Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lídri EÚ sa dohodli na balíku opatrení na riešenie energetickej krízy

Lídri členských krajín Európskej únie sa v noci na piatok dohodli na balíku núdzových opatrení na riešenie energetickej krízy.

Súčasťou tohto balíka opatrení sú napríklad dobrovoľné spoločné nákupy plynu či vytvorenie nového referenčného cenového indexu na plyn. Európska komisia má tiež pripraviť dynamický cenový koridor, ktorý by zamedzil náhlemu mimoriadnemu zdraženiu plynu. Má sa vytvoriť dočasný mechanizmus zastropovania cien plynu používaného na výrobu elektriny.

"Takisto sme trhu vyslali jasný signál," uviedol predseda Európskej rady Charles Michel na tlačovej konferencii po približne desaťhodinovom rokovaní. "To znamená, že sme pripravení spoločne konať, že dokážeme spolupracovať a že na to existuje silná politická vôľa. Verím, že čoskoro uvidíme výsledky."

Pod silným tlakom zo strany ostatných členských krajín bolo na samite Nemecko, aby uvoľnilo cestu pre stanovenie dočasného stropu na ceny zemného plynu. Nemecký kancelár Olaf Scholz bol proti radikálnym intervenciám na trhu s plynom, aj keď väčšina ostatných členských krajín požadovala politickú podporu pre cenový strop.

Po intenzívnych rokovaniach nakoniec lídri vyzvali EK, aby navrhla "dočasný dynamický cenový koridor na transakcie so zemným plynom", ktorý by zabránil jeho nadmernému zdražovaniu.

Takisto sa má vytvoriť nový komplementárny referenčný cenový index na plyn, ktorý "by lepšie odrážal cenovú situáciu na trhu s LNG," uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová. Aktuálny referenčný index na holandskej burze TTF totiž reprezentuje ceny plynu dodávaného cez plynovody, aktuálne však už v EÚ dominuje skvapalnený plyn (LNG). "Medzitým zavedieme trhový korekčný mechanizmus, aby sme obmedzili epizódy nadmerných cien plynu," dodala Leyenová.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Maďarsko dostane výnimku z plánovaného stropu EÚ na cenu plynu

Maďarsko získalo výnimku zo všetkých stropov na cenu zemného plynu, ktoré Európska únia v budúcnosti zavedie. Oznámil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán.

Podľa premiéra sa v Bruseli na samite EÚ podarilo dosiahnuť dohodu, že ani jeden strop na cenu zemného plynu, ktorý sa v budúcnosti zavedie, sa nebude vzťahovať na dlhodobé zmluvy o dodávkach plynu, ktoré už Maďarsko uzavrelo. Ide napríklad o dohodu, ktorú má Maďarsko už 15 rokov uzatvorenú s ruským plynárskym koncernom Gazpromom.

"Máme výnimku zo stropu na cenu plynu, takže nebude ohrozená bezpečnosť dodávok zemného plynu do Maďarska," napísal Orbán na sociálnej sieti Facebook. Zároveň dodal, že ak sa EÚ dohodne na spoločnom obstarávaní plynu, takáto dohoda "nebude pre Maďarsko záväzná".

Lídri členských krajín Európskej únie nedokázali v piatok na samite ani po zdĺhavých rokovaniach preklenúť názorové rozpory panujúce aj medzi niektorými z najväčších štátov a nepodarilo sa im dohodnúť na zavedení cenového stropu pre zemný plyn.

Dohodli sa však, že budú pokračovať v hľadaní kompromisu, čo sa týka opatrení založených na návrhoch, ktoré v tom smere predložila začiatkom týždňa Európska komisia.

(tasr)

Minúta  |  

Biden kritizuje republikánov za vyjadrenia, že znížia pomoc pre Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden kritizoval vo štvrtok Republikánsku stranu, ktorá naznačila, že ak zvíťazí v novembrových voľbách do Kongresu, mohla by znížiť finančnú podporu pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

"Povedali, že ak vyhrajú, zrejme nebudú financovať, (či) pokračovať vo financovaní Ukrajiny," povedal Biden na zhromaždení v rámci predvolebnej kampane Demokratickej strany v štáte Pensylvánia.

