Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký parlament podporil plán vlády na riešenie energetickej krízy

Nemecký parlament schválil vládny plán v objeme 200 miliárd eur na riešenie energetickej krízy. Odsúhlasil preto aj výnimku z dlhovej brzdy. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

Najväčšia európska ekonomika musí riešiť vysoké ceny plynu a elektrickej energie potom, ako sa prudko obmedzili toky ruského plynu do Európy. Moskva z výpadkov v dodávkach komodity obviňuje západné krajiny, ktoré na Rusko uvalili po februárovej invázii na Ukrajinu rozsiahle hospodárske sankcie.

V úsilí riešiť energetický problém nemecký kancelár Olaf Scholz koncom septembra oznámil vytvorenie špeciálneho hospodárskeho fondu v celkovej hodnote 200 miliárd eur. Zároveň dodal, že vďaka novým opatreniam, ktoré označil ako ,,obranný dáždnik," už Nemecko nemusí zaviesť pôvodne plánovaný nový poplatok za obstaranie plynu.

Parlament v piatok vládny plán podporil. Predtým schválil aj výnimku z dlhovej brzdy, ktorá bráni nadmernému zadlžovaniu štátu. Po hlasovaní v parlamente sa výnosy nemeckých 10-ročných dlhopisov zvýšili nad 2,5 percenta, prvýkrát od roku 2011.

Plány Nemecka na ochranu domácností a firiem pred prudkým rastom cien plynu sa nepáčia viacerým predstaviteľom Európskej únie. Tento krok podľa nich ohrozuje solidaritu v rámci EÚ, hrozí otrasmi na energetických trhoch a mohol by narušiť cezhraničné toky suroviny.  

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Rusko zasiahlo najmenej polovicu výrobnej kapacity teplární

Ruské raketové útoky od 10. októbra zasiahli najmenej polovicu výrobnej kapacity ukrajinských teplární, avšak nie všetky prestali pracovať úplne, povedal v piatok ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian.

Haluščenko v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že ruskými útokmi bolo zasiahnutých 30 až 40 percent celkovej energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Tieto útoky označil za zámer zničiť ukrajinský energetický systém – čo sa však podľa neho nepodarilo Rusku dosiahnuť.

Podľa Haluščenka Rusko ostreľovalo aj zariadenia, ktoré zasiahlo už predtým, ,,aby ich úplne zničilo". Ako dodal, jednou z možností, ako prekonať krízu, by mohol byť dovoz elektriny na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský premiér chce medzinárodnú monitorovaciu misiu na Kachovskej priehrade

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval v piatok na rozmiestnenie medzinárodnej monitorovacej misie pri Kachovskej priehrade ležiacej v Chersonskej oblasti. Kyjev totiž obvinil Moskvu, že sa pripravuje vyhodiť ju do vzduchu, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

,,Vyzývame OSN, EÚ i ďalšie organizácie, aby vyslali na Kachovskú vodnú elektráreň medzinárodnú monitorovaciu misiu," uviedol Šmyhaľ na zasadaní vlády v Kyjeve.

,,Na miesto musia okamžite prísť zahraniční špecialisti i ukrajinský personál," dodal ukrajinský premiér.

Kachovská priehrada sa nachádza v Chersonskej oblasti na rieke Dneper v oblasti, ktorú okupujú ruské sily, pričom je pomerne blízko frontovej línie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že priehradu plánuje vyhodiť do vzduchu. Námestník proruského gubernátora Chersonskej oblasti Kirill Stremousov v piatok toto tvrdenie poprel.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo: Prvou kandidátkou na líderku konzervatívcov je Penny Mordauntová

Prvou kandidátkou na post nového lídra britskej Konzervatívnej strany sa v piatok stala líderka Dolnej snemovne parlamentu Penny Mordauntová. V prípade úspechu by sa zároveň stala novou britskou premiérkou.

Na oboch postoch by nahradila Liz Trussovú, ktorá vo štvrtok ohlásila svoju demisiu, a to len zhruba po šiestich týždňoch pôsobenia na čele vlády. TASR správu prevzala z televízie Sky News.

Favoritom stávkových kancelárií na post nového lídra strany je exminister financií Rishi Sunak, ktorého v lete v súboji o vedenie konzervatívcov porazila Trussová. Po ňom nasledujú Penny Mordauntová, minister obrany Ben Wallace a bývalý premiér Boris Johnson.

