Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Demisiu Trussovej v prieskume schvaľuje 79 percent Britov

Až 79 percent respondentov sa v bleskovom prieskume verejnej mienky v Británii vyjadrilo, že premiérka Liz Trussová urobila dobre, keď sa rozhodla odstúpiť. Informuje o tom TASR na základe správy stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na prieskum agentúry YouGov.

Trussová oznámila svoju rezignáciu vo štvrtok popoludní, zostane však vo funkcii, kým sa za ňu nenájde náhrada. S určitosťou sa však stane najkratšie pôsobiacou premiérkou v dejinách Británie. Zostavením vlády ju oficiálne poverila 6. septembra kráľovná Alžbeta II. – dva dni pred svojou smrťou.

Podľa prieskumu si iba sedem percent Britov myslí, že Trussová mala ostať vo funkcii premiérky. Až 64 percent opýtaných ju označilo za "otrasnú premiérku" a iba jedno percento ju považuje za "výbornú".

Na otázku, či by sa v Británii mali konať predčasné parlamentné voľby, 63 percent respondentov odpovedalo kladne a 23 percent záporne.

Premiérka vo štvrtok priznala, že nedokáže "naplniť mandát", s ktorým bola zvolená. "Do funkcie som nastúpila v období veľkej hospodárskej a medzinárodnej nestability," povedala s tým, že domácnosti aj podniky v krajine majú problémy platiť účty.

Konzervatívna strana si chce teraz do piatka budúceho týždňa vybrať nového lídra, ktorý by sa mal následne stať premiérom. Opozícia s týmto postupom nesúhlasí a žiada predčasné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Minister Karas o diskusii k právam LGBT ľudí: Mrzí ma radikalizácia a nerešpektovanie iného názoru

Minister spravodlivosti Viliam Karas prevzal iniciatívu pri téme ochrany ľudských práv na Slovensku. Mrzí ho radikalizácia komunikácie v spoločnosti, ktorá vedie k nenávistným prejavom, a vo viacerých témach chce dialóg posunúť dopredu. "Myslím si, že naša spoločnosť si nemôže dovoliť odmietnuť viesť úprimný a konštruktívny dialóg o týchto témach. Inak nám hrozí, že prijmeme riešenia, ktoré napätie len prehĺbia," uviedol v stanovisku.

"V súvislosti s neschválením návrhu zákona skupiny poslancov upravujúcich niektoré práva LGBTI+ ľudí som predsedovi vlády ponúkol prevzatie iniciatívy pri koordinácii diskusie o ochrane ľudských práv v našej krajine vrátane LGBTI+ ľudí," uviedol Karas. Ide podľa neho o zodpovednosť vyplývajúcu z jeho funkcie, ktorá bude patriť medzi jeho priority.

Uvedomuje si závažnosť argumentácie z oboch strán názorového spektra. "Mrzí ma však radikalizácia komunikácie a postojov, ktoré vedú až k nenávistným prejavom, popierajú akúkoľvek bazálnu úctu a nerešpektujú právo na iný názor. Takto nedosahujeme potrebné vzájomné porozumenie, len prehlbujeme rozdelenie a napätie v spoločnosti," skonštatoval. Nemyslí si, že akékoľvek z právneho hľadiska aj prepracované technické riešenie samo osebe toto napätie odstráni.

Chce sa stretnúť so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí sa téme dlhodobo venujú z viacerých názorových spektier. "Verím, že sa nám podarí spoločne v dohľadnom čase identifikovať opatrenia, ktoré by mohli dialóg posunúť dopredu. Prinajmenšom chcem, aby sme ako spoločnosť začali odstraňovať bariéry, ktoré nezmyselne či nedôvodne komplikujú život ľuďom, ktorí si len chcú byť navzájom blízki. Štát sa totiž má starať o ľudí. A nie do ľudí," skonštatoval.