"Títo ľudia to nechápu. Je to oveľa väčšie než Ukrajina. Ide o východnú Európu… ide o NATO. Dôsledky sú tu naozaj naozaj vážne," povedal. "Oni nemajú zmysel pre americkú zahraničnú politiku," dodal na margo republikánov americký prezident.

Líder republikánskej menšiny v Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy v utorok povedal, že ak jeho strana získa v novembrových voľbách väčšinu, Ukrajine nevypíše "bianko šek". Je to prvý oficiálny signál, že Kyjev odolávajúci ruskej invázii by mohol v budúcnosti čeliť vážnejším problémom pri získavaní financií z USA, kde už preň slabne podpora v oboch hlavných politických stranách, podotýka AFP.

Samotný McCarthy dúfa, že sa stane predsedom Snemovne reprezentantov, a obsadí tretiu najvyššiu politickú funkciu v USA – po prezidentovi a viceprezidentovi. Republikáni však vo voľbách plánovaných na 8. novembra musia získať väčšinu v Snemovni reprezentantov. Podľa prieskumov na to majú veľkú šancu.

AFP pripomína, že od ruskej invázie 24. februára Spojené štáty poskytli Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote 17,6 miliardy dolárov. Je to len zlomok z celkovej americkej pomoci pre Ukrajinu, ktoré tamojším obyvateľom poskytujú omnoho väčšiu humanitárnu pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Japonský premiér bode rokovať v Austrálii o vojenskej a energetickej spolupráci

Japonský premiér Fumio Kišida, ktorý v piatok odcestoval do Austrálie na rokovania so svojím partnerom Anthonym Albanesom, uviedol, že si želá posilnenie vojenskej a energetickej spolupráce oboch krajín.

Austrálsky skvapalnený zemný plyn a uhlie sú kľúčové pre stabilné dodávky energií do Japonska.

„Pre Japonsko je Austrália dôležitou krajinou, s ktorou zdieľame univerzálne hodnoty, ako je sloboda a demokracia, a je to dôležitá krajina z hľadiska zdrojov a energií," povedal Kišida pred odletom do Perthu.

(sita)

Minúta  |  

USA: Irán poslal personál na Krym, aby pomáhal ruskej armáde pri útokoch dronmi proti Ukrajine

Príslušníci Iránskych revolučných gárd sú podľa britských a amerických spravodajských služieb na Kryme, aby podporovali ruské útoky dronmi proti Ukrajine. Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že Irán poslal personál, aby asistoval ruskej armáde pri vysielaní iránskych dronov proti ukrajinským elektrárňam a ďalšej infraštruktúre.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň povedal, že ruskí vojaci od 10. októbra zničili 30 percent elektrární na Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

Komplica útočníkov na Charlie Hebdo odsúdili na doživotie

Doživotný väzenský trest vymeral vo štvrtok francúzsky súd po odvolacom procese mužovi, ktorý bol usvedčený zo zaobstarávania zbraní pre útočníkov na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo a židovský supermarket z roku 2015.

Ali Riza Polat (37) bol v decembri 2020 odsúdený za spoluúčasť na útokoch na 30-ročné väzenie. Svoju vinu však poprel a voči verdiktu sa odvolal. Po odvolacom procese mu teraz trest zvýšili na doživotný. Zo sprisahania s útočníkmi bol usvedčený aj ďalší muž súdený v odvolacom procese, Amar Ramdani (41), ktorému však teraz trest znížili, a to z pôvodných 20 rokov väzenia na 13.

Pri útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo zo 7. januára 2015 zabili bratia Said a Chérif Kouachiovci 12 ľudí. Útočníci tvrdili, že konali v mene teroristickej siete al-Káida, aby pomstili rozhodnutie časopisu zverejniť karikatúru proroka Mohameda.

O deň neskôr zabil Chérifov priateľ Amedy Coulibaly počas dopravnej kontroly policajtku a následne na ďalší deň rozpútal rukojemnícku drámu v kóšer supermarkete, pri ktorej zahynuli štyria židia. Všetkých troch zmienených útočníkov zabila polícia.

V decembri 2020 bolo odsúdených 14 ľudí, ktorí mali týmto islamistickým militantom pri ich útokoch pomáhať. Proti vtedajšiemu verdiktu sa odvolali len dvaja z nich; Polat a Ramdani.

V súlade s novovymeraným doživotným trestom môže Polat o podmienečné prepustenie z väzenia požiadať najskôr po 20 rokoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.