Preskočiť na obsah
Minúta  |  

The Times: Boris Johnson sa bude zrejme opäť uchádzať o post premiéra

Bývalý britský premiér Boris Johnson sa podľa denníka The Times zrejme bude uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany – a teda aj post predsedu vlády – po tom, čo vo štvrtok svoju rezignáciu ohlásila ministerská predsedníčka Liz Trussová. S tou istou informáciou prišiel aj denník The Daily Telegraph.

Z funkcie lídra konzervatívcov sa Johnson rozhodol odstúpiť v júli po sérii škandálov. Stranícky aj premiérsky úrad napokon opustil začiatkom septembra. Johnson je podľa vyjadrenia politického editora The Times Stevena Swinforda zverejneného na Twitteri presvedčený, že tento jeho krok by bol "v štátnom záujme".

O post lídra strany sa "s určitosťou" bude uchádzať aj Rishi Sunak, ktorý bol Trussovej finálovým súperom v lete, píše The Daily Telegraph s odvolaním sa na jeho spojencov.

Meno nového predsedu britskej Konzervatívnej strany – a teda aj budúceho premiéra – by mohlo byť známe do budúceho piatku (28. októbra). Povedal to vo štvrtok šéf parlamentného výboru Konzervatívnej strany (takzvaného Výboru 1922) Graham Brady.

Tento výbor by sa mal zísť ešte vo štvrtok medzi 17.00 h a 19.00 h miestneho času, aby sa dohodol na pravidlách voľby nového šéfa strany, píše The Guardian.

Poslanci Konzervatívnej strany sú presvedčení, že sa im podarí zvoliť lídra bez toho, aby sa do hlasovania musela zapájať členská základňa strany, čo by trvalo niekoľko mesiacov. V prípade, ak sa poslanci nezhodnú na jednom mene, budú o novom lídrovi rozhodovať aj ďalší členovia strany, povedal Brady.

Trussová uviedla, že vo funkcii zostáva, pokiaľ nebude vybraný jej nástupca.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA vyšetruje napadnutie v centre Bratislavy pre domnelú sexuálnu orientáciu

Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetruje napadnutie v centre Bratislavy pre domnelú sexuálnu orientáciu. K incidentu malo dôjsť vo štvrtok v ranných hodinách na Obchodnej ulici. Podozrivú osobu polícia zadržala.

Polícia eviduje prípad ako podozrenie zo spáchania trestného činu výtržníctva spáchaného z osobitného motívu. "Neznámy páchateľ sa mal dopustiť hrubej neslušnosti a následne fyzicky napadnúť inú osobu pre jej domnelú sexuálnu orientáciu," spresnila na sociálnej sieti polícia.

Vec je v štádiu preverovania, pričom vyšetrovateľ zabezpečuje potrebné dôkazy na to, aby mohol kvalifikovane posúdiť, či ide o trestný čin, a aby vo veci mohol následne rozhodnúť.

(tasr)

Minúta  |  

Odborové organizácie pri Železniciach SR vstúpili do štrajkovej pohotovosti

Deväť odborových organizácií pôsobiacich pri Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) vstúpilo vo štvrtok od 15:00 do štrajkovej pohotovosti. Zdôvodnili to neúspešným kolektívnym vyjednávaním o kompenzácii nárastu životných nákladov zakotvených v kolektívnej zmluve ŽSR na roky 2021 až 2023.

„Zo strany ŽSR sa riešenie odsúva na neurčité termíny a ŽSR trvajú na ich pôvodných odpovediach k predloženému návrhu odborových organizácií a navrhli ďalšie kolo kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom,“ informoval predseda podnikového výboru Odborového združenia železničiarov (OZŽ) Peter Hoffman. Vedenie spoločnosti podľa neho nenavrhlo finančnú kompenzáciu rastúcich nákladov.

ŽSR zareagovali, že hľadajú zdroje na kompenzáciu inflácie pre svojich zamestnancov a diskutujú o tom s ministerstvami financií a dopravy. „ŽSR sa vždy pri vyjednávaniach s odborovými organizáciami snažia spolu s organizáciami nachádzať riešenia pre zamestnancov, o čom svedčí množstvo benefitov, ktoré zamestnancom poskytujeme,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR Ria Feik Achbergerová.

„Vyzývame ministra dopravy a výstavby SR, aby sa osobne začal zaoberať situáciou v Železniciach Slovenskej republiky,“ uvádza sa vo vyhlásení odborových organizácií na železniciach. Zároveň majú generálneho riaditeľa ŽSR a všetkých zodpovedných, aby venovali spoločnosti a jej zamestnancovi viac pozornosti.

„Je to podnik, ktorý zriadil štát. Má zmluvu so štátom, je financovaný zo štátneho rozpočtu,” uviedli zamestnancov. Ako podotkli, sú tiež občanmi tohto štátu, nezapríčinili infláciu, rast cien energií ani zvýšenie cien potravín. V rámci vyhlásenej štrajkovej pohotovosti budú odborné organizácie akcie a stupňovať organizovať ich protest.

ŽSR sú financované z rozpočtu verejnej správy, napriek tomu neboli súčasťou "inflačného navýšenia" pre subjekty verejnej a štátnej správy. Momentálne čerpajú zdroje len z pridelenej kapitoly rozpočtu. V roku 2022 tiež znášajú neúmerne zaťaženie v súvislosti so zvýšenou cenou energií. Ministerstvo financií na žiadosť ministerstva dopravy uvoľnilo pre ŽSR navyše 35 miliónov eur na financovanie nákladov nevyhnutných pre ich fungovanie do konca roku 2022. „Železnice z týchto prostriedkov uhradia prevádzkové a personálne výdavky. Dôvodom dofinancovania nad rámec rozpočtu sú vyššie ceny za služby a energie," informoval v septembri rezort financií.