Pripomína, že tému ľudskej dôstojnosti netreba opomínať ani pri iných témach. Citlivo vníma napríklad ohrozenie práv utečencov, migrantov, marginalizovaných skupín, ľudí na okraji spoločnosti (vrátane väzňov). Poukazuje aj na ochranu slobody svedomia a vierovyznania. "Samozrejme, pre mňa je takouto témou tiež ochrana života nenarodených detí," doplnil. Ako minister by chcel prispieť aspoň k čiastočným pozitívnym posunom v čo najviac z menovaných oblastí.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v stredu (19. 10.) zaviazal Karasa prípravou legislatívy na posilnenie práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Pripomenul záväzky z programového vyhlásenia vlády. Termín predloženia návrhu nešpecifikoval.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Sankcie EÚ voči Rusku fungujú, komunikácia vo V4 zamrzla

Nové sankcie voči Rusku nie sú témou prebiehajúceho dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, ale o ich účinnosti netreba pochybovať, povedal vo štvrtok premiér SR Eduard Heger (OĽANO). Priznal aj to, že komunikácia v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) stagnuje, informuje z Bruselu spravodajca TASR.

Heger zdôraznil, že zavedené sankcie voči Rusku nie sú zbytočné, ako tvrdia lídri niektorých členských krajín eurobloku, práve naopak.

"Vidíme, že sankcie výrazne pomáhajú. Treba si uvedomiť, že majú stále vyššiu a vyššiu účinnosť v čase. A vidíme, že Rusko sa dostáva pod výrazný tlak, aj preto stupňuje svoje hybridné útoky na Európu," upozornil premiér. Spresnil, že tieto hybridné útoky sa prejavujú v dôsledkoch na energetiku či zásobovanie potravinami.

Podľa jeho slov v sankciách treba vydržať, byť v nich precízni a hľadať ďalšie možnosti, ako ich stupňovať, pričom treba dbať aj na bezpečnosť Európy a jej záujmov.

Na otázku, ako prebieha politická koordinácia v rámci krajín Vyšehradskej štvorky, keďže sa v poslednom období upustilo od schôdzok premiérov V4 pred summitmi EÚ v Bruseli, Heger odpovedal, že pod taktovkou prebiehajúceho slovenského predsedníctva V4 bude spoločné stretnutie predstaviteľov všetkých štyroch krajín v novembri.

"Maďarsko ako jediné v rámci V4 má iný postoj voči vojne na Ukrajine a áno, tá komunikácia sa spomalila, dá sa povedať, že zamrzla," opísal situáciu. Zároveň však dodal, že je potrebné budovať  dobrú susedskú politiku a riešiť aj cez tento formát iné problémy spoločného záujmu.

Témou summitu EÚ je aj potreba chrániť kritickú infraštruktúru v Únii. Na otázku TASR do akej miery sa to týka Slovenska, premiér pripomenul, že v SR sú to hlavne plynovody a ropovody. "Nedávno sme otvorili interkonektor medzi Poľskom a Slovenskom, čiže plynová infraštruktúra, ale aj ropná je kritická a musíme ju chrániť. Tak na našom území, ako aj na Ukrajine, cez ktorú ešte stále k nám prichádza ropa a plyn," odkázal Heger.

(tasr)

Minúta  |  

The Times: Boris Johnson sa bude zrejme opäť uchádzať o post premiéra

Bývalý britský premiér Boris Johnson sa podľa denníka The Times zrejme bude uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany – a teda aj post predsedu vlády – po tom, čo vo štvrtok svoju rezignáciu ohlásila ministerská predsedníčka Liz Trussová. S tou istou informáciou prišiel aj denník The Daily Telegraph.

Z funkcie lídra konzervatívcov sa Johnson rozhodol odstúpiť v júli po sérii škandálov. Stranícky aj premiérsky úrad napokon opustil začiatkom septembra. Johnson je podľa vyjadrenia politického editora The Times Stevena Swinforda zverejneného na Twitteri presvedčený, že tento jeho krok by bol "v štátnom záujme".

O post lídra strany sa "s určitosťou" bude uchádzať aj Rishi Sunak, ktorý bol Trussovej finálovým súperom v lete, píše The Daily Telegraph s odvolaním sa na jeho spojencov.

Meno nového predsedu britskej Konzervatívnej strany – a teda aj budúceho premiéra – by mohlo byť známe do budúceho piatku (28. októbra). Povedal to vo štvrtok šéf parlamentného výboru Konzervatívnej strany (takzvaného Výboru 1922) Graham Brady.

Tento výbor by sa mal zísť ešte vo štvrtok medzi 17.00 h a 19.00 h miestneho času, aby sa dohodol na pravidlách voľby nového šéfa strany, píše The Guardian.

