Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron po stretnutí s Meloniovou prisľúbil spoluprácu s jej vládou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu po stretnutí s novou talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Ríme uviedol, že obe krajiny budú pokračovať v spolupráci charakterizovanej "dialógom a ambíciami".

Obaja politici viedli v nedeľu večer svoje prvé, i keď neoficiálne rozhovory od nástupu Meloniovej do funkcie. Podľa premiérkinej kancelárie diskutovali o súčasných európskych problémoch vrátane potreby nájsť rýchle a spoločné riešenia zvýšených cien energií, podpory Ukrajiny a riadenia migračných tokov.

Meloniová, prvá premiérka Talianska, oficiálne prevzala post od Maria Draghiho v nedeľu po tom, ako zložila v sobotu prísahu spolu s členmi svojho nového kabinetu. Ten je najpravicovejšou vládou krajiny od druhej svetovej vojny.

Jej strana Bratia Talianska má neofašistické korene, Meloniová však v predvolebnej kampani zdôrazňovala umiernenosť a upustila od rétoriky zameranej proti EÚ. Sľubuje tiež, že Taliansko zostane v centre európskych a západných inštitúcií.

Macron je v súčasnosti na oficiálnej návšteve Talianska. V nedeľu sa zúčastnil na konferencii zameranej na podporu mieru vo svete a v pondelok sa stretne s pápežom Františkom.

(tasr)

Minúta  |  

Aktivisti v Nemecku vyliali zemiakovú kašu na obraz Clauda Moneta

Ekologickí aktivisti vyliali v nedeľu zemiakovú kašu na obraz francúzskeho impresionistického maliara Clauda Moneta vystavený v múzeu v nemeckom Postupime.

Na obraze chránenom sklom nevznikli škody a mali by ho znova vystaviť v stredu, uviedlo Múzeum Barberini vo večernom oznámení. Dielo trvalo zapožičané tomuto múzeu vydražili podľa AFP v roku 2019 za 111 miliónov dolárov, čo je najvyššia suma zaplatená za Monetov obraz.

Dvoch aktivistov v oranžových vestách, ktorí sa tiež prilepili k podlahe, zadržala polícia. Vyšetrujú ich za neoprávnené vniknutie do objektu a poškodenie majetku.

K činu sa prihlásila skupina Posledná generácia, ktorá vo videu na sociálnej sieti vyzvala politikov na radikálne opatrenia proti klimatickej zmene. "Ak je potrebná maľba – so zemiakovou kašou alebo paradajkovou polievkou hodenou na ňu –, aby si spoločnosť uvedomila, že nás fosílne palivá všetkých zabíjajú: potom vám dáme zemiakovú kašu na obraz," uviedla vo vyhlásení.

Riaditeľka múzea Ortrud Westheiderová vyjadrila pobúrenie nad metódou, akú si zvolili aktivisti, s tým, že práve v dielach impresionistov vidno intenzívny umelecký vzťah k prírode. Takéto krajinomaľby môžu byť podľa nej pre návštevníkov podnetom "zamyslieť sa nad svojím vzťahom k životnému prostrediu".

DPA konštatuje, že klimatickí aktivisti si podľa všetkého obľúbili používať pri svojich akciách jedlo. Dvoch demonštrantov z inej skupiny totiž pred týždňom zadržali v Londýne po tom, ako na známy obraz maliara Vincenta van Gogha s názvom Slnečnice hodili plechovky s paradajkovou polievkou. Predstavitelia britskej Národnej galérie uviedli, že maľba zostala za sklom nepoškodená a menšie škody vznikli len na ráme.

(tasr)

Minúta  |  

Britský expremiér Johnson sa nebude opätovne uchádzať o funkciu

Bývalý britský premiér Boris Johnson sa nebude znova uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany a teda aj nového predsedu vlády. Oznámil to v nedeľu večer, čím poprel špekulácie o politickom návrate.

Johnson vo vyhlásení tvrdí, že získal podporu viac ako 100 poslancov Konzervatívnej strany potrebnú na kandidatúru. Podľa vlastných slov však dospel k záveru, že "teraz jednoducho nie je ten správny čas", uviedla stanica Sky News.

Expremiér kandidatúru oficiálne nedeklaroval, pripomína denník The Guardian. V sobotu sa však predčasne vrátil z dovolenky v Karibiku a stúpencom povedal, že sa chce uchádzať o funkciu, ktorú odchádzajúca premiérka Liz Trussová uvoľní po zvolení nového lídra konzervatívcov.

Johnsona verejne podporilo okolo 60 poslancov vrátane siedmich členov kabinetu, viacerí jeho dlhoroční spojenci sa však postavili na exministra financií Rishiho Sunaka.

Práve Sunak je favoritom súboja o nového lídra konzervatívcov. Jeho nomináciu verejne podporilo najmenej 144 poslancov. Jeho súperka Penny Mordauntová výrazne zaostáva s 25 zástancami.

(tasr)

Minúta  |  

Slovinsko: Do druhého kola prezidentských volieb mieria Logar a Pircová Musarová

Do druhého kola slovinských prezidentských volieb postúpia bývalý minister zahraničných vecí Anže Logar a právnička Nataša Pircová Musarová.

Vyplýva to z čiastočných výsledkov po sčítaní takmer 60 percent odovzdaných hlasov, informuje tlačová agentúra STA. Logar má priebežne 34 percent, Pircová Musarová 27 percent.

