Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda schválila posun účinnosti súdnej reformy o päť mesiacov

Vláda schválila posun spustenia súdnej reformy do praxe o päť mesiacov. Návrh ministerstva spravodlivosti reaguje na situáciu spojenú s jej zavádzaním. Novela zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov posúva termín účinnosti reformy z 1. januára na 1. júna 2023.

Vláda na večernom stredajšom online rokovaní schválila k návrhu aj skrátené legislatívne konanie. Počas zasadnutia kabinetu cez deň rokovanie o tomto bode prerušili. "V záujme riadneho zabezpečenia personálnych a organizačno-technických príprav sa javí ako nevyhnutné vytvorenie dodatočného časového priestoru na implementáciu reformy súdnej mapy v trvaní piatich mesiacov," uviedlo ministerstvo.

Návrhom novely zákona sa podľa neho vykonávajú aj korekcie schválenej právnej úpravy. Zameriavajú sa na vytvorenie lepších predpokladov pre funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia, a to najmä vo vzťahu k správnym súdom.

Cieľom reformy súdnej mapy je okrem iného zvýšenie efektivity výkonu súdnej moci a zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy. Reforma počíta so vznikom mestských súdov v Bratislave a Košiciach či s novými správnymi súdmi. Tiež s úpravou niektorých obvodov okresných súdov a agend, ktorými sa majú zaoberať krajské súdy.

(tasr, min)

Minúta  |  

Obyvatelia Ukrajiny bojujú za demokratické hodnoty a slobodu, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na sociálnej sieti Twitter zdôraznil, že obyvatelia jeho krajiny bojujú za demokratické hodnoty a slobodu. Vyjadril sa tak po tom, čo Európsky parlament udelil "odvážnemu ľudu Ukrajiny" Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2022.

"Ukrajinci dokazujú každý deň oddanosť hodnotám slobody a demokracie v boji proti teroristickému štátu – Ruskej federácii," napísal Zelenskyj na Twitteri.

V nominácii na Sacharovovu cenu europoslanci zdôraznili úsilie prezidenta Zelenského, ako aj úlohu jednotlivcov, zástupcov iniciatív občianskej spoločnosti a štátnych a verejných inštitúcií vrátane Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie, Julije 'Tajry' Pajevskej, zakladateľky lekárskej evakuačnej jednotky Tajrini anjeli, Olexandry Matvijčukovej, právničky a predsedníčky Centra pre občianske slobody, hnutia občianskeho odporu Žltá stuha a Ivana Fedorova, starostu okupovaného ukrajinského mesta Melitopol.

Slávnostné odovzdanie ocenenia je naplánované na 14. decembra. Sacharovovu cenu za slobodu myslenia udeľuje každý rok Európsky parlament. Bola založená v roku 1988 na počesť jednotlivcov a organizácií obhajujúcich ľudské práva a základné slobody. Je pomenovaná na počesť sovietskeho fyzika a disidenta Andreja Sacharova a spája sa s ňou finančná odmena vo výške 50-tisíc eur.

(tasr, min)

Minúta  |  

V lekárňach by sa mohlo očkovať, najprv proti chrípke, navrhuje rezort zdravotníctva

V lekárňach by sa mohlo očkovať. Na začiatok proti chrípke, prípadne ochoreniu COVID-19. Navrhuje to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorú predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

"Výhodou je rýchla a pohodlná dostupnosť verejných lekární, čo predstavuje jednoduchší prístup k očkovaniu, najmä pre zdravých a zamestnaných obyvateľov," ozrejmil rezort. Očkovanie v lekárňach by vykonával farmaceut, dospelým osobám by mohol aplikovať vakcínu intramuskulárne alebo subkutánne.

V prvej fáze by išlo o očkovanie proti chrípke, prípadne pri zhoršenej epidemiologickej situácii proti ochoreniu COVID-19. Rezort poukázal, že očkovanie proti chrípke prostredníctvom farmaceutov môže pomôcť zvýšiť zaočkovanosť populácie, čo pomôže znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť.

Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ už v máji deklaroval, že lekárnici sú pripravení očkovať. Vo verejných lekárňach sa podľa lekárnikov očkuje minimálne v 14 krajinách Európy.

