Preskočiť na obsah
  |  

Parlament prijal uznesenie o slobode vierovyznania alebo presvedčenia

Parlament prijal uznesenie, ktorým vyhlásil, že sloboda vierovyznania, presvedčenia a svedomia patrí medzi univerzálne základné neodňateľné ľudské práva a slobody, ktoré sú záväzné pre celé ľudstvo. Návrh uznesenia predložili poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽANO.

Parlament sa uznesením dôrazne ohradil voči tendenciám, ktoré spochybňujú dôležitosť slobody vierovyznania alebo presvedčenia ako univerzálnych, základných a neodňateľných ľudských práv a slobôd. Vyzval ním tiež na rešpektovanie slobody vierovyznania alebo presvedčenia v ich plnej šírke a odsúdil akékoľvek násilie, ktoré je motivované nenávisťou na základe viery alebo presvedčenia iného.

Národná rada tiež poukázala na rastúcu netoleranciu voči ľuďom inej viery, presvedčenia a názoru vychádzajúcu z iného ideového a hodnotového nastavenia. Vyzvala tiež vládu, Európsku úniu a medzinárodné organizácie, aby sa zasadzovali za riadne vyhľadávanie, dokumentovanie a vyšetrenie všetkých obvinení zo zločinov motivovaných nenávisťou na základe viery alebo presvedčenia iného, ako aj okamžité prepustenie všetkých tých, ktorí sú väznení len z dôvodu ich vierovyznania či presvedčenia.

Poslanci tiež uznesením vyzvali na pravidelné monitorovanie situácie v oblasti slobody náboženstva alebo presvedčenia a prijímanie opatrení v prospech trpiacich pre svoju vieru alebo presvedčenie. Zaviesť by sa podľa nich malo aj efektívne vzdelávanie o tejto téme.

(tasr, min)

  |  

Šéf WHO varoval pred genocídou v Tigraji, sám odtiaľ pochádza

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v stredu vyjadril vážne znepokojnenie nad situáciou v etiópskom zväzovom štáte Tigraj a varoval, že na odvrátenie "genocídy" je potrebné okamžite konať. Ghebreyesus sám pochádza z Tigraja.

TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Svet nevenuje (tomuto konfliktu) dostatočnú pozornosť," povedal Ghebreyesus prítomným novinárom v Ženeve a zdôraznil, že čas na "zabránenie genocídy v Tigraji" sa kráti.

Addis Abeba v utorok oznámila, že v Tigraji dobyla tri mestá. Medzinárodné spoločenstvo sa čoraz väčšmi obáva o osud ľudí, ktorí sa ocitli uprostred bojov medzi etiópskymi vládnymi silami a tigrajskými ozbrojenými skupinami, pričom ofenzívu v oblasti spustili aj eritrejské jednotky.

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok varoval, že situácia v Etiópii sa "vymyká spod kontroly". Ghebreyesus povedal, že v súvislosti s úmyselným zabíjaním civilistov v Tigraji mu už "dochádzajú diplomatické slová".

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť regionálnu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). V marci 2022 bojujúce strany uzavreli prímerie, boje sa však v auguste obnovili.

(tasr, min)

  |  

Návrh SaS o partnerskom spolužití bol v rozpore s ústavou, domnieva sa Fico

Návrh na zavedenie partnerského spolužitia z dielne SaS bol v rozpore s Ústavou SR. Myslí si to šéf Smeru-SD Robert Fico. Poukázal na to, že by sa ním zrovnoprávnilo manželstvo so zväzkom dvoch osôb rovnakého pohlavia v spoločnej domácnosti, pričom manželstvo je v našej ústave zakotvené ako zväzok manželstva muža a ženy. Návrh nebol podľa neho dobre pripravený a vznikol zbytočný tlak na jeho prijatie.

Problém návrhu bol podľa Fica tiež v tom, že osobám v tzv. partnerskom spolužití by priznal inštitút bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý môže podľa neho vzniknúť len v manželstve. Doplnil, že návrh SaS okrem ústavy prekračoval aj rámec programového vyhlásenia vlády. Fico si myslí, že návrh dláždil cestu k adopcii detí homosexuálnymi pármi.

Podporuje, aby sa vyriešili majetkové pomery a prístup k zdravotnej dokumentácii pre osoby, ktoré spolu žijú. "Ak sa to pripraví primerane, tak ako sa to očakáva, Smer-SD bude schopný niektoré aspekty spolužitia dvoch osôb rovnakého pohlavia bez problémov podporiť," doplnil.

