Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že na Ukrajine zničilo sklad s leteckým palivom

Ruská armáda zničila v ukrajinskej Čerkaskej oblasti sklad, v ktorom sa nachádzalo viac ako 100-tisíc ton leteckého paliva. V nedeľu to uviedlo ruské ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

,,Pri meste Smila v Čerkaskom regióne bol zničený sklad paliva, kde bolo uskladnených viac ako 100-tisícton leteckého paliva pre ukrajinské vzdušné sily," oznámil ruský rezort obrany.

Ukrajina v uplynulých týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda podľa západných predstaviteľov nasadila iránske bezpilotné lietadlá Šahíd-136. Dodávky iránskych dronov pre Rusko popierajú Moskva aj Teherán.

(tasr)

Minúta  |  

Fico upozornil, že Europrokuratúra začala vyšetrovať nákup vakcín proti COVID-19

Európska prokuratúra začala vyšetrovať zmluvy o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré uzatvárala Európska komisia počas vrcholu pandémie. Upozornil na to predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico. Dúfa, že predmetom vyšetrovania bude aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

,,Aj keď sa jej nič nestane, želám jej, aby sa pri vyšetrovaní tohto megaškandálu zapotila," vyhlásil Fico. Pri nákupe vakcín podľa neho obišla všetky schválené pravidlá.

Poukázal na to, že predsedníčka si mala o nákupe vakcín vymieňať SMS so šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Tiež, že mala na vyzvanie európskeho ombudsmana odmietnuť tieto správy predložiť. ,,A jej manžel je riaditeľ v americkej firme, ktorá má spoločných akcionárov s Pfizerom," dodal Fico.

Európska prokuratúra (EPPO) oznámila, že vyšetruje nákup proticovidových vakcín zo strany EÚ počas vrcholu pandémie ochorenia COVID-19, napísal uplynulú stredu magazín Politico. EPPO vo vyhlásení nešpecifikovala, ktorých osôb sa vyšetrovanie týka a aké možné zločiny vyšetruje. Známe nie sú ani ďalšie podrobnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Podniky sa v pondelok dozvedia, ako im stúpnu ceny za energie

Podniky by sa mohli v pondelok (24. 10.) dozvedieť, ako im stúpnu ceny za energie v budúcom roku. Domácnosti by to mali vedieť o týždeň. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to uviedol predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Líder SaS Richard Sulík tvrdí, že ceny energií vôbec nemuseli rásť, keby vláda dokončila to, čo on začal na ministerstve hospodárstva.

Kollár presné navýšenie cien energií povedať nevedel. Môže to byť podľa neho v priemere 20 eur mesačne pre domácnosť. V pondelok zasadne tripartita a určia strop elektrickej energie pre priemysel. Tvrdí, že to bude cena, ktorú priemyselný sektor bude schopný zvládnuť a prežije.

Domnieva sa, že domácnostiam, ktoré kúria plynom, svietia a varia na elektrine, by nemala cena elektrickej energie stúpnuť. Ide napríklad o ľudí žijúcich v paneláku. Ľudia, ktorí používajú viac elektriny, pocítia podľa Kollára mierny nárast cien. Môže to byť desať až 15 eur. Tí, ktorí majú dom, musia podľa Kollára počítať s vyšším navýšením cien. "Môžem ubezpečiť domácnosti, že nárast elektrickej ceny nastavíme tak, aby aj ekonomika prežila, aby sme to ustáli," skonštatoval Kollár.

Sulíka mrzí, že sa koalícia odklonila od cieľa šetriť 15 percent elektriny. Tým, ktorí by sporili, by cena za elektrinu nestúpla vôbec. "Takto to bolo nastavené, stačilo to dokončiť. Mňa mrzí, že just to museli spraviť inak," poznamenal Sulík. Zároveň poukázal, že európske ceny elektriny a plynu idú v posledných týždňoch výrazne dole.  

Návrh vracať 20 percent hodnoty tržieb z bločkov z gastroprevádzok ohodnotil Sulík ako ďalšiu "atómovku" ministra financií Igora Matoviča (OĽANO). Myslí si, že to povedie k nárastu cien. Navrhuje preto zníženie DPH pre gastro na 10 percent. Súhlasí s tým aj Kollár. Ak takýto návrh príde z vlády, zahlasuje za neho. "Keby sa znížila DPH na 10 percent, tak aj ten gastro priemysel prestane blbnúť, vymýšľať tajné kasy, prestane odžubávať a začne platiť dane," zhodnotil Kollár. Matovičov návrh považuje za komplikovaný.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu: Situácia na Ukrajine má tendenciu k nekontrolovateľnej eskalácii

Ruský minister obrany Sergej Šojgu telefonoval v nedeľu so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom, s ktorým hovorili aj o Ukrajine. Oznámilo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

,,Bola prediskutovaná situácia na Ukrajine, ktorá má dlhodobú tendenciu k ďalšej nekontrolovateľnej eskalácii," uviedol rezort obrany vo vyhlásení. Zároveň dodáva, že Šojgu počas telefonátu vyjadril obavy z ďalšej možnej provokácie zo strany Ukrajiny, ktorá by podľa neho mohla použiť tzv. špinavú bombu.

Neskôr v nedeľu ministerstvo uviedlo, že Šojgu telefonoval aj so svojím tureckým kolegom Hulusim Akarom a britským ministrom obrany Benom Wallaceom. Aj počas týchto telefonátov Šojgu podľa rezortu vyjadril rovnaké ,,obavy z možnej provokácie zo strany Ukrajiny", ktoré zmienil aj v telefonáte s francúzskym ministrom obrany.