Novela zákona prináša podľa ministerstva aj lepšiu dostupnosť nových liekov pre pacientov či úpravu vzťahov medzi odbornými a všeobecnými lekármi pri predpisovaní liekov. Do platnosti by mala po schválení vládou a parlamentom vstúpiť od 1. marca 2023.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci zvolili Petra Pčolinského za podpredsedu parlamentu

Poslanci Národnej rady (NR) SR zvolili za podpredsedu parlamentu Petra Pčolinského (Sme rodina). V tajnej voľbe získal 85 zo 101 platných hlasov.

Proti boli šiesti, zdržalo sa desať poslancov, 47 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Na zvolenie podpredsedu parlamentu bolo potrebných aspoň 76 hlasov.

V parlamente boli voľné dve pozície podpredsedu snemovne. Jeden post sa uvoľnil po odchode Milana Laurenčíka (SaS), ktorý ako náhradník uvoľnil v pléne miesto ministrom zo SaS po ich odchode z vlády. Druhý post sa uvoľnil ešte minulý rok po tom, ako sa funkcie vzdal Juraj Šeliga (nezaradený).

(tasr, min)

Minúta  |  

Parlament prijal uznesenie o slobode vierovyznania alebo presvedčenia

Parlament prijal uznesenie, ktorým vyhlásil, že sloboda vierovyznania, presvedčenia a svedomia patrí medzi univerzálne základné neodňateľné ľudské práva a slobody, ktoré sú záväzné pre celé ľudstvo. Návrh uznesenia predložili poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽANO.

Parlament sa uznesením dôrazne ohradil voči tendenciám, ktoré spochybňujú dôležitosť slobody vierovyznania alebo presvedčenia ako univerzálnych, základných a neodňateľných ľudských práv a slobôd. Vyzval ním tiež na rešpektovanie slobody vierovyznania alebo presvedčenia v ich plnej šírke a odsúdil akékoľvek násilie, ktoré je motivované nenávisťou na základe viery alebo presvedčenia iného.

Národná rada tiež poukázala na rastúcu netoleranciu voči ľuďom inej viery, presvedčenia a názoru vychádzajúcu z iného ideového a hodnotového nastavenia. Vyzvala tiež vládu, Európsku úniu a medzinárodné organizácie, aby sa zasadzovali za riadne vyhľadávanie, dokumentovanie a vyšetrenie všetkých obvinení zo zločinov motivovaných nenávisťou na základe viery alebo presvedčenia iného, ako aj okamžité prepustenie všetkých tých, ktorí sú väznení len z dôvodu ich vierovyznania či presvedčenia.

Poslanci tiež uznesením vyzvali na pravidelné monitorovanie situácie v oblasti slobody náboženstva alebo presvedčenia a prijímanie opatrení v prospech trpiacich pre svoju vieru alebo presvedčenie. Zaviesť by sa podľa nich malo aj efektívne vzdelávanie o tejto téme.

(tasr, min)

Minúta  |  

Šéf WHO varoval pred genocídou v Tigraji, sám odtiaľ pochádza

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v stredu vyjadril vážne znepokojnenie nad situáciou v etiópskom zväzovom štáte Tigraj a varoval, že na odvrátenie "genocídy" je potrebné okamžite konať. Ghebreyesus sám pochádza z Tigraja.

TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Svet nevenuje (tomuto konfliktu) dostatočnú pozornosť," povedal Ghebreyesus prítomným novinárom v Ženeve a zdôraznil, že čas na "zabránenie genocídy v Tigraji" sa kráti.

Addis Abeba v utorok oznámila, že v Tigraji dobyla tri mestá. Medzinárodné spoločenstvo sa čoraz väčšmi obáva o osud ľudí, ktorí sa ocitli uprostred bojov medzi etiópskymi vládnymi silami a tigrajskými ozbrojenými skupinami, pričom ofenzívu v oblasti spustili aj eritrejské jednotky.

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok varoval, že situácia v Etiópii sa "vymyká spod kontroly". Ghebreyesus povedal, že v súvislosti s úmyselným zabíjaním civilistov v Tigraji mu už "dochádzajú diplomatické slová".

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vojenskou silou rozhodol zvrhnúť regionálnu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). V marci 2022 bojujúce strany uzavreli prímerie, boje sa však v auguste obnovili.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.