Mordauntová v letnom súboji o post lídra Konzervatívnej strany, ktorý prebehol po júlovom odstúpení Borisa Johnsona, skončila na treťom mieste za Trussovou a Sunakom. Po vypadnutí zo súboja vyjadrila podporu Liz Trussovej.

Do povedomia britskej verejnosti sa Mordauntová v poslednej dobe dostala aj ako predsedníčka tzv. kráľovskej nástupníckej rady (Privy Council). Tento orgán po septembrovom úmrtí kráľovnej Alžbety II. oficiálne vyhlásil za nového panovníka jej syna Karola III.

Konzervatívci by si mali zvoliť svojho lídra do budúceho piatka.

Britská opozícia požaduje, aby sa po odstúpení druhého konzervatívneho premiéra v priebehu troch mesiacov konali predčasné parlamentné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová je opäť bližšie k moci. Taliansky prezident ju poveril zostavením vlády

AKTUALIZOVANÉ Taliansky prezident Sergio Mattarella poveril víťazku tamojších parlamentných volieb Giorgiu Meloniovú zostavením vlády. Meloniová zároveň prezidentovi predstavila zoznam navrhovaných ministrov.

"Prezident Talianskej republiky Sergio Mattarella poveril zostavením vlády Giorgiu Meloniovú, ktorá túto úlohu prijala a prezidentovi predstavila zoznam navrhovaných ministrov," vyhlásil pred Kvirinálskym palácom v Ríme šéf prezidentskej kancelárie Ugo Zampetti.

Medzi ministrami sa nachádza aj jej koaličný partner Matteo Salvini, predseda strany Liga, ktorý sa má stať vicepremiérom a zároveň ministrom dopravy a infraštruktúry.

Ďalším vicepremiérom Meloniovej kabinetu má byť bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani zo strany Vpred, Taliansko (FI) Silvia Berlusconiho. Tajani bude zároveň zastávať i post ministra zahraničných vecí.

Rezort vnútra povedie Matteo Piantedosi, obrany Guido Crosetto, zdravotníctva Orazio Schillaci a ministrom spravodlivosti bude Carlo Nordio.

Bývalý minister hospodárskeho rozvoja Giancarlo Giorgetti sa pod vedením Meloniovej postaví na čelo rezortu financií.

Meloniová sa stane prvou ženou na čele vlády v histórii Talianska. Jej kabinet bude zároveň najpravicovejším od konca druhej svetovej vojny.

Vymenovanie premiérky a členov novej vlády je naplánovaný na sobotu o 10.00 h.

Líderka postfašistickej strany Bratia Talianska (FdI), ktorá získala v septembrových voľbách 26 percent hlasov, vytvorí koalíciu so spriaznenými stranami pravicového bloku – Ligou Mattea Salviniho a stranou Vpred, Taliansko expremiéra Silvia Berlusconiho.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Súd poslal bývalého Trumpovho poradcu Bannona na štyri mesiace do väzenia

Bývalý poradca amerického exprezidenta Donalda Trumpa Steve Bannon bol v piatok odsúdený na štyri mesiace väzenia za to, že pred Kongresom odmietol vypovedať v súvislosti s vyšetrovaním útoku davu na Kapitol 6. januára 2021. Okrem toho musí zaplatiť pokutu 5600 dolárov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ministerstvo spravodlivosti preňho žiadalo polročný trest, obhajoba chcela iba podmienku. Bannon zatiaľ na výkon trestu nenastúpil, proti rozsudku sa odvolal.

Bannon sa pred súdom bránil, že pred Kongresom nevypovedal na radu svojho právnika. Ten sa domnieval, že Bannon – ako bývalý Trumpov poradca – by mal zachovať mlčanlivosť súvisiacu s výkonom prezidentskej funkcie. Trump bol v čase útoku na Kapitol ešte oficiálne prezidentom, avšak Bannon už nebol jeho poradcom. Bannon okrem toho považoval vyšetrovanie v Kongrese za spolitizované.

Federálny sudca Carl Nichols však odmietol Bannonove argumenty s tým, že Trump v jeho prípade nevzniesol požiadavku zachovania mlčanlivosti a zároveň udalosti zo 6. januára si pre svoju závažnosť vyžadovali riadne vyšetrenie.

,,Výbor pre udalosti zo 6. januára mal vážne dôvody vyšetriť, čo sa v ten deň stalo," vyhlásil sudca.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.