(sita)

Minúta  |  

Označila ruské oblasti za ukrajinské územia. Kremeľ: Trussová bola katastrofálna premiérka

Spojené kráľovstvo nikdy nezažilo takú "katastrofálnu premiérku", akou bola Liz Trussová. Po jej rezignácii to vo štvrtok uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Informujú o tom agentúry AFP a denník The Guardian.

"To katastrofálne ignorantstvo a pohreb kráľovnej hneď po tom, čo na audiencii prijala Liz Trussovú, si zapamätá každý," napísala na sociálnej sieti Telegram hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.

The Guardian pripomína, že Trussová bola terčom ostrej ruskej kritiky už od februára, keď ako vtedajšia britská ministerka zahraničných vecí navštívila Moskvu. Išlo o jedno zo série neúspešných opatrení, ktorými sa západné krajiny snažili odvrátiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Trussová na stretnutí so šéfom ruského rezortu diplomacie Sergejom Lavrovov mylne označila ruskú Rostovskú a Voronežskú oblasť za ukrajinské územia.

Trussová vo štvrtok oznámila, že odstupuje z funkcie predsedníčky vlády. Šéfkou konzervatívcov sa Trussová stala 5. septembra a 6. septembra ju kráľovná Alžbeta II. – dva dni pred svojou smrťou – oficiálne poverila zostavením vlády.

Navrhované daňové úľavy, ktoré Trussovej vláda v septembri predstavila, však spôsobili v krajine finančný chaos.

AFP pripomína, že vzťahy medzi Moskvou a Londýnom sa už niekoľko rokov postupne zhoršujú v dôsledku rôznych incidentov, ako bolo napríklad otrávenie bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa na lavičke v britskom Salisbury. Po napadnutí Ukrajiny Ruskom sa vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Ruskou federáciou ešte zhoršili.

Spojené kráľovstvo zároveň patrí medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny a Rusko ho vníma ako jednu z najnepriateľskejších krajín Západu.

(tasr)

Minúta  |  

Samit EÚ: Heger verí v dosiahnutie dohody o zastropovaní cien plynu

Politická dohoda o zastropovaní a znížení cien plynu v EÚ je možná, ale rokovania o tom budú náročné. Uviedol vo štvrtok popoludní premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) po príchode na dvojdňový samit EÚ v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.

Heger spresnil, že aj po predsamitovej diskusii s viacerými lídrami členských krajín môže povedať, že rokovania o úprave cien energií budú náročné. Chce však presadzovať pozíciu Slovenska týkajúcu sa zastropovania cien plynu, aby sa podarilo stlačiť súčasné ceny a zároveň zaistiť diverizifikáciu zdrojov.

"Musíme mať na mysli dostatok plynu, to je kľúčové, ale všetko nasvedčuje, že plynu je dostatok, zásobníky sú naplnené a sú tu aj záväzky na úspory v spotrebe," vysvetlil.

Premiér potvrdil, že cieľom lídrov je dohodnúť sa na solidárnom a spoločnom nakupovaní plynu, čo podporuje aj Slovensko. "Tento spoločný nákup by sa mal spustiť po skončení tejto vykurovacej sezóny, čiže na jar budúceho roka. Toto budeme určite presadzovať, lebo je to riešenie, ktoré napríklad pri vakcínach ukázalo, že aj krajiny našej veľkosti sa vedia dostať k dobrým podmienkam, lepším, k akým by sme sa dostali samostatne. A zároveň je to aj veľký akt jednoty," opísal situáciu.

Heger prezradil, že podobné diskusie o spoločnom nákupe plynu viedli lídri EÚ už v máji tohto roku. Dodal však, že celý proces musí prebehnúť na úrovni národných vlád a parlamentov 27 členských štátov. Únia však môže čerpať zo skúseností s dosahovaním jednoty z doby pandémie koronavírusu a prijímania spoločných opatrení proti Rusku pre vojnu na Ukrajine, dodal.

Nádej na politickú dohodu je podľa jeho slov zakotvená v predpripravených záveroch samitu, otázne však je, či sa lídrom podarí dohodnúť niektoré riešenia nad tento rámec, čo by bola podľa Hegera dobrá správa pre celé európskej spoločenstvo.

"Zatiaľ všetko nasvedčuje, že by sme mali túto zimu zvládnuť, ale potrebujeme znížiť tú cenu," odkázal premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Západ sa obvineniami o dodávkach dronov snaží vyvinúť tlak na Irán

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že Západ sa obvineniami o iránskych dronoch využívaných na útoky na Ukrajine snaží vyvinúť "tlak" na Teherán.

"Všetko, čo sa teraz deje v súvislosti s Iránom, je podriadené jedinému cieľu – vyvinúť tlak (na Irán). A Washington na to mobilizuje NATO a krajiny Európskej únie, aby si tak upevnil svoju pozíciu," vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.

Dodávky iránskych dronov pre Rusko Moskva aj Teherán opakovane odmietajú. Európska únia vo štvrtok napriek tomu schválila sankcie voči Iránu. Sankcie po potvrdení vládami členských štátov nadobudnú účinnosť v stredu popoludní.

Sankcie sú namierené voči trom iránskym generálom a zbrojárskej firme. EÚ je pripravená rozšíriť sankcie na ďalšie štyri iránske subjekty, ktoré už boli zaradené na iný sankčný zoznam.

Kremeľ však tvrdí, že nemá žiadne informácie o tom, že ruské jednotky na Ukrajine využívajú iránske drony. Zacharovová tieto obvinenia označila za "klebety" a dodala, že ide len o "sériu nepodložených a za vlasy pritiahnutých záverov, o ktoré sa snažia Spojené kráľovstvo s Francúzskom".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.