Preskočiť na obsah
  |  

Sulík: SaS bude súčasťou len koalície, v ktorej bude pomoc LGBTI komunite prijatá v koaličnej zmluve

Ak bude opäť príležitosť pre stranu Sloboda a Solidarita (SaS) po najbližších voľbách byť súčasťou vlády, pôjde len do takej koalície, kde bude konkrétny návrh na pomoc LGBTI ľuďom prijatý v koaličnej zmluve a následne schválený. Povedal to predseda SaS Richard Sulík dnes na tlačovej konferencii.

Dodal, že takýto návrh musí byť po vzniku vlády na prvom alebo druhom zasadnutí odsúhlasený v Národnej rade SR (NR SR). „Máme silný právny tím, ktorý sa v tejto problematike vyzná. Po odbornej stránke vieme zostaviť veľmi kvalitný európsky štandardný návrh, ktorý zodpovedá Európe 21. storočia," tvrdí Sulík.

Ďalej uviedol, že o takomto návrhu budú v najbližších mesiacoch diskutovať aj s mimovládnymi organizáciami, akou je napr. Inakosť.

Návrh na vytvorenie inštitútu partnerského spolužitia dnes poslanci Národnej rady (NR) SR neposunuli do druhého čítania. Cieľom návrhu strany Sloboda a Solidarita (SaS) bolo zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Liberáli navrhovali zaviesť pojmy „spolužijúci partner“ a „spolužijúca partnerka“.

Návrh bol koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia (druh a družka), ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia. Ak by bol návrh schválený, partnerské spolužitie by vzniklo formou notárskej zápisnice a zaniklo buď rovnakou formou, alebo vstupom do manželstva či smrťou. Predpokladom na spôsobilosť pre partnerské spolužitie bol podľa návrhu plnoletosť, partneri nemohli byť manželia ani pokrvní príbuzní.

(sita)

  |  

Homofóbny útok bol útokom na každého na Slovensku, vyhlásila Čaputová v europarlamente

Ubezpečujem, že nenávisť nedominuje v našej spoločnosti. Uviedla to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v stredu v prejave v Európskom parlamente (EP) v súvislosti s nedávnym útokom na mladých ľudí z LGBTI komunity v Bratislave.

"Bol to útok na každého na Slovensku, pretože zločiny z nenávisti sa vždy zameriavajú na samotnú podstatu našej spoločnosti," povedala Čaputová poslancom EP v Štrasburgu.

Hlava štátu v tejto súvislosti povedala, že ak nezačneme brániť demokraciu, prestane existovať. "Nemohla som očakávať, že nedávna homofóbna vražda… v uliciach Bratislavy nám túto prostú pravdu tak bolestne pripomenie," uviedla a privítala, že slovenská občianska spoločnosť tento útok okamžite a rozhodne odsúdila.

Prezidentka tak reagovala na streľbu, ku ktorej došlo v centre Bratislavy na Zámockej ulici 12. októbra večer pred gej barom, ktorý navštevuje LGBTI komunita. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho po intenzívnom hľadaní našla ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

Prezidentka Čaputová v prejave označila za kľúčovú úlohu súčasnej generácie politických lídrov chrániť demokraciu a priviesť k rovnováhe Európu otriasanú krízami zvnútra i zvonku.

Európska únia ako celok zareagovala podľa prezidentky správne na pandemickú i bezpečnostnú krízu, ktorú vyvolalo Rusko inváziou na Ukrajinu. "Pri pandémii sme národné uzatváranie hraníc a preteky o to, kto obstará viac rúšok, rýchlo nahradili spoločným prístupom a solidaritou," povedala prezidentka.

"Podobne rozhodne sme zareagovali na vojnu, ktorú Vladimír Putin 24. februára rozpútal proti nášmu východnému susedovi," konštatovala s tým, že inváziou sa tento konflikt, vedený Ruskom s cieľom podmaniť si Ukrajinu alebo ju zničiť, len zintenzívnil.

V súvislosti s pokračujúcou podporou Ukrajiny Čaputová zdôraznila, že veľmi dôležitá je aj európska perspektíva daná tejto krajine. "Verím, že raz bude realizovaná plnohodnotným členstvom," priblížila.

