Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Boris Johnson sa vrátil z dovolenky v Karibiku, chce byť znova premiérom

Bývalý britský premiér Boris Johnson v sobotu priletel do Spojeného kráľovstva po krátkej dovolenke v Karibiku, aby sa mohol uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany – a teda aj post predsedu vlády. Deje sa tak po tom, čo vo štvrtok svoju rezignáciu ohlásila britská premiérka Liz Trussová. Uviedli to britské médiá.

Johnson (58) sa z funkcie lídra konzervatívcov rozhodol odstúpiť v júli po sérii škandálov. Stranícky aj premiérsky úrad napokon opustil začiatkom septembra.

Jeho očividnú snahu o návrat do úradu len po niekoľkých týždňoch už odsúdila opozícia. Nesúhlasia s ňou dokonca ani niektorí členovia vládnucej Konzervatívnej strany, ktorí tvrdia, že Spojené kráľovstvo potrebuje stabilitu a jednotu. "Musíme ísť dopredu, nie späť," povedal bývalý vicepremiér Dominic Raab pre spravodajskú stanicu Sky News.

Meno nového lídra britskej Konzervatívnej strany – a teda aj budúceho premiéra – by mohlo byť známe do budúceho piatku (28. októbra), povedal vo štvrtok šéf parlamentného výboru Konzervatívnej strany (takzvaného Výboru 1922) Graham Brady.

Kandidáti na post lídra strany potrebujú podporu najmenej 100 poslancov parlamentu, pričom nominovať ich je možné do budúceho pondelka 14.00 h miestneho času (15.00 h SELČ), dodal Brady.

Prvým kandidátom, ktorému sa podarilo získať dostatočný počet poslaneckých nominácií, sa pravdepodobne stal bývalý britský minister financií Rishi Sunak, napísala AFP s odvolaním na poslancov Konzervatívnej strany. Sunak ani Johnson svoju kandidatúru ešte oficiálne neoznámili.

O post nového lídra britskej Konzervatívnej strany sa chce uchádzať aj líderka Dolnej snemovne parlamentu Penny Mordauntová. Svoju kandidatúru oznámila v piatok.

Dosluhujúca premiérka Trussová uviedla, že vo funkcii zostáva, pokiaľ nebude vybraný jej nástupca.

(tasr)

Minúta  |  

Nútené žobranie aj sobáše. Za trištvrte roka zaznamenali na Slovensku 52 obetí obchodovania s ľuďmi

V priebehu deviatich mesiacov tohto roka zaznamenalo Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality (ICOSL) Ministerstva vnútra (MV) SR na Slovensku 52 obetí obchodovania s ľuďmi. Podľa riaditeľky centra Sone Grauzlovej bolo medzi nimi 29 žien a 23 mužov.

Riaditeľka doplnila, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast takmer o 45 percent, čo predstavuje 16 obetí obchodovania s ľuďmi. "Z celkového počtu zachytených obetí obchodovania s ľuďmi bolo aj osem osôb, ktoré mali v čase náboru menej ako 18 rokov, čo predstavuje 15 percent z celkového počtu identifikovaných obetí," priblížila Grauzlová. Najmladšia detská obeť mala podľa nej 13 rokov.

Obete boli v 28 prípadoch obchodované za účelom pracovného vykorisťovania, z toho v dvoch prípadoch to bolo v kombinácii s núteným žobraním. "Pri 23 obetiach išlo o sexuálne vykorisťovanie a v dvoch prípadoch boli obete vykorisťované formou núteného sobáša," spresnila Grauzlová a doplnila, že pri nútenom sobáši išlo v jednom prípade o pokus, keď sa malo stať obeťou dieťa.

Medzi najčastejšie miesta vykorisťovania obetí v rámci Európy patrí Nemecko (18 prípadov), Slovenská republika (17), Spojené kráľovstvo (11), Írsko (2), Česká republika, Rakúsko, Holandsko, Španielsko, Rumunsko a Švédsko po jednej obeti v každej krajine. V niekoľkých prípadoch boli obete podľa ICOSL vykorisťované vo viacerých krajinách. "Jedna tretina identifikovaných obetí bola vykorisťovaná v rámci Slovenskej republiky," uzavrela Grauzlová.

(tasr)

Minúta  |  

Vakcínou adaptovanou na omikron sa zaočkovalo vyše 21-tisíc osôb

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 vakcínou upravenou na variant nového koronavírusu omikron do soboty podstúpilo 21 290 osôb.

Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré pre TASR poskytla jeho hovorkyňa Veronika Daničová. Ďalších 4502 ľudí na očkovanie adaptovanou vakcínou  čaká. "Pričom 1869 z nich má aktuálne pridelený termín," doplnila hovorkyňa.

Vakcínu možno podať len ako posilňujúcu dávku. Určená je pre osoby staršie ako 12 rokov. Očkovanie možno podstúpiť najskôr tri mesiace od posledného očkovania či prekonania ochorenia COVID-19.

Záujemcovia sa môžu na očkovanie prihlásiť cez stránku korona.gov.sk alebo cez telefonát na call centrum NCZI. Vakcínu je možné podať po predošlej dávke akejkoľvek vakcíny proti ochoreniu COVID-19 dostupnej na Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA obvinila študenta, ktorý schvaľoval teroristický útok na Zámockej

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila stredoškoláka, ktorý svojimi výrokmi verejne schvaľoval teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave.

So súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR obvineného prepustili na slobodu. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

"V rámci včerajšej akcie 'Výstraha' vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie osobe N. K. za zločin Niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419b/1 Trestného zákona," priblížila hovorkyňa.

Obvineného NAKA zadržala v piatok (21. októbra). "Upozorňujeme, že jednou z foriem účasti na terorizme je verejné schvaľovanie teroristického útoku v zmysle par. 419b Trestného zákona, za ktoré hrozí trest odňatia slobody vo výmere tri až desať rokov," priblížila Bárdyová.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová zagratulovala Meloniovej k vymenovaniu za taliansku premiérku

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v sobotu zagratulovala Giorgii Meloniovej k vymenovaniu za taliansku premiérku.

"Gratulujem Giorgii Meloniovej k vymenovaniu za taliansku premiérku... Spolieham sa a teším sa na konštruktívnu spoluprácu s novou vládou pri výzvach, ktorým spoločne čelíme," napísala von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Novej talianskej premiérke v sobotu zagratulovala aj predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová. Tá na Twitteri v taliančine napísala, že "Európa potrebuje Taliansko".

Meloniová v sobotu zložila prísahu do rúk talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu ako predsedníčka novej talianskej vlády. Taliansko tak má historicky prvýkrát na čele vlády ženu a zároveň prvú krajne pravicovú líderku od druhej svetovej vojny.

Ešte pred zložením prísahy Meloniová uviedla, že jej pravicová vláda bude mať jasné proeurópske smerovanie a bude podporovať členstvo Talianska v Severoatlantickej aliancii. Zároveň opakovane ubezpečila, že bude pokračovať v podpore Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Každý ôsmy sa poriadne nenaje. Slováci míňajú na potraviny pätinu zo svojich rozpočtov

Slovensko je tak nad európskym priemerom, náklady európskych domácností na tieto položky tvoria v priemere necelých 15 % z celkových nákladov.

V aktuálnej analýze na to upozorňuje analytička Wood & Company Eva Sadovská. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú pritom na Slovensku siedme najnižšie v EÚ.

"K priemerným cenám potravín v Únii sa však postupne približujeme,pretože vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o 5 percent. U našich susedov z V4, teda v Českej republike, Maďarsku a Poľsku nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o 6 percent, 11 percent a 24 percent," vyčíslila analytička s odvolaním sa na údaje Eurostatu za rok 2021.

Podčiarkla, že potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. "Za prvých deväť mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia u potravín 15,7 percenta, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 percenta. Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse," priblížila.  

Poznamenala, že na Slovensku má síce prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 percent (634-tisíc) obyvateľov. Tento problém sa podľa Sadovskej najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. "Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, pretože podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 percent obyvateľov," uviedla analytička.

Upozornila, že kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. "Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne sto kilogramov (kg) potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny," priblížila s dôvetkom, že plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou pre naše peňaženky. "Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodia ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur," dodala analytička.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.