súvislosti so zostreľovaním ruských dronov iránskej výroby, niekoľkonásobne prevyšuje čiastku, ktorú na tieto drony minulo Rusko. Vyplýva to z analýz, ktoré v stredu zverejnili mimovládne organizácie.

Ukrajine sa za uplynulý mesiac podarilo zostreliť 161 dronov Šáhid-136, jeden dron Šáhid-129 a štyri väčšie bezpilotné lietadlá typu Mohádžir-6.

Britský denník The Guardian uvádza, že za jeden dron Šáhid-136 iránskej výroby Rusko zaplatilo približne 20-tisíc – 50-tisíc eur. Podľa analytikov sa tak celková suma, ktorú Rusko vynaložilo na neúspešné dronové útoky na Ukrajine, pohybuje v rozmedzí 12 až 18 miliónov eur.

Ukrajina však za techniku používanú na zostrelenie nepriateľských dronov zaplatila omnoho viac. Náklady na prevádzku stíhačiek typu MiG-29, na strely s plochou dráhou letu C-300, obranný systém Nasams a menšie zbrane sa podľa odhadov analytikov vyšplhala na takmer 29 miliónov eur.

Ukrajina v uplynulých týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila iránske bezpilotné lietadlá. Teherán však popiera, že by tieto zariadenia dodával Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že nemá nijaké informácie o tom, či ruská armáda použila pri rozsiahlych útokoch na ukrajinské mestá iránske drony.

Hovorkyňa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borella však uviedla, že Európska únia pripravuje nové sankcie voči Iránu po tom, ako získala dostatok dôkazov, že Teherán dodáva Rusku ozbrojené drony pre využitie na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér poveril Karasa prípravou legislatívy na posilnenie práv LGBT komunity

Minister spravodlivosti Viliam Karas dostal poverenie pripraviť legislatívu na posilnenie práv LGBTI+ komunity. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) na stredajšej tlačovej konferencii. Zároveň avizoval, že na blížiacom sa samite lídrov Európskej únie chce otvoriť aj tému terorizmu a problematiku regulácie obsahu sociálnych sietí, aby krajiny spoločne hľadali spôsoby riešenia.

Minister spravodlivosti podľa slov premiéra sám prejavil záujem pripraviť legislatívu, preto ho telefonicky touto úlohou poveril. Tvrdí, že na príprave má začať pracovať bezodkladne. Termín predloženia návrhu Heger nešpecifikoval. Poukázal aj na dĺžku legislatívneho procesu a jednotlivé lehoty. V reakcii na neschválenie návrhu poslancov SaS o partnerskom spolužití premiér uviedol, že ako predsedovi vlády je mu prirodzenejšie, keď pôjde legislatívna zmena v tejto oblasti cez vládu.

Premiér zároveň potvrdil, že bol primárnym cieľom páchateľa, ktorý na Zámockej ulici v Bratislave zastrelil dvoch mužov. "Nemôžem potvrdiť ďalšie mená, keďže je to v stave vyšetrovania. Bol som vypočutý, ale neviem kto ďalší, nebol som oboznámený so spisom," uviedol. Nepovedal ani, či majú zvýšenú ochranu aj ďalší členovia vlády. Jednotlivé riziká podľa jeho slov vyhodnocujú kompetentné orgány.

Premiér tiež avizoval, že chce o téme terorizmu v súvislosti s útokom v Bratislave hovoriť na európskej úrovni. Chce vyzvať členské štáty Európskej únie na pomoc pri hľadaní riešení. Poukázal na problematiku regulácie sociálnych sietí z hľadiska obsahu. "Vidíme, že sociálne siete napriek už dostupnej legislatívne zanedbávajú túto povinnosť, niekedy reagujú neskoro alebo reagujú až po opakovaných apeloch, alebo nedostatočne. Toto sa musí zmeniť," povedal.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu (12. 10.) večer pred podnikom, ktorý navštevuje LGBTI+ komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny diaľničných známok sa od budúceho roka majú zvýšiť o pätinu. Ročná bude stáť 60 eur

Motoristi si od roka 2023 pravdepodobne priplatia za využívanie diaľnic a rýchlostných ciest. Ministerstvo dopravy a výstavby SR navrhuje zvýšiť ceny jednotlivých elektronických diaľničných známok o pätinu pre zvyšujúce sa náklady Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) na údržbu a opravy diaľničnej siete.

