21. októbra 2022 | 16:58

Minúta | 21. októbra 2022 | 16:58

Michel: EÚ nechce systematickú konfrontáciu s Čínou

Čelní predstavitelia krajín Európskej únie v piatok na summite v Bruseli rokovali o vzťahoch s Čínou, pričom sa snažili vyhnúť priamej konfrontácii s ňou, avšak zároveň chceli upozorniť na súvisiace riziká, uviedol na záverečnej tlačovej konferencii predseda Európskej rady Charles Michel. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

,,Diskusie ukázali jednoznačnú vôľu vyhnúť sa naivným postojom, zároveň však nechceme nastúpiť cestu logiky systematickej konfrontácie," vyhlásil Michel.

Ako situáciu opisuje AFP, Brusel sa snaží udržať prístup k obrovskému čínskemu trhu, avšak zároveň odsúdiť porušovanie ľudských práv v Číne a tiež agresívnu politiku Pekingu v regióne.

,,Zostaneme neochvejní v zastávaní našich zásad, demokracie a základných slobôd," vyhlásil Michel.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Peking sa snaží získať výsadnú pozíciu vo východnej Ázii a upevniť si aj svoj celosvetový vplyv. Varovala tiež pred posilňovaním vzťahov Moskvy a Pekingu po tom, čo Rusko vo februári vojensky napadlo Ukrajinu.

V súvislosti s problémami, ktorým Európska únia čelí v dôsledku energetickej závislosti od Ruska, von der Leyenová upozornila, že EÚ si nemôže dovoliť podobnú závislosť od Číny v dodávkach surovín a technológií.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz medzitým oznámil, že spolu so svojou delegáciou v novembri vycestuje do Číny. Pôjde o prvú návštevu európskeho lídra v Číne od novembra 2019.

(tasr)

21. októbra 2022 | 16:45

Minúta | 21. októbra 2022 | 16:45

Premiér: Samit EÚ priniesol dobré výsledky z pohľadu znižovania cien energií

Závery samitu z Bruselu sú z pohľadu debát o energetike úspešné pre Slovensko. Podľa spravodajcu TASR to v piatok uviedol premiér SR Eduard Heger (OĽANO) po skončení samitu EÚ.

Heger upozornil, že diskusie o energetickej kríze sa skončili viacerými úspešnými závermi z pohľadu Slovenska.

Ocenil dohodu o spoločnom nákupe plynu, ktorá sa týka budúcej a tých ďalších zím. ,,Krajinám, ako je Slovensko, to prinesie lepšie podmienky, ako by sme si ich dokázali získať sami," opísal situáciu.

Za druhý dôležitý bod v tejto oblasti považuje politickú dohodu na cenových pásmach pre plyn počas tejto zimy, ktorá sa má v podobe korekčného mechanizmu proti výkyvom cien skonkretizovať na budúci týždeň na zasadnutí ministrov pre energetiku v spolupráci s Európskou komisiou.

,,Tieto cenové pásma majú priniesť väčšiu stabilitu cien, to znamená zabrániť výkyvom v cenách a zároveň postupne tlačiť cenu plynu dole," dodal.

Za dôležitú časť považuje aj to, že po Európskej komisii aj Európska rada, čiže najvyšší politickí lídri krajín EÚ, vo štvrtok schválila použitie nevyčerpaných eurofondov. Tie majú pomôcť domácnostiam alebo firmám preklenúť negatívne dosahy súčasnej energetickej krízy. Zároveň vyjadril nádej, že túto možnosť odobrí aj Európsky parlament.

,,Ak sa toto stane, tak Slovensko bude pripravené na najbližšiu vykurovaciu sezónu. Máme zabezpečené aj kontrakty na dodávky plynu a naplnené zásobníky," odkázal.

(tasr)

21. októbra 2022 | 16:17

Minúta | 21. októbra 2022 | 16:17

Nemecký parlament schválil 200 miliárd eur pre domácnosti a firmy na zmiernenie vplyvu drahých energií

Nemecký parlament v piatok otvoril cestu pre to, aby vláda mohla poskytnúť subvencie do sumy 200 miliárd eur pre domácnosti a firmy na zmiernenie napätia spôsobeného vysokými cenami energií.