Poslanci Konzervatívnej strany sú presvedčení, že sa im podarí zvoliť lídra bez toho, aby sa do hlasovania musela zapájať členská základňa strany, čo by trvalo niekoľko mesiacov. V prípade, ak sa poslanci nezhodnú na jednom mene, budú o novom lídrovi rozhodovať aj ďalší členovia strany, povedal Brady.

Trussová uviedla, že vo funkcii zostáva, pokiaľ nebude vybraný jej nástupca.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA vyšetruje napadnutie v centre Bratislavy pre domnelú sexuálnu orientáciu

Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetruje napadnutie v centre Bratislavy pre domnelú sexuálnu orientáciu. K incidentu malo dôjsť vo štvrtok v ranných hodinách na Obchodnej ulici. Podozrivú osobu polícia zadržala.

Polícia eviduje prípad ako podozrenie zo spáchania trestného činu výtržníctva spáchaného z osobitného motívu. "Neznámy páchateľ sa mal dopustiť hrubej neslušnosti a následne fyzicky napadnúť inú osobu pre jej domnelú sexuálnu orientáciu," spresnila na sociálnej sieti polícia.

Vec je v štádiu preverovania, pričom vyšetrovateľ zabezpečuje potrebné dôkazy na to, aby mohol kvalifikovane posúdiť, či ide o trestný čin, a aby vo veci mohol následne rozhodnúť.

(tasr)

Minúta  |  

Odborové organizácie pri Železniciach SR vstúpili do štrajkovej pohotovosti

Deväť odborových organizácií pôsobiacich pri Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) vstúpilo vo štvrtok od 15:00 do štrajkovej pohotovosti. Zdôvodnili to neúspešným kolektívnym vyjednávaním o kompenzácii nárastu životných nákladov zakotvených v kolektívnej zmluve ŽSR na roky 2021 až 2023.

„Zo strany ŽSR sa riešenie odsúva na neurčité termíny a ŽSR trvajú na ich pôvodných odpovediach k predloženému návrhu odborových organizácií a navrhli ďalšie kolo kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom,“ informoval predseda podnikového výboru Odborového združenia železničiarov (OZŽ) Peter Hoffman. Vedenie spoločnosti podľa neho nenavrhlo finančnú kompenzáciu rastúcich nákladov.

ŽSR zareagovali, že hľadajú zdroje na kompenzáciu inflácie pre svojich zamestnancov a diskutujú o tom s ministerstvami financií a dopravy. „ŽSR sa vždy pri vyjednávaniach s odborovými organizáciami snažia spolu s organizáciami nachádzať riešenia pre zamestnancov, o čom svedčí množstvo benefitov, ktoré zamestnancom poskytujeme,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR Ria Feik Achbergerová.

„Vyzývame ministra dopravy a výstavby SR, aby sa osobne začal zaoberať situáciou v Železniciach Slovenskej republiky,“ uvádza sa vo vyhlásení odborových organizácií na železniciach. Zároveň majú generálneho riaditeľa ŽSR a všetkých zodpovedných, aby venovali spoločnosti a jej zamestnancovi viac pozornosti.

„Je to podnik, ktorý zriadil štát. Má zmluvu so štátom, je financovaný zo štátneho rozpočtu,” uviedli zamestnancov. Ako podotkli, sú tiež občanmi tohto štátu, nezapríčinili infláciu, rast cien energií ani zvýšenie cien potravín. V rámci vyhlásenej štrajkovej pohotovosti budú odborné organizácie akcie a stupňovať organizovať ich protest.

ŽSR sú financované z rozpočtu verejnej správy, napriek tomu neboli súčasťou "inflačného navýšenia" pre subjekty verejnej a štátnej správy. Momentálne čerpajú zdroje len z pridelenej kapitoly rozpočtu. V roku 2022 tiež znášajú neúmerne zaťaženie v súvislosti so zvýšenou cenou energií. Ministerstvo financií na žiadosť ministerstva dopravy uvoľnilo pre ŽSR navyše 35 miliónov eur na financovanie nákladov nevyhnutných pre ich fungovanie do konca roku 2022. „Železnice z týchto prostriedkov uhradia prevádzkové a personálne výdavky. Dôvodom dofinancovania nad rámec rozpočtu sú vyššie ceny za služby a energie," informoval v septembri rezort financií.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.