Cena diaľničných známok s platnosťou na kalendárny rok a 365 dní sa má zvýšiť zo súčasných 50 eur na 60 eur, v prípade 30-dňovej známky zo 14 eur na 17 eur a 10-dňovej z 10 eur na 12 eur.

Rezort dopravy už predložil na pripomienkovanie návrh na zmenu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Nariadenie má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023.

Ceny diaľničných známok sa naposledy upravovali v roku 2011, pričom odvtedy podľa ministerstva dopravy dĺžka diaľničnej siete narástla približne o tretinu. „Zároveň od roku 2011 došlo k skvalitneniu služieb motoristom zo strany NDS, výraznému nárastu indexu spotrebiteľských cien a Slovensko je jedinou krajinou regiónu strednej Európy so zavedenými časovými poplatkami za užívanie diaľničnej siete, v ktorej sa od uvedeného roku neupravovali ceny diaľničnej známky,“ uviedol rezort dopravy.

Minúta  |  

Heger poveril Karasa prípravou legislatívy na posilnenie práv LGBTI komunity

Minister spravodlivosti Viliam Karas dostal poverenie pripraviť legislatívu na posilnenie práv LGBTI komunity. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na stredajšej tlačovej konferencii. Zároveň avizoval, že na blížiacom sa samite lídrov Európskej únie chce otvoriť aj tému terorizmu a problematiku regulácie obsahu sociálnych sietí, aby krajiny spoločne hľadali spôsoby riešenia.

Minister spravodlivosti podľa slov premiéra sám prejavil záujem pripraviť legislatívu, preto ho telefonicky touto úlohou poveril. Tvrdí, že na príprave má začať pracovať bezodkladne. Termín predloženia návrhu Heger nešpecifikoval. Poukázal aj na dĺžku legislatívneho procesu a jednotlivé lehoty. V reakcii na neschválenie návrhu poslancov SaS o partnerskom spolužití premiér uviedol, že ako predsedovi vlády je mu prirodzenejšie, keď pôjde legislatívna zmena v tejto oblasti cez vládu.

Premiér zároveň potvrdil, že bol primárnym cieľom páchateľa, ktorý na Zámockej ulici v Bratislave zastrelil dvoch mužov. "Nemôžem potvrdiť ďalšie mená, keďže je to v stave vyšetrovania. Bol som vypočutý, ale neviem kto ďalší, nebol som oboznámený so spisom," uviedol. Nepovedal ani, či majú zvýšenú ochranu aj ďalší členovia vlády. Jednotlivé riziká podľa jeho slov vyhodnocujú kompetentné orgány.

Premiér tiež avizoval, že chce o téme terorizmu v súvislosti s útokom v Bratislave hovoriť na európskej úrovni. Chce vyzvať členské štáty Európskej únie na pomoc pri hľadaní riešení. Poukázal na problematiku regulácie sociálnych sietí z hľadiska obsahu. "Vidíme, že sociálne siete napriek už dostupnej legislatívne zanedbávajú túto povinnosť, niekedy reagujú neskoro alebo reagujú až po opakovaných apeloch, alebo nedostatočne. Toto sa musí zmeniť," povedal.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu (12. 10.) večer pred gej barom, ktorý navštevuje LGBTI komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

V centre Kyjeve sa opäť ozvali výbuchy, protivzdušná obrana zostreľovala rakety

V centre Kyjeva sa v stredu popoludní ozvalo niekoľko hlasných výbuchov, informovali z ukrajinského hlavného mesta reportéri agentúry AFP. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička išlo o zásahy protivzdušnej obrany.

"Nad Kyjevom zostrelila protivzdušná obrana niekoľko ruských rakiet. Letecký poplach naďalej platí. Zostaňte v krytoch! Protivzdušná obrana pokračuje v práci," napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.

Pri pondelkovom útoku iránskych dronov, ktoré používa ruská armáda, v Kyjeve zahynuli najmenej piati ľudia. Nedávne ruské útoky na Kyjev boli zamerané na objekty energetickej infraštruktúry. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že ruská armáda zničila pri útokoch od 10. októbra 30 percent ukrajinských elektrární, čo spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.


Ruská armáda pritom aj v stredu potvrdila, že vykonala útoky na ďalšie vojenské a energetické objekty na Ukrajine. Pri úderoch sa ruským silám podarilo zasiahnuť všetky stanovené ciele, citovala britská televízia Sky News hovorcu ruského ministerstva obrany.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.