Poslanci súhlasili, že vládny ekonomický stabilizačný fond si bude môcť požičiavať peniaze. Zároveň schválili výnimku z pravidla, ktoré uvaľuje prísne limity na tvorbu nového verejného dlhu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že toto rozhodnutie je „dobrou správou pre všetkých, ktorí so znepokojením pozorujú svoje náklady za služby, a pre malé firmy a spoločnosti“. Podrobnosti fungovania programu ešte musia dopracovať.

Balík subvencií, o ktorom sa predpokladá, že bude pôsobiť do roku 2024, by mal pomáhať obmedzovať aj ceny elektriny, ak uvalenie dane z vysokých ziskov energetických firiem neprinesie dostatok financií.

(sita)

21. októbra 2022 | 15:51

Minúta | 21. októbra 2022 | 15:51

Von der Leyenová: EÚ bude dávať Ukrajine 1,5 miliardy eur mesačne

Európska únia plánuje dávať Ukrajine na budúci rok 1,5 miliardy eur mesačne. Potvrdila to v piatok na záver summitu EÚ v Bruseli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry AFP a magazínu Politico.

Ako pripomína Politico, Komisia sa k platbám Ukrajine zaviazala už predtým. Avšak kľúčové detaily — ako napríklad celková suma pomoci alebo koľko z nej bude musieť Kyjev vrátiť — zatiaľ neboli dohodnuté.

Von der Leyenová však zdôraznila, že Ukrajina bude môcť rátať na budúci rok s touto mesačnou pomocou ako "spoľahlivým zdrojom príjmu". Podrobnosti budú musieť ešte doriešiť ministri financií členských krajín EÚ.

,,Dôležité bolo dať signál Ukrajine, že si veľmi dobre uvedomujeme dôležitosť tohto spoľahlivého toku príjmov," povedala šéfka eurokomisie.

Kyjev aj Washington predtým kritizovali Európsku úniu, že otáľa s prisľúbenou pomocou Ukrajine. Sľúbila jej deväť miliárd eur, avšak doteraz zaplatila iba miliardu.

(tasr)

21. októbra 2022 | 15:43

Minúta | 21. októbra 2022 | 15:43

NAKA zadržala maloletú osobu podozrivú z terorizmu

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala maloletú osobu podozrivú z terorizmu. Pre TASR to potvrdil hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan. Upozornil na to portál Aktuality.sk.

"Môžeme potvrdiť, že došlo k zadržaniu osoby podozrivej v súvislosti so spáchaním trestného činu terorizmu," spresnil hovorca. Ako ďalej uviedol, vzhľadom na skutočnosť, že ide o maloletú osobu, ako aj aktuálne štádium konania, nemôže Úrad špeciálnej prokuratúry poskytnúť bližšie informácie.

21. októbra 2022 | 15:22

Minúta | 21. októbra 2022 | 15:22

Rusko nezamínovalo Kachovskú priehradu, tvrdí proruský predstaviteľ

Námestník proruského gubernátora Chersonskej oblasti Kirill Stremousov v piatok poprel tvrdenie, že Rusko zamínovalo Kachovskú priehradu na rieke Dneper na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruská agentúra RIA Novosti citovala Stremousova, ktorý poprel tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten predtým uviedol, že Rusko plánuje priehradu vyhodiť do vzduchu. Stremousov toto tvrdenie označil za ,,nepravdivé".

Priehrada Kachovskej vodnej elektrárne je na rieke Dneper, a síce v oblasti, ktorú ovládajú ruskí vojaci, pričom je pomerne blízko ku kontaktnej línii s ukrajinskými silami.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo štvrtok taktiež varoval, že Rusko zrejme pripravuje útok na Kachovskú vodnú elektráreň. Experti z ISW uviedli, že Moskva je pravdepodobne presvedčená, že ,,narušenie Kachovskej priehrady môže prekryť jej stiahnutie sa z pravého brehu rieky Dneper".