Ako píše agentúra Reuters, Rusko nezverejnilo nijaký dôkaz na podporu tvrdenia o použití tzv. špinavej bomby.

V piatok Šojgu telefonicky hovoril s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Obe strany potvrdili, že diskutovali o Ukrajine. Išlo o druhý telefonát Austina so Šojguom od februárového vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. V máji Austin naliehal na Moskvu, aby zaviedla ,,okamžité prímerie".

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Západ v protikomunistickej revolúcii v roku 1956 zradil Maďarsko

Západ v revolúcii proti diktatúre a sovietskej okupácii v roku 1956 zradil Maďarsko, a to už druhýkrát po roku 1945. Vyhlásil to v nedeľu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v prejave pri príležitosti štátneho sviatku 65. výročia vypuknutia protikomunistickej revolúcie, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na server szeretlekmagyarorszag.hu.

,,Ak by nás Západ v roku 1956 nebol zradil, tak sme mohli byť úspešní," vyhlásil Orbán pred pozvanými hosťami v Zalaegerszegu, 230 km juhozápadne od Budapešti.

Podľa jeho slov Maďarsko malo v tom čase šancu získať nezávislosť, keďže po smrti vodcu Sovietskeho zväzu Josifa Vissarionoviča Stalina sa začalo uvoľňovanie a v roku 1955 sa podarilo osamostatniť aj Rakúsku. Západ však Maďarsko nechal na 40 rokov napospas Sovietskemu zväzu.

Premiér k aktuálnej situácii - podľa servera bez toho, že by spomenul Rusko - poznamenal iba toľko, že Maďarsko ohrozuje z východu vojna, zo západu hospodárska kríza a z juhu migračná kríza. ,,Maďarsko má obrovské šťastie, že nemá ľavicovú vládu, pretože národná strana sa nebojí a dokáže ochrániť krajinu pred danými nebezpečenstvami," podčiarkol.

Ústredné oslavy štátneho sviatku sa začali v nedeľu ráno na budapeštianskom Kossuthovom námestí vztýčením štátnej vlajky s vojenskou.

Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali po rokoch stalinistického útlaku slobodu. Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.

Po dvoch týždňoch sovietska Červená armáda revolúciu nakoniec krvavo potlačila, pričom takmer 3-tisíc osôb zahynulo, 12-tisíc bolo zranených a okolo 200-tisíc utieklo na Západ.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Mikulášovi Dzurindovi nedôveruje drvivá väčšina ľudí

Dvojnásobnému predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi nedôveruje až 81 percent opýtaných.

O Dzurindovi sa už niekoľko mesiacov špekuluje ako o lídrovi nového politického zoskupenia. Sám pritom pred časom ohlásil, že pracuje na akomsi ,,projekte”. Detaily však neuviedol.

Vyzerá to však, že s prípadným návratom do politiky to expremiér nebude mať také ľahké.

Podľa prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza Dzurindovi nedôveruje až 81 percent respondentov. Dôveru si získal len u 13 percent a na otázku nevedelo odpovedať 6 percent opýtaných.

Najviac mu dôverujú voliči SaS a KDH

Dzurindovi najviac dôverujú voliči SaS a KDH. Podľa prieskumu má dôveru 34, respektíve 33 percent opýtaných. Aj u týchto strán však výrazne prevyšuje nedôvera. Nedôveruje mu až 67 percent voličov KDH a 62 percent voličov SaS.

Podobné čísla niekdajší premiér zaznamenal aj u voličov OĽaNO a PS. Dôveruje mu 30 percent voličov OĽaNO a 29 percent voličov PS. U oboch strán mu nedôveruje zhodne 57 percent ľudí. Odpovedať nevedelo 13, respektíve 14 percent voličov týchto strán.

Expremiér dopadol najhoršie medzi voličmi hnutia Republika. Nedôveruje mu až 97 percent respondentov a naopak, dôverujú mu len 2 percentá z nich.

Medzi voličmi Dzurindovho niekdajšieho úhlavného súpera, strany Smer, si získal dôveru len 5 percent. Nedôveruje mu až 95 percent voličov Smeru.

Ani medzi voličmi Hlasu sa Dzurinda neteší popularite. Dôveruje mu len 8 percent a nedôveruje až 89 percent z nich.

O niečo priaznivejšie skóre mu vystavili voliči hnutia Sme rodina, dôveruje mu 20 percent opýtaných. Nedôveruje mu však až 78 percent voličov tohto hnutia.

Horšie na tom je len Matovič, Remišová a Kotleba

Vyššiu nedôveryhodnosť ako Dzurinda dosahujú podľa prieskumu Focusu pre televíziu Markíza, uverejneného minulý týždeň, len Veronika Remišová s 83 percentami, Marian Kotleba s 86 percentami a Igor Matovič s 91 percentami nedôvery.

Podobne je na tom aj pri číslach dôveryhodnosti. Tie majú nižšie len Kotleba s 12 percentami, Matovič s 8 percentami a líder maďarskej Aliancie Krisztián Forró s 9 percentami. Forró je však, pre prevažne menšinové zameranie jeho strany v rámci celého Slovenska málo rozpoznateľný. Na otázku či mu ľudia dôverujú, nevedelo odpovedať až 43 percent respondentov.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.