(tasr)

  |  

Kirgizsko žiada Ruskom vedený bezpečnostný blok o vyslanie vojakov na hranice s Tadžikistanom

Kirgizsko požiadalo Ruskom vedený bezpečnostný blok, aby vyslalo mierotvorcov na jeho sporné hranice s Tadžikistanom. Mierotvorcovia majú zaistiť, že bude dodržiavané prímerie medzi týmito dvoma bývalými sovietskymi republikami. Oznámil to v stredu kirgizský minister obrany Baktybek Bekbolotov

Bekbolotov povedal novinárom, že požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o rozmiestnenie "malého" počtu vojakov v sporných pohraničných oblastiach. "Mier nebude, kým sa medzi nás nepostaví arbiter… Kirgizi majú svoju pravdu a Tadžici tiež," vyhlásil Bekbolotov.

Podľa šéfa kirgizského rezortu obrany by mali vojaci ODKB na hraniciach Kirgizka a Tadžikistanu "dohliadať na mier a stiahnutie ťažkej techniky z hraníc".

Medzi Kirgizskom a Tadžikistanom dochádza pravidelne k bojovým stretom, keďže od rozpadu Sovietskeho zväzu vedú spory o svoju 970 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Pri bojoch, ktoré v pohraničí týchto dvoch krajín vypukli minulý mesiac, zahynulo asi sto ľudí.

Prímerie, ktoré bolo dohodnuté 26. septembra, je zatiaľ dodržiavané. Avšak tadžická pohraničná stráž obvinila v stredu Kirgizsko, že do blízkosti hraníc preváža viac vojenskej techniky a so "zlomyseľnými plánmi" tam buduje opevnenia.

Začiatkom tohto týždňa pritom požiadal aj kirgizský prezident Sadyr Žaparov šéfa Kremľa Vladimíra Putina, aby pohraničný spor pomohol vyriešiť.

(tasr)

  |  

Proruské úrady začali evakuovať civilistov z mesta Cherson

Kremľom dosadení predstavitelia v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti v stredu oznámili, že začali evakuáciu civilistov z Chersonu. Informuje o tom agentúra AFP.

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimír Saldo vyhlásil, že ruské sily "budú o Cherson bojovať až na smrť", aby si ho udržali. Ukrajinská armáda v súčasnosti úspešne postupuje na juh.

"V Chersone sa začalo organizované sťahovanie obyvateľov na druhú stranu rieky Dneper," uviedli na sociálnych sieťach predstavitelia mesta Olešky, ktoré leží na opačnom, ľavom brehu Dnepra. Ruská štátna televízia Rossija 24 odvysielala zábery ľudí čakajúcich na trajekty, ktoré ich prepravia cez rieku.

"Vo veľmi blízkej budúcnosti sa začne bitka o Cherson," napísal zástupca šéfa proruských úradov Kirill Stremousov na sociálnej sieti Telegram. Odporučil obyvateľom, aby mesto opustili a nevystavovali sa zbytočnému riziku. V utorok veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin oznámil prípravu evakuácie civilistov z Chersonu.

Surovikin v televízii Rossija 24 zároveň povedal, že situácia je zložitá. "Nepriateľ úmyselne útočí na infraštruktúru a obytné budovy," dodal.

Saldo v utorok oznámil evakuáciu štyroch miest v Chersonskej oblasti pri Dnepri, keďže ukrajinské ostreľovanie by údajne mohlo poškodiť priehradu. Evakuovaných majú umiestniť na Krymskom polostrove.

Chersonská oblasť je jedna zo štyroch okupovaných oblastí na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva anektovala. Cherson bol prvé veľké ukrajinské mesto, ktoré ruskí okupanti ovládli po začiatku invázie 24. februára.

(tasr)

  |  

Podiel biozložky v motorových palivách sa zvýši. Poslanci schválili novelu, ktorá jej podiel navýši nad desatinu

Podiel biozložky v motorových palivách by sa mal do roku 2030 postupne zvýšiť zo súčasných 8,2 percenta až na 11,4 percenta ich energetickej hodnoty. Vyplýva to z novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorú v stredu schválilo plénum Národnej rady (NR) SR.

