Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinským silám sa darí zostreľovať väčšinu ruských dronov, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že ukrajinským silám sa v súčasnosti darí zneškodňovať väčšinu ruských dronov. Prisľúbil, že vďaka podporovateľom Kyjeva dôjde ešte k ďalšiemu zlepšeniu situácie na bojisku. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry Reuters.

,,Samozrejme, že nemáme technické možnosti na to, aby sme  zostrelili 100 percent ruských rakiet a zasiahli (všetky) drony. Som si (však) istý, že postupne, s pomocou našich partnerov, to dosiahneme," zdôraznil Zelenskyj. Dodal, že ,,už teraz zostreľujeme väčšinu riadených striel, väčšinu dronov".

Zelenskyj zároveň priznal, že ruské sily v aktuálnej vlne útokov zasahujú rozsiahle územia Ukrajiny - na západe, v strednej časti krajiny a tiež na juhu.

Ruské sily počas útokov z posledného týždňa vyradili z prevádzky viac ako tretinu elektrární na Ukrajine a spôsobili rozsiahle výpadky prúdu. V dôsledku útokov zostalo bez dodávok elektrickej energie vyše milión ukrajinských domácností, uviedol v sobotu námestník šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko do konca roka ratifikuje vstup Švédska a Fínska do NATO

Maďarská vláda podporuje členstvo Švédska a Fínska v NATO, pričom parlamentu už predložila ratifikačné dokumenty na schválenie. Novinárom to na sobotňajšom brífingu povedal šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

Gulyás ďalej uviedol, že rozšírenie NATO o tieto dve severské krajiny bude zo strany Budapešti ratifikované najneskôr do polovice decembra, informoval magazín POLITICO.

Na otázku, či sa vstupom Švédska a Fínska NATO posilní, Gulyás odpovedal, že v to dúfa. Dodal, že by sa dalo diskutovať o tom, či je rozšírenie Aliancie i v záujme národnej bezpečnosti Maďarska, ale povedal, že to je teraz nepodstatné.

Maďarsko a Turecko sú jedinými členskými štátmi NATO, ktoré vstup Švédska a Fínska do tohto obranného spolku ešte neratifikovali. Tento prístupový proces sa začal krátko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu.

Fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok pre POLITICO povedala, že neočakáva, že Maďarsko a Turecko budú rozšírenie Severoatlantickej aliancie blokovať, varovala však pred možnými rizikami odkladania vstupu. Marinová potvrdila, že o tejto záležitosti rokovala s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ako aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Opozičné strany Maďarská socialistická strana, Demokratická koalícia a Momentum už vyzvali maďarský parlament, aby hlasoval, avšak poslanci vládneho bloku Fidesz-KDNP to odmietli.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko posilní východné krídlo Severoatlantickej aliancie štrnástimi stíhačkami

Španielsko v sobotu oznámilo, že so zámerom posilnenia východného krídla NATO vyšle do Bulharska a Rumunska 14 bojových stíhacích lietadiel.

Avizovaný krok je súčasťou úsilia tejto obrannej aliancie zvýšiť svoju odstrašujúcu kapacitu po ruskej invázii na Ukrajinu, informovala tlačová agentúra AFP.

Madrid vyšle do Bulharska od polovice novembra do začiatku decembra šesť stíhačiek Eurofighter Typhoon a 130 vojakov na výcvik miestnych síl, uviedlo španielske ministerstvo obrany.

V rámci ďalšieho nasadenia bude do Rumunska od decembra do marca 2023 vyslaných osem stíhačiek F-18M a 130 príslušníkov vzdušných síl ako súčasť stratégie NATO "reakcia a odstrašenie", dodal španielsky silový rezort.

Od 17. októbra je v Rumunsku v pohotovosti aj radar na sledovanie vzdušného priestoru s dlhým dosahom, ktorý by tam mohol zostať až do konca júna 2023, uvádza sa vo vyhlásení.

Španielsko tiež zvýši počet misií svojich vzdušných síl, ktoré budú súčasťou "vzdušného štítu". Krajina už vyslala 12 stíhačiek do východných členských štátov NATO - Bulharska, Litvy a Estónska, odkedy Rusko vo februári napadlo Ukrajinu, svojho prozápadného suseda.

V Bulharsku je v súčasnosti zároveň rozmiestnená bojová skupina NATO do tisíc vojakov pod talianskym vedením.