Obaja kandidujú ako nezávislí, ale majú podporu politických strán. Logara podporujú opozičná Slovinská demokratická strana (SDS) a mimoparlamentná Slovinská ľudová strana (SLS), zatiaľ čo Pircovú Musarovú podporujú mimoparlamentné subjekty Pirátska strana Slovinska (PSS) a Strana mladých - Európski zelení (SMS-Zeleni).

Na priebežnom treťom mieste je so 16 percentami poslanec Európskeho parlamentu Milan Brglez, spoločný kandidát koalície Sociálnych demokratov (SD) a Hnutia za slobodu (GS).

Volebná účasť podľa predbežných odhadov dosiahla 44 percent, ale s pribúdajúcimi sčítanými hlasmi sa tento výsledok s najväčšou pravdepodobnosťou ešte zvýši, pripomína STA.

Keďže ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, o tri týždne sa uskutoční druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.

Ak by voľby vyhrala Pircová Musarová, stala by sa prvou ženou vo funkcii prezidenta od vyhlásenia nezávislosti Slovinska od bývalej Juhoslávie v roku 1991.

Volebné miestnosti sa otvorili v nedeľu o 7.00 h, zatvorili sa o 19.00 h. Oprávnenie voliť malo takmer 1,7 milióna Slovincov, ktorí mohli svoj hlas odovzdať v jednej z 3184 volebných miestností.

Nový prezident nahradí vo funkcii dosluhujúcu hlavu štátu Boruta Pahora, ktorý funkciu zastával už dve volebné obdobia, a nemôže tak opäť kandidovať.

(tasr)

Minúta  |  

Macron: Ukrajinci sami rozhodnú, kedy bude možné dosiahnuť mier

Ukrajinci sami rozhodnú, kedy bude možné uzavrieť mier s Ruskom, vyhlásil v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron na úvod mierovej konferencie v Ríme. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Od začiatku ukrajinsko-ruského konfliktu vo februári sa Macron odlišuje od ostatných západných lídrov tým, že sa usiluje ponechať otvorenú možnosť diplomatických rozhovorov so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

,,Nedovoľme, aby sa mier stal rukojemníkom ruskej moci. Mier je možný, ale iba Ukrajinci rozhodnú, kedy k nemu bude možné pristúpiť," vyhlásil Macron na stretnutí zorganizovanom katolíckym spolkom Komunita Sant'Egidio so sídlom v Ríme.

,,Mier sa bude budovať za jedným stolom s tým, ktorý je dnes nepriateľom," dodal francúzsky prezident pred stovkami politických a náboženských lídrov z celého sveta.

Macron zároveň zdôvodnil západnú podporu poskytovanú Kyjevu tým, ,,aby si ukrajinský ľud v určitom okamihu mohol zvoliť mier za takých podmienok, aké si sám určí".

Ruské sily v nedeľu ostreľovali ukrajinské mesto Mykolajiv, zatiaľ čo ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že konflikt smeruje k ,,nekontrolovanej eskalácii".

Šojgu v nedeľu telefonicky hovoril o situácii na Ukrajine samostatne so šéfmi silových rezortov Francúzska, Spojených štátov, Británie a Turecka, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Podľa neho by Ukrajina mohla použiť tzv. špinavú bombu - konvenčnú výbušninu s prímesou rádioaktívneho materiálu. Ukrajina však jadrové zbrane nevlastní.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo odmietlo tvrdenia Moskvy o plánovanej eskalácii vojny na Ukrajine

Britský minister obrany Ben Wallace v nedeľu v telefonáte so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom odmietol tvrdenia Moskvy, že západné krajiny napomáhajú plánovanej eskalácii vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Minister obrany tieto tvrdenia odmietol a varoval, že takéto obvinenia by nemali byť použité ako zámienka na väčšiu eskaláciu," uviedlo britské ministerstvo obrany vo vyhlásení, pričom poznamenalo, že o rozhovor požiadala Moskva.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že Šojgu telefonoval so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom.

"Bola prediskutovaná situácia na Ukrajine, ktorá má dlhodobú tendenciu k ďalšej nekontrolovateľnej eskalácii," uviedol rezort obrany vo vyhlásení. Zároveň dodal, že Šojgu počas telefonátu vyjadril obavy z ďalšej možnej provokácie zo strany Ukrajiny, ktorá by podľa neho mohla použiť takzvanú špinavú bombu.

Neskôr ruské ministerstvo uviedlo, že Šojgu o zmienených obavách Moskvy v nedeľu hovoril aj so svojím tureckým kolegom Hulusim Akarom, britským ministrom obrany Wallaceom.

Ako píše agentúra Reuters, Rusko nezverejnilo nijaký dôkaz na podporu tvrdenia o použití tzv. špinavej bomby.

Ruský rezort obrany neskoro večer informoval aj o telefonáte Šojgua s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Ministerstvo na sociálnej sieti uviedlo len to, že dvojica diskutovala o situácii na Ukrajine.

Šojgu telefonicky hovoril s Austinom aj v piatok. Obe strany potvrdili, že diskutovali o Ukrajine. Vtedy išlo o druhý telefonát Austina so Šojguom od februárového vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. V máji Austin naliehal na Moskvu, aby zaviedla "okamžité prímerie".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.