Ruské ozbrojené sily totiž utekajú pred postupujúcou ukrajinskou armádou. Ruský útok na vodnú elektráreň pri meste Kachovka by mohol podľa ISW ,,zabrániť ukrajinskému postupu cez rieku alebo ho oneskoriť."

(tasr)

21. októbra 2022 | 15:10

Minúta | 21. októbra 2022 | 15:10

NRSR: Plénum rokovalo o návrhoch uznesení z dielne Smeru-SD, reagujú na vojnu

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v závere piatkového rokovania venovali dvom návrhom uznesení z dielne Smeru-SD. Prvé sa týka ,,mierovej stratégie" riešenia vojny na Ukrajine, druhé hovorí o bojaschopnosti Ozbrojených síl (OS) SR.

Poslanci Smeru-SD chcú zaviazať parlament, aby požiadal Európsku komisiu o vypracovanie a vynaloženie úsilia na presadenie mierovej stratégie na ukončenie vojny na Ukrajine. Poslanci strany tiež chcú, aby NRSR očakávala od Európskej únie ,,podstatne väčšiu mieru nezávislosti pri formulovaní zásadných zahranično-politických stanovísk".

Druhé uznesenie podal šéf Smeru-SD Robert Fico. Chce, aby v ňom parlament skonštatoval, že Slovensko v čase vojny na Ukrajine nedisponuje vlastným systémom protivzdušnej ochrany ani vlastnou vzdušnou ochranou. NRSR by mala podľa Fica požiadať ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) o poskytnutie všetkých potrebných informácií o stave bojaschopnosti OS SR na neverejnom rokovaní pléna.

Šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS) považuje návrh Ficovho uznesenia za šírenie strachu, prípadne až poplašnej správy. Poslankyňa Anna Zemanová (SaS) Ficovi vyčítala, že uznesením sa spochybňuje obranyschopnosť SR. Upozornila, že sme členmi NATO, máme zabezpečenú ochranu a označila obsah uznesenia za šírenie ,,nálad proti NATO".

Poslanci sa opäť vrátia do lavíc v utorok (25. 10.), pokračovať majú prebratím návrhov z dielne ministerstva práce. V tento deň nebudú hlasovať. Najbližšie hlasovanie o prerokovaných bodoch ich čaká až vo štvrtok (27. 10.).

(tasr)

21. októbra 2022 | 15:06

Minúta | 21. októbra 2022 | 15:06

Dve európske inštitúcie začali štúdiu o prepojení železničných sietí EÚ, Ukrajiny a Moldavska

Európska komisia (EK) a Európska investičná banka (EIB) spúšťajú predbežnú štúdiu na preskúmanie, ako lepšie prepojiť ukrajinské a moldavské železničné siete s transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T).

Rozchod koľají používaný vo väčšine krajín Európskej únie (EÚ) je odlišný od rozchodu vo východnej Európe, čo sťažuje prepravu tovaru v oboch smeroch. To by sa dalo vyriešiť rozšírením rozchodu železníc EÚ cez hranice z Poľska a Rumunska na Ukrajinu a Moldavsko. Na svojej webstránke to uviedla EK.

Štúdia je kľúčový krok v príprave na lepšie prepojenie medzi EÚ a Ukrajinou a Moldavskom po vojne. „Štúdia je jedným zo strednodobých až dlhodobých opatrení stanovených v akčnom pláne Linky solidarity a úzko súvisí aj s návrhom Komisie z júla 2022 o rozšírení TEN-T na Ukrajinu a Moldavsko.

Týmto spôsobom pripravujeme pôdu pre dlhodobejšie riešenia, podporujeme Ukrajinu v jej povojnovom obchode a rekonštrukcii krajiny s cieľom najmä odstrániť medzeru v interoperabilite na hraniciach,“ vyjadrila sa eurokomisárka pre dopravu Adina Văleanová.

Technická poradenská služba EIB JASPERS, ktorá úzko spolupracuje so všetkými dotknutými krajinami, má na starosti dokončenie štúdie do mája 2023.

(sita)