Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spotreba plynu v EÚ v septembri klesla o 15 percent, na Slovensku vzrástla o 5,5 percenta

Spotreba plynu v Európskej únii (EÚ) v porovnaní s priemerom za uplynulých 5 rokov klesla v septembri o 15 percent a o 14 percent v auguste, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Spotreba sa zvýšila len v troch štátoch Únie, z toho najviac na Slovensku.

Krajiny EÚ sa v júli dohodli na dobrovoľnom obmedzení spotreby plynu o 15 percent v období od augusta 2022 do marca 2023. Príčinou boli obavy z potenciálneho nedostatku počas zimy, ktoré vyvolalo zníženie ruských dodávok v dôsledku vojny na Ukrajine.ä

Fínsko, Švédsko a Lotyšsko v septembri znížili spotrebu plynu viac než o polovicu. Spotreba v Nemecku v auguste klesla o 28 percent, ale v septembri len o 7,4 percenta.

Viac plynu v septembri v porovnaní s 5-ročným priemerom pre toto obdobie spotrebovali len Slovensko (+5,5 percenta), Írsko (+2,1 percenta) a Španielsko (+0,9 percenta).

V prípade vysokého rizika rozsiahleho nedostatku plynu alebo mimoriadne vysokého dopytu po plyne môže Európska komisia (EK) po konzultácii so všetkými členskými štátmi deklarovať úniový stav pohotovosti týkajúci sa bezpečnosti dodávok, čo by znamenalo, že zníženie spotreby by už nebolo dobrovoľné, ale povinné.

(tasr)

Minúta  |  

Médiá: Švédske kamery na meranie rýchlosti miznú, objavujú sa na ruských dronoch

Švédske kamery na meranie rýchlosti miznú a objavujú sa na Ukrajine na dronoch ruskej výroby. Informovali o tom v piatok miestne švédske médiá, na ktoré sa odvolal portál britskej televízie Sky News.

Švédsky denník Aftonbladet napísal, že od konca augusta bolo po celej krajine poškodených alebo ukradnutých vyše 100 kamier z radarov na meranie rýchlosti.

Úrady majú podozrenie, že Rusko používa tieto zariadenia v dronoch, vysielaných potom na Ukrajinu.

Švédska polícia pre denník uviedla: ,,Dostali sa k nám fámy, že tieto kamery sa používajú na dronoch domácej ruskej výroby, ale nemôžeme ísť do detailov o zisteniach našej špionážnej práce."

Ukrajinské ministerstvo obrany predtým zverejnilo na internete video, kde rozmontovávajú havarované ruské bezpilotné lietadlo (dron).

Na videu bola kamera značky Canon pripevnená k dronu suchým zipsom – kamera sa podobala tej, aká sa používa na švédskych radaroch na meranie rýchlosti.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan bude rokovať o vstupe Švédska do NATO s Kristerssonom v Turecku

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prijal žiadosť nového švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona o návštevu Turecka. Kristersson tam chce rokovať o prekonaní námietok Ankary voči vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na piatkové správy tureckých médií.

,,Nový švédsky premiér požiadal o stretnutie. Povedal som našim priateľom, aby to stretnutie bolo... Budeme o týchto záležitostiach hovoriť v našej krajine," uviedol Erdogan podľa súkromnej televízie NTV počas spiatočného letu z Azerbajdžanu.

Predseda švédskej vlády Kristersson vo štvrtok povedal, že je pripravený vycestovať do Ankary, aby apeloval na Turecko, nech podporí snahy jeho krajiny o vstup do NATO.

Švédsko a Fínsko sa tento rok rozhodli upustiť od svojej dlhoročnej politiky neangažovanosti a v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu podali žiadosti o vstup do NATO. Turecko sa však vyhráža, že zmarí tieto ich snahy, ak mu nevydajú desiatky osôb, ktoré Ankara obviňuje z terorizmu. Švédsko a Fínsko preto v júni uzavreli s Tureckom nezáväznú dohodu, ktorá tieto dve severské krajiny zaväzuje ,,dôkladne" preskúmať žiadosti Ankary o vydanie ľudí podozrivých z pokusu o prevrat v Turecku z roku 2016, ako aj o vydanie kurdských militantov.

Kristersson uviedol, že jeho cieľom je ukázať tureckému lídrovi, že Švédsko a Fínsko ,,robia, čo sľúbili", aby naplnili svoju dohodu s Ankarou a uvoľnili svoju cestu do NATO. Erdogan však uviedol, že postoj Ankary sa nezmení a vyzval Švédsko a Fínsko, aby odovzdali "teroristov" žiadaných tureckými úradmi.