Aktuálne platný zákon ráta s obsahom biopalív vo výške maximálne 8,2 percenta aj v nasledujúcich rokoch. Novela prináša množstvo ďalších zmien a vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

"Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov," uviedol rezort hospodárstva v predkladacej správe k materiálu.

S pridávaním udržateľných pohonných látok zákon ráta aj pri využívaní stlačeného zemného plynu (CNG) a skvapalneného zemného plynu (LNG). Od budúceho roka by sa mal ich energetický podiel na týchto pohonných látkach zvýšiť na dve percentá a postupne má narastať až na 14 percent v roku 2030.

V súvislosti s transpozíciou uvedenej smernice ustanovuje novela pre palivá z biomasy používané v odvetví výroby elektriny a vykurovania kritériá udržateľnosti a požadované úspory emisií skleníkových plynov. Zvyšuje sa aj minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a bioplyn v doprave, vyrábané v nových zariadeniach.

Novela zákona mení aj právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy. Podľa súčasného znenia má každý výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby vysokoúčinnou kombinovanou výrobou právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prístup, prenos, distribúciu a dodávku elektriny. Táto podpora sa po novom už nemá týkať zariadení s inštalovaným výkonom nad 400 kW a od roku 2026 nad 200 kW.

Rezort hospodárstva zavádza v novele zákona nový právny rámec vydávania záruk pôvodu pre plyn z obnoviteľných zdrojov. Má sa tak vytvoriť jednotný prostriedok preukázania pôvodu plynu z obnoviteľných zdrojov koncovým odberateľom a uľahčiť cezhraničný obchod s takýmto plynom.

Súčasne sa umožní vydávanie záruky pôvodu aj pre iný plyn ako biometán. Tým môže byť napríklad vodík, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd či syntetický plyn. Podpora výroby obnoviteľných plynov má byť prednostnou distribúciou biometánu, vydaním záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn či vydaním potvrdenia o množstve biometánu.

(tasr)

  |  

Ukrajinskí zákonodarcovia označili Čečensko za "Ruskom okupované" územie

Ukrajinský parlament v utorok odhlasoval vyhlásenie Čečenskej republiky Ičkéria za územie "dočasne okupované Ruskom". Toto uznesenie podľa tlačovej agentúry Reuters zrejme rozhnevá Moskvu, ktorá v rámci svojich hraníc zastáva nulovú toleranciu voči akýmkoľvek prejavom separatizmu.

Ičkéria je historickým názvom juhoruského regiónu Čečensko, ktorý bol po rozpade Sovietskeho zväzu z roku 1991 spustošený dvoma krvavými vojnami medzi ruskými silami a čečenskými separatistami.

Na čele Čečenska s prevažne moslimským obyvateľstvom stojí v súčasnosti stúpenec Kremľa a niekdajší vojenský veliteľ Ramzan Kadyrov. Moskva výmenou za lojalitu voči Kremľu poskytuje tomuto regiónu obrovskú finančnú podporu.

Kadyrov patrí medzi jedného z najhorlivejších podporovateľov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári a vyžiadala si už desaťtisíce mŕtvych a milióny vysídlených, ako aj zničené mestá a dediny.
Za zmienené uznesenie hlasovala v utorok väčšina ukrajinských zákonodarcov. Táto rezolúcia "uznáva Čečenskú republiku Ičkéria ako územie dočasne okupované Ruskou federáciou v dôsledku ozbrojenej agresie, ktorá je v rozpore so štatútom OSN".

Ukrajina používa rovnaký výraz – dočasne okupované – aj na označenie častí svojho územia, ktoré obsadili ruské sily v roku 2014, ako aj počas tohtoročnej invázie.

Uznesenie ukrajinských zákonodarcov zároveň odsudzuje vojnové zločiny spáchané Ruskom počas dvoch čečenských vojen po rozpade Sovietskeho zväzu, ako aj ďalšie historické zločiny spáchané Moskvou v 19. a 20. storočí.

(tasr)