Fico si myslí, že postoj prezidentky Zuzany Čaputovej či premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) poškodil LGBTI komunite, keďže násilné presadzovanie tejto témy jej podľa neho škodí. Obáva sa, že to môže spôsobiť ešte väčšie problémy a verejnosť reaguje negatívne.

Pripomenul, že tragická streľba v Bratislave bola útokom aj na židovskú komunitu či ústavných činiteľov. Zároveň priblížil, že aj on bol predvolaný vypovedať na Národnej kriminálnej agentúre vo veci streľby ako svedok. Šéf Smeru-SD tvrdí, že mu vyšetrovateľ kládol otázky, ktoré potvrdzujú, že na zozname útočníka bol aj on. Nerozumie, prečo ho nevypočuli ako poškodeného.

Smer-SD je podľa Fica ochotný priložiť 27 podpisov od svojich poslancov k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ak sa nájde 76 poslancov na jeho podporu. Vyzval SaS, aby tiež priložila podpisy a šla do odvolávania vlády.

(tasr, min)

  |  

Sacharovovu cenu za rok 2022 získal "odvážny ľud Ukrajiny"

Sacharovovu cenu za rok 2022 získal "odvážny ľud Ukrajiny", zastúpený svojím prezidentom Volodymyrom Zelenským, zvolenými predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou. Rozhodla o tom v stredu v Štrasburgu Konferencia predsedov Európskeho parlamentu (EP). Informuje o tom spravodajca TASR.

Ďalšími kandidátmi na získanie ceny po užšom výbere boli väznený zakladateľ stránky WikiLeaks Julian Assange a takzvaná Komisia pravdy pracujúca na urovnaní občianskeho konfliktu v Kolumbii.

"Táto cena je pre Ukrajinky a Ukrajincov na bojiskách. Je pre tých, ktorí boli nútení utiecť. Pre tých, ktorí stratili príbuzných a priateľov. Pre všetkých, ktorí išli bojovať za to, v čo veria. Viem, že odvážni obyvatelia Ukrajiny sa nevzdajú, a neurobíme to ani my," povedala predsedníčka EP Roberta Metsolová po ohlásení tohoročného víťaza.

Metsolová pripomenula, že nevyprovokovaná útočná vojna Ruska proti Ukrajine spôsobuje ukrajinskému ľudu obrovské utrpenie a škody. Citovala pozíciu europarlamentu, podľa ktorej Ukrajinci bojujú nielen za ochranu svojich domovov, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti, ale zároveň obhajujú slobodu, demokraciu, právny štát a európske hodnoty na bojiskách "proti brutálnemu režimu, ktorého cieľom je oslabiť našu demokraciu, oslabiť a rozdeliť našu Úniu".

Víťaza tohoročnej ceny navrhli tri politické frakcie EP – tou prvou bola ešte v septembri Európska ľudová strana (EPP) a s podobným návrhom neskôr prišli aj Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a tiež liberálna frakcia Obnovme Európu (RE).

V nominácii sa zdôrazňuje úsilie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ako aj úloha jednotlivcov, zástupcov iniciatív občianskej spoločnosti a štátnych a verejných inštitúcií vrátane Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie, Julije 'Tajry' Pajevskej, zakladateľky lekárskej evakuačnej jednotky Tajrini anjeli, Olexandry Matvijčukovej, právničky a predsedníčky Centra pre občianske slobody, hnutia občianskeho odporu Žltá stuha a Ivana Fedorova, starostu okupovaného ukrajinského mesta Melitopol.

Slávnostné odovzdanie ocenenia je naplánované na 14. decembra, taktiež počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu. Sacharovovu cenu za slobodu myslenia udeľuje každý rok Európsky parlament. Bola založená v roku 1988 na počesť jednotlivcov a organizácií obhajujúcich ľudské práva a základné slobody.

Je pomenovaná na počesť sovietskeho fyzika a disidenta Andreja Sacharova a spája sa s ňou finančná odmena vo výške 50-tisíc eur. Vlani udelil europarlament cenu väznenému ruskému opozičnému politikovi a protikorupčnému aktivistovi Alexejovi Navaľnému.

(tasr, min)

  |  

Europarlament: Nabíjacie stanice pre autá by mali byť v EÚ k dispozícii každých 60 km

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu konštatovali, že ak chce EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu, nabíjacie stanice pre elektromobily by mali byť dostupné každých 60 kilometrov (km), vodíkové čerpacie stanice každých 100 km a lode by mali produkovať menej emisií.

Parlament prijal svoju pozíciu k návrhu pravidiel EÚ, ktorých cieľom je podnietiť zavádzanie nabíjacích a alternatívnych čerpacích staníc (elektrických alebo vodíkových) pre automobily, nákladné vozidlá, vlaky a lietadlá a podporiť zavádzanie udržateľných vozidiel.

Nové pravidlá sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý plánuje znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Poslanci súhlasili so stanovením minimálnych vnútroštátnych záväzných cieľov na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Členské štáty musia do roku 2024 predložiť svoj plán o tom, ako tieto ciele dosiahnuť.

Podľa prijatého textu by do roku 2026 mal existovať aspoň jeden elektrický nabíjací park pre autá každých 60 km pozdĺž hlavných ciest EÚ. Pre nákladné vozidlá a autobusy to platí len v rámci základnej cestnej siete TEN-T a s výkonnejšími stanicami. Výnimky budú mať najvzdialenejšie regióny, ostrovy a cesty s nízkou premávkou.

Europoslanci tiež navrhli zriadiť viac vodíkových čerpacích staníc pozdĺž hlavných ciest EÚ (každých 100 km), a to rýchlejšie (do roku 2028, nie 2031). Alternatívne čerpacie stanice by mali byť prístupné pre všetky značky vozidiel a platby by mali byť jednoduché.

Zákonodarcovia zaujali svoju pozíciu aj k návrhu pravidiel EÚ o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave. Parlament chce, aby odvetvie námornej dopravy znížilo emisie skleníkových plynov z lodí o dve percentá od roku 2025, o 20 percenta od roku 2035 a o 80 percent v roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 2020.

To by sa vzťahovalo na lode nad 5-tisíc ton, ktoré sú zodpovedné za 90 percent emisií CO2, na všetku energiu spotrebovanú na palube, v prístavoch EÚ alebo medzi nimi a na 50 percent energie využitej pri plavbách, ak sa prístav odchodu alebo príchodu nachádza mimo EÚ alebo v jej najvzdialenejších regiónoch.

EP si stanovil cieľ, aby sa od roku 2030 používali 2 percentá palív z obnoviteľných zdrojov a aby kontajnerové lode a osobné lode využívali pobrežné zásobovanie elektrickou energiou počas kotvenia v hlavných prístavoch EÚ. Tým by sa výrazne znížilo znečistenie ovzdušia v prístavoch.

V záujme zabezpečenia súladu s pravidlami EÚ sú poslanci naklonení zavedeniu sankcií, ak pravidlá nebudú dodržiavané. Príjmy z nich by mali smerovať do Fondu pre oceány a prispievať k dekarbonizácii námorného sektora.

Za mandát na rokovanie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá zahlasovalo 485 poslancov, 65 bolo proti a 80 sa zdržalo hlasovania. V prípade pravidiel pre udržateľné lodné palivá za hlasovalo 451 poslancov, 137 bolo proti a 54 sa zdržalo hlasovania.

Parlament je teraz pripravený začať rokovania o tejto téme s členskými štátmi EÚ.

(tasr)

  |  

Zostreľovanie dronov stálo Ukrajinu viac, než drony stáli Rusov

Cena, ktorú Ukrajina vynaložila v súvislosti so zostreľovaním ruských dronov iránskej výroby, niekoľkonásobne prevyšuje čiastku, ktorú na tieto drony minulo Rusko. Vyplýva to z analýz, ktoré v stredu zverejnili mimovládne organizácie.

Ukrajine sa za uplynulý mesiac podarilo zostreliť 161 dronov Šáhid-136, jeden dron Šáhid-129 a štyri väčšie bezpilotné lietadlá typu Mohádžir-6.

Britský denník The Guardian uvádza, že za jeden dron Šáhid-136 iránskej výroby Rusko zaplatilo približne 20-tisíc – 50-tisíc eur. Podľa analytikov sa tak celková suma, ktorú Rusko vynaložilo na neúspešné dronové útoky na Ukrajine, pohybuje v rozmedzí 12 až 18 miliónov eur.

Ukrajina však za techniku používanú na zostrelenie nepriateľských dronov zaplatila omnoho viac. Náklady na prevádzku stíhačiek typu MiG-29, na strely s plochou dráhou letu C-300, obranný systém Nasams a menšie zbrane sa podľa odhadov analytikov vyšplhala na takmer 29 miliónov eur.

Ukrajina v uplynulých týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila iránske bezpilotné lietadlá. Teherán však popiera, že by tieto zariadenia dodával Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že nemá nijaké informácie o tom, či ruská armáda použila pri rozsiahlych útokoch na ukrajinské mestá iránske drony.

Hovorkyňa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borella však uviedla, že Európska únia pripravuje nové sankcie voči Iránu po tom, ako získala dostatok dôkazov, že Teherán dodáva Rusku ozbrojené drony pre využitie na Ukrajine.

(tasr)