,,Kým ich nedostaneme späť, veci na úrovni parlamentu nebudú fungovať," uviedol Erdogan. Vstup Fínska a Švédska do NATO musia totiž schváliť parlamenty všetkých 30 členských krajín Aliancie. Zatiaľ tak spravilo 28 krajín a vstupné protokoly musia ratifikovať už iba turecký a maďarský parlament, uvádza sa na oficiálnom webe Parlamentného zhromaždenia NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko po tragickej streľbe v Bratislave navštívi misia europarlamentu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Mnitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) vycestujú pre tragickú streľbu na Zámockej ulici v Bratislave na Slovensko. Zámer odsúhlasili v piatok. Potvrdil to slovenský europoslanec a člen skupiny Vladimír Bilčík (Spolu), informuje spravodajca TASR.

Spresnil, že misia europoslancov sa chce podrobnejšie informovať o pozadí a kontexte tohto zločinu z nenávisti a diskutovať s príslušnými slovenskými orgánmi o konkrétnych krokoch v boji proti nenávisti a pri ochrane LGBTIQ+ komunity a ďalších zraniteľných skupín. Europoslanci chcú diskutovať aj o čo najvhodnejšom zapojení spoločných európskych inštitúcií do boja proti nenávisti vo verejnom priestore a o radikalizácii mladých ľudí v on-line priestore.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo 12. októbra večer pred podnikom, ktorý navštevuje LGBTI+ komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľa našli na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) už zaviazal ministra spravodlivosti Viliama Karasa prípravou legislatívy na posilnenie práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Pripomenul záväzky z programového vyhlásenia vlády. Termín predloženia návrhu nešpecifikoval.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko: Meloniová sa stretla s prezidentom, hovorili o zložení vlády

Víťazka parlamentných volieb v Taliansku Giorgia Meloniová a jej pravicoví koaliční spojenci v piatok rokovali s prezidentom Sergiom Mattarellom o zložení novej vlády. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Ak sa tri strany v pravicovom bloku dokážu dohodnúť na podmienkach a ministroch koaličnej vlády, Meloniová z postfašistickej strany Bratia Talianska (FdI) sa stane prvou talianskou premiérkou.

Na krátkom stretnutí v oficiálnom sídle prezidenta, v Kvirinálskom paláci v Ríme, boli aj mediálny magnát a bývalý niekoľkonásobný premiér Silvio Berlusconi zo strany Vpred Taliansko (Forza Italia/FI) a Matteo Salvini z krajne pravicovej strany Liga.

Po asi desaťminútovom stretnutí Meloniová v sprievode Berlusconiho a Salviniho povedala novinárom, že prezidenta požiadala, aby ju poveril zostavením novej vlády.

,,Čakáme na rozhodnutie prezidenta a oznamujeme, že sme pripravení, pretože sa chceme pohnúť dopredu čo najrýchlejšie," povedala.

Mattarella sa vo štvrtok stretol s ľavicovým populistickým Hnutím piatich hviezd (M5S), so sociálnymi demokratmi a ďalšími parlamentnými politickými skupinami, ktoré budú podľa očakávania v opozícii. Ich predstavitelia pred 81-ročným prezidentom vyjadrili obavy z vlády pod vedením Meloniovej.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan: Putin je čoraz otvorenejší rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok naznačil, že jeho ruský kolega Vladimir Putin je v súčasnosti ochotnejší rokovať o ukončení vojny na Ukrajine než v minulosti. TASR prevzala správu z britskej spravodajskej stanice Sky News.

,,Videl som, že Putin je oveľa ochotnejší a otvorenejší rokovaniam o tejto otázke než v minulosti," povedal Erdogan po príchode z návštevy Azerbajdžanu.

Turecký prezident tiež uviedol, že nevidí nijaké prekážky v predĺžení dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, píše britský denník The Guardian. ,,Videl som to pri rozhovoroch, ktoré som mal včera (vo štvrtok) večer s (ukrajinským prezidentom) Volodymyrom Zelenským, a tiež pri rozhovoroch s Vladimirom Putinom," dodal.

Platnosť tejto dohody, ktorú v lete sprostredkovalo Turecko a OSN, vyprší koncom novembra. Predĺžiť ju možno s podporou všetkých zúčastnených strán – Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN.

Turecko, členský štát Severoatlantickej aliancie, má dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou. Ankara odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu, nepridala sa však k rozsiahlym ekonomickým sankciám Západu voči Moskve. Zároveň sa dlhodobo snaží pôsobiť ako sprostredkovateľ v snahách o urovnanie rusko-ukrajinského konfliktu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa v Turecku uskutočnili dve rokovania medzi Moskvou a Kyjevom vrátane marcového osobného stretnutia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a jeho ukrajinského kolegu Dmytra Kulebu, napísala agentúra AFP.

Od začiatku apríla sú však mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou pozastavené. Ukrajinský prezident Zelenskyj navyše po ruskej anexii štyroch ukrajinských regiónov vyhlásil, že kým bude pri moci Putin, Kyjev nebude s Moskvou rokovať.

Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov nedávno uviedol, že ak sa nejaké rozhovory uskutočnia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú na tureckom území: v Istanbule alebo Ankare.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.