(tasr)

Minúta  |  

Riaditeľka amerického CDC má covid – prvýkrát

V pondelok a utorok bola na Svetovom zdravotníckom summite v Berlíne. Ako zdôrazňuje CDC, Walenská nosila v Berlíne všade rúško – sňala si ho, iba keď jedla alebo prednášala.

Šéfka amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) Rochelle Walenská mala v piatok večer pozitívny test na ochorenie COVID-19, píše agentúra Reuters. Má však iba mierne príznaky, oznámilo CDC v sobotňajšom tlačovom vyhlásení, podľa ktorého počas uplynulého týždňa nebola v Bielom dome a nestretla sa ani so žiadnym vysokým vládnym predstaviteľom.

Zo Svetového zdravotníckeho summitu v Berlíne sa do USA vrátila v stredu.

Walenská je podľa CDC plne zaočkovaná. Nateraz ostáva v domácej karanténe.

(ste)

Minúta  |  

Pri Kostarike sa zrútilo malé lietadlo, bol v ňom aj nemecký magnát

Šesť ľudí pravdepodobne zahynulo pri páde malého lietadla do Karibského mora pri pobreží Kostariky. Na palube bol údajne aj nemecký magnát Rainer Schaller (53), ktorý vlastí medzinárodnú sieť fitness prevádzok vrátane Gold's Gym a McFit.

Kostarický minister bezpečnosti Jorge Torres uviedol, že pravdepodobne všetci piati pasažieri boli nemeckí občania. Vraj išlo o Schallerových príbuzných, boli medzi nimi aj dve maloleté osoby. Stroj pilotoval 66-ročný Švajčiar. Vrak dvojmotorového lietadla našli v mori zhruba 28 kilometrov od letiska Limón, podľa námestníka ministra bezpečnosti Martína Ariasa však zatiaľ nenašli žiadne telá.

Lietadlo talianskej výroby Piaggio P180 Avanti sa stratilo z radarov v piatok podvečer, keď smerovalo do Limónu. Podľa Torresa letelo z Mexika.

(tasr, sita)

Minúta  |  

V Nemecku protestovali desiatky tisíc ľudí, žiadali pomoc s cenami energií

Demonštranti pochodovali s plagátmi, na ktorých predostreli rôzne požiadavky – zníženie inflácie, odklon od jadrovej energie či väčšie príspevky na energie pre ľudí s nízkymi príjmami.

Desiatky tisíc ľudí protestovali v sobotu v šiestich nemeckých mestách a požadovali spravodlivejšie prerozdelenie vládnych prostriedkov na pomoc s rastúcimi cenami energií a bývania. Podľa agentúry Reuters žiadali aj rýchlejší prechod od fosílnych palív.

Protesty sa v sobotu konali v nemeckých mestách Berlín, Düsseldorf, Hannover, Stuttgart, Drážďany a Frankfurt nad Mohanom. Podľa organizácie Greenpeace, ktorá bola jedným z usporiadateľov demonštrácií, sa na sobotňajších protestoch zúčastnilo približne 24.000 ľudí. V Berlíne sa podľa polície zišlo asi 1800 ľudí.

"Vláda robí veľa, no financie prerozdeľuje náhodne. Ľudia s nižšími príjmami potrebujú pomoc viac ako bohatí," uviedla Andrea Kocsisová z odborovej organizácie Verdi, ktorá sa taktiež podieľala na zvolaní protestov.

Nemecký Spolkový snem schválil v piatok balík vládnej pomoci v hodnote 200 miliárd eur, ktorý má pomôcť ochrániť nemecké domácnosti a firmy od dôsledkov rastúcich cien energií. Tento balíček zahŕňa napríklad jednorazový príspevok, ktorý má pokryť rastúce náklady na mesačné platby za energie domácností a malých a stredných firiem či mechanizmus na obmedzenie cien – ten začne fungovať od marca.

Najväčšia európska ekonomika zápasí s vysokými cenami plynu a elektriny po tom, ako prudko klesol tok ruského plynu do Európy, najmä po odstávke plynovodu Nord Stream 1 na prelome augusta a septembra – údajne z technických dôvodov – a napokon pravdepodobnej sabotáži na plynovody Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori koncom minulého mesiaca.

Inflácia v Nemecku bola v septembri najvyššia za viac než 25 rokov, dosiahla úroveň 10,9 percenta. Za takto vysokou infláciou je predovšetkým